Otázky a odpovede

Akciová spoločnosť na valnom zhromaždení rozhodla o premene zaknihovaných akcií na doručiteľa na listinné kmeňové akcie na meno. Akcie, ktoré si akcionári nevymenili do určitého dátumu a času, sa stali neplatnými a zanikli. Za všetky tieto kmeňové listinné akcie na meno, ktoré si akcionári nevyzdvihli, sa vydáva hromadná kmeňová akcia na meno, ktorej emitentom je akciová spoločnosť. Nová hromadná akcia na meno vzniká ako cenný papier a stáva sa majetkom akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastní hromadnú kmeňovú akciu v menovitej hodnote 9 860,40 eur (297 ks x 33,20). Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky nevykazujú v majetku, ale vo vlastnom imaní na samostatnom riadku so zápornými znamienkom, ako položka znižujúca hodnotu základného imania a zároveň je povinnosť tvorby osobitného rezervného fondu v rovnakej výške, ako je hodnota akcie.  Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí tejto hromadnej akcie a následne o jej ďalšom predaji?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Fyzická osoba v  roku 2007 zdedila poľnohospodárske pozemky, ktoré  v máji 2011 predala. Má povinnosť zaplatiť daň z príjmov?

Firma so sídlom v SR - platiteľ DPH, nie je spoločnosťou registrovanou pre DPH v zahraničí. Realizuje vývozy tovarov z tuzemska do tretích štátov. Špeditér, ktorý pre spoločnosť zabezpečuje kombinovanú železničnú a námornú kontajnerovú prepravu tovaru od slovenského výrobcu ku zahraničnému kupujúcemu, navrhuje precliť tovar v ČR. Možno považovať vývoz za oslobodený od DPH podľa § 47 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ak špeditér spoločnosti obstará doklad, že na vývoz prepustil tovar český colný úrad a nemecký colný úrad výstup  z EU potvrdil?

Na doklade o vývoze budú uvedení:

• vývozca – spoločnosť so sídlom v SR,
• príjemca: spoločnosť v treťom štáte,
• krajina  vývozu :  Slovensko,
• krajina určenia: tretí štát.

Ide v tomto prípade o premiestnenie tovaru do ČR podľa  § 8 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ áno, aké povinnosti z toho vyplývajú v tuzemsku a aké v ČR?

Na účte 318 sa účtujú, okrem iného, aj príjmy z vlastníctva, t. j. aj z nájmu majetku. Prečo sa v usmerneniach, aj v časopise ROPO uvádza od Ing. Urbanovej účtovanie nájomných bytov na účte 378? Podobne aj pohľadávka / predpis na prijaté finančné zábezpeky? Kde sa má účtovať predpis ppohľadávky z nájmu - nájomné byty, garáže, záhradky a pod.?

Zverolekár vykonáva svoju činnosť na základe licencie, ale má aj osvedčenie o živnostenskom oprávnení na kúpu a predaj tovarov (maloobchod a veľkoobchod). Ako správne evidovať jeho príjmy účtovníctve a v daňovom priznaní, ak bude mať príjmy na základe licencie (zverolekárska činnosť - ošetrenia, vyšetrenia a pod.) a taktiež predaj liekov, krmív a vecí spojených so živnosťou? Ako postupovať v prípade uplatňovania paušálnych výdavkov, daňovej evidencie, resp. vedenia účtovníctva v prípade licencie a v prípade živnosti? Môže to riešiť samostatne podľa druhu príjmu, t. j., či môže uplatniť napríklad zo živnosti paušál. výdavky a z licencie preukázateľné výdavky, resp. opačne, alebo musí postupovať pri jednom aj druhom príjem rovnako?

V metodickom usmernení MF SR k ekonomickej klasifikácií sa pri položke 637 002 Konkurzy, súťaže okrem iných uvádza - spracovanie súťažných podkladov. Tu sa však na tomto webe v otázkach ohľadom klasifikovania verejného obstarávania uvádza ako odpoveď od pána PhDr. Sýkoru položka 637 005 na účtovanie služieb verejného obstarávania. Kam to teda patrí?

Slovenská výrobná spoločnosť s.r.o. (platiteľ DPH) vystavila faktúru za výrobky pre rakúskeho odberateľa (AT IČ DPH) podľa § 43 (dodávka oslobodená od DPH), dodacia adresa uvedená na faktúre je Japonsko. Prepravu zabezpečuje tretia krajina teda Japonsko. Rakúsky odberateľ nemá na Slovensku registráciu podľa § 5 zákona o DPH. Na dokumente o vývoze je uvedený ako odosielateľ rakúsky odberateľ a príjemcom je krajina určenia, teda Japonsko. Ako deklarant je takisto uvedený rakúsky odberateľ. Ide v tomto prípade o oslobodenie tovaru podľa § 47 ods. 2?

Spoločnosť nakúpila softvér za 18 000 €. Ako má postupovať pri výpočte daňových odpisov a ako dlho má tento majetok odpisovať?