Otázky a odpovede

Akciová spoločnosť na valnom zhromaždení rozhodla o premene zaknihovaných akcií na doručiteľa na listinné kmeňové akcie na meno. Akcie, ktoré si akcionári nevymenili do určitého dátumu a času, sa stali neplatnými a zanikli. Za všetky tieto kmeňové listinné akcie na meno, ktoré si akcionári nevyzdvihli, sa vydáva hromadná kmeňová akcia na meno, ktorej emitentom je akciová spoločnosť. Nová hromadná akcia na meno vzniká ako cenný papier a stáva sa majetkom akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastní hromadnú kmeňovú akciu v menovitej hodnote 9 860,40 eur (297 ks x 33,20). Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky nevykazujú v majetku, ale vo vlastnom imaní na samostatnom riadku so zápornými znamienkom, ako položka znižujúca hodnotu základného imania a zároveň je povinnosť tvorby osobitného rezervného fondu v rovnakej výške, ako je hodnota akcie.  Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí tejto hromadnej akcie a následne o jej ďalšom predaji?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Fyzická osoba v  roku 2007 zdedila poľnohospodárske pozemky, ktoré  v máji 2011 predala. Má povinnosť zaplatiť daň z príjmov?

Firma so sídlom v SR - platiteľ DPH, nie je spoločnosťou registrovanou pre DPH v zahraničí. Realizuje vývozy tovarov z tuzemska do tretích štátov. Špeditér, ktorý pre spoločnosť zabezpečuje kombinovanú železničnú a námornú kontajnerovú prepravu tovaru od slovenského výrobcu ku zahraničnému kupujúcemu, navrhuje precliť tovar v ČR. Možno považovať vývoz za oslobodený od DPH podľa § 47 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ak špeditér spoločnosti obstará doklad, že na vývoz prepustil tovar český colný úrad a nemecký colný úrad výstup  z EU potvrdil?

Na doklade o vývoze budú uvedení:

• vývozca – spoločnosť so sídlom v SR,
• príjemca: spoločnosť v treťom štáte,
• krajina  vývozu :  Slovensko,
• krajina určenia: tretí štát.

Ide v tomto prípade o premiestnenie tovaru do ČR podľa  § 8 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ áno, aké povinnosti z toho vyplývajú v tuzemsku a aké v ČR?

Aká je ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie podľa opatrenia č. MF/010175/2004-42 pre výdavok obce dodávateľovi za realizáciu verejného obstarávania napr. dodávky elektrickej energie a v prípade, že obec má výdavky na realizáciu verejného obstarávania novej stavby, započítava sa to do obstarávacej ceny tejto stavby ako kapitálový výdavok pod EK 717001?  

Samostatne zárobkovo činná osoba, platiteľ DPH, na základe peňazí, ktoré jej prišli na účet júni 2013 zistila, že nemá v evidencii dve faktúry z roku 2012 - dobropisy za vrátený tovar. Faktúra je s dodaním október 2012 a november 2012. Musí urobiť opravné daňové priznanie k DPH za tieto dva mesiace. Je mesačný platiteľ  DPH.

Mesto plánuje realizovať pozemkové úpravy vo svojom katastrálnom území, aj ako vízia do budúcnosti na IBV. Ide o bežný alebo kapitálový výdavok? Aká ekonomická položka? Ak kapitálový, budú vstupovať tieto výdavky do obstarávacej ceny IBV?

Mesto nakupuje (vykupuje) pozemky od vlastníkov. Na týchto pozemkoch plánuje postaviť cyklochodník. Sú tieto pozemky súčasť obstarávacej ceny cyklochodníka a budú vstupovať spolu so stavbou do vstupnej ceny? V tom prípade účtujeme o nich na 717 001 a pôjdu na účet 021? Alebo majú byť samostatne zaradené do majetku na účet 031 a rozpočtované na položke 711001?

Mesto prijalo v roku 2020 dotáciu na DHZ. Pri vyúčtovaní v tomto istom roku však nám 90 € z dotácie neuznali. Ako správne postupovať pri účtovaní, ak je vrátka v tom istom roku? Ak vraciam finančné prostriedky, môžem mínusovať tohtoročný príjem, t. j. 312001, čím sa na tejto položke dostanem na skutočné čerpanie, takisto ponížim výdavky o uvedenú sumu a kódy zdroja sa budú rovnať. Alebo musím ísť cez výdavkovú položku 637037 s nejakým predpisom, nevieme či 372/221 a potom následne 697/372 alebo cez nejaký 548/379.