Otázky a odpovede

Akciová spoločnosť na valnom zhromaždení rozhodla o premene zaknihovaných akcií na doručiteľa na listinné kmeňové akcie na meno. Akcie, ktoré si akcionári nevymenili do určitého dátumu a času, sa stali neplatnými a zanikli. Za všetky tieto kmeňové listinné akcie na meno, ktoré si akcionári nevyzdvihli, sa vydáva hromadná kmeňová akcia na meno, ktorej emitentom je akciová spoločnosť. Nová hromadná akcia na meno vzniká ako cenný papier a stáva sa majetkom akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastní hromadnú kmeňovú akciu v menovitej hodnote 9 860,40 eur (297 ks x 33,20). Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky nevykazujú v majetku, ale vo vlastnom imaní na samostatnom riadku so zápornými znamienkom, ako položka znižujúca hodnotu základného imania a zároveň je povinnosť tvorby osobitného rezervného fondu v rovnakej výške, ako je hodnota akcie.  Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí tejto hromadnej akcie a následne o jej ďalšom predaji?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Fyzická osoba v  roku 2007 zdedila poľnohospodárske pozemky, ktoré  v máji 2011 predala. Má povinnosť zaplatiť daň z príjmov?

Firma so sídlom v SR - platiteľ DPH, nie je spoločnosťou registrovanou pre DPH v zahraničí. Realizuje vývozy tovarov z tuzemska do tretích štátov. Špeditér, ktorý pre spoločnosť zabezpečuje kombinovanú železničnú a námornú kontajnerovú prepravu tovaru od slovenského výrobcu ku zahraničnému kupujúcemu, navrhuje precliť tovar v ČR. Možno považovať vývoz za oslobodený od DPH podľa § 47 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ak špeditér spoločnosti obstará doklad, že na vývoz prepustil tovar český colný úrad a nemecký colný úrad výstup  z EU potvrdil?

Na doklade o vývoze budú uvedení:

• vývozca – spoločnosť so sídlom v SR,
• príjemca: spoločnosť v treťom štáte,
• krajina  vývozu :  Slovensko,
• krajina určenia: tretí štát.

Ide v tomto prípade o premiestnenie tovaru do ČR podľa  § 8 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ áno, aké povinnosti z toho vyplývajú v tuzemsku a aké v ČR?

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?

Spoločnosť pre potreby ochrany majetku obstarala kamerový systém, ktorý pozostáva z TV, materiál + práca v celkovej výške 3 226,25 €. Kamerový systém bol inštalovaný na prenajatej nehnuteľnosti. Do akej odpisovej skupiny a KP sa má zaradiť tento samostatný hmotný majetok na daňové účely?

Geodetická spoločnosť vypracuje pre klienta geometrický plán (GP) Geodetická spoločnosť pri spracovaní geometrického plánu obstará kolky. Kolky sú potrebné pre kataster ako poplatok na overenie GP katastrom. Po overení GP katastrom, klient predloží GP spolu napr. s kúpnou zmluvou na zápis do katastra. Myslíme si, že kolky môžeme považovať za obstarané v mene klienta, keďže je to poplatok za overenie GP katastrom a fakturujeme ho ako oslobodené plnenie bez DPH. Naša služba spočíva vo vypracovaní GP a tieto náklady fakturujeme s DPH. Je náš názor správny? Máme v kontrolnom výkaze vykazovať celý fakturovaný základ, napr. 620 € (t. j. 600 € služba + 20 € oslobodené dodanie ) a DPH 120 € alebo len ZD 600 € + DPH 120 €?

Konateľ (alebo zamestnanec) platí za firemné výdavky (PHL, kancelárske potreby, atď.) súkromnou platobnou kartou alebo v hotovosti (zamestnávateľ mu neposkytol preddavok na nákup). Následne mu zamestnávateľ preplatí na základe predloženého dokladu výdavok z firemnej pokladnice. Je nárok na odpočítanie DPH z predloženého dokladu? Doklad spĺňa všetky náležitosti na odpočítanie DPH.