Účtujem firmu A (platiteľ podľa § 4- štvrťročný platiteľ) a firmu B (neplatiteľ). Tieto 2 firmy budú zlúčené, t. j. zrušené bez likvidácie a celé ich obchodné imanie, záväzky a pohľadávky prejdú na právneho nástupcu spoločnosť C (neplatiteľ). Spoločnosť C účtuje iná firma. Rozhodný deň je definovaný v zmluve: 1. január 2020. Firma A (aj firma B) boli dna 11. 6. 2020 vymazané z obchodného registra (spoločnosti A a B zanikli v dôsledku zlúčenia) Firma C sa stáva platiteľom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH) na základe zlúčenia spoločností predpokladám od 12. 6. 2020. Spoločnosť A podala daňové priznania (DPH, KV, SV) za 1. kvartál 2020 normálne, ako sa patrí. Právny nástupca C zaniknutej spoločnosti A je povinný podať za zaniknutú spoločnosť daňové priznanie k DPH tak za posledné (prebiehajúce) zdaňovacie obdobie. Predpokladáme, že spoločnosť C sa stala dnom 12. 6. 2020 mesačným platiteľom DPH. Takže za mesiac 06/2020 musí podať mesačné DPH priznanie, v ktorom uvedie aj plnenia (faktúry ak boli) spoločnosti A za mesiace apríl a máj 2020. Tiež predpokladáme, že vydané faktúry (ak boli reverse charge služba) spoločnosti A v mesiaci apríl musí spoločnosť C uviesť vo svojom súhrnnom výkaze za 2. kvartál 2020. Takže právny nástupca C sa musí registrovať na elektronickú komunikáciu so správcom a pod svojimi identifikačnými údajmi musí podať hore uvedeným spôsobom DPH, KV a SV priznanie za 06/2020. Sú hore uvedené úvahy správne? Spoločnosť A musí niečo oznamovať Dú z hľadiska DPH? (napr. oznámenie, že bol vymazaný z obchodného registra a že právny nástupca bude podávať DPH priznanie za 06/2020?)
Dovolím si položiť otázku, ktorá sa týka dane z príjmov advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Otázka sa týka konkrétne hradenia súdnych poplatkov advokátom v mene a na účet klienta a vstup týchto súdnych poplatkov do základu dane advokáta. Danú problematiku som zisťovala aj cez dopyt na FRSR z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. V oblasti dane z príjmov mi bolo uvedené, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t.j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria u advokáta jeho zdaniteľný príjem. V oblasti DPH mi však bolo povedané, že súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre platiteľa DPH. Z týchto odpovedí mi však vyplýva, že napr: Súdny poplatok je 150 EUR, odmena za právne služby je 50 EUR. Z hľadiska dane z príjmov zdaniteľný príjem advokáta bude 200 EUR, ale z hľadiska DPH si advokát zaráta do obratu len 50 EUR (vzhľadom na odpoveď finančnej správy)? Je teda správny výklad taký, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta (napr. v prípade podaní na OR SR) automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem?
Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, kúpila spotrebný materiál cez slovenský eshop, vidaxl.sk. Pri objednávke zabudol uviesť IČ DPH. Prevádzkovateľom uvedeného eshopu je zahraničná osoba registrovaná na Slovensku, IČ DPH SK412.... Má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, právo na odpočítanie DPH, ak nie je na faktúre uvedené jej IČ DPH? Ak sa doplní do faktúry IČ DPH, je v danom prípade prenos DPH, alebo bude správne vystavená faktúra, keď nebude uvedený prenos a v tom prípade si slovenská spoločnosť odpočíta DPH?
Spoločnosť od 2/2015 do 9/2019 podávala chybné KV napr. neuvedené alebo chybne uvedené čísla dodávateľských faktúr, údaj uvedený v D.2 správne mal byť A.1, údaj uvedený v B.3 správne mal byť B.2 a pod.. Máme povinnosť podať dodatočné kontrolné výkazy alebo už pri niektorých obdobiach ide o premlčané obdobie.
Spoločnosť S1 sídliaca na území SR so slovenským IČ DPH nakupuje tovar od firmy F2 so sídlom v PL s poľským IČ DPH. Na základe kúpno-predajnej zmluvy je konečná cena za tovar vrátane dopravy z PL na SR. Firma F2 prepravuje tovar zo svojho skladu v PL priamo na prevádzky spoločnosti S1 na SR. Daný stav je dokladovaný vystavenými Faktúrami a dokladmi CMR. Spoločnosť F2 vyžaduje od spoločnosti S1 Potvrdenie – Vyhlásenie príjemcu tovaru v zmysle čl. 45a odst.1 písm. b) bod 1. vykonávacieho nariadenia EU č.282/2011.
Je spoločnosť S1 povinná takéto vyhlásenie potvrdiť, aj keď tovar sama nedováža? Je nutné v tomto prípade potvrdiť prijatie tovaru iným dokladom, než potvrdením dodacieho listu a CMR a ako postupovať v prípade, že do obchodu nevstupuje tretia strana ako prepravca-dopravca v zmysle vykonávacieho nariadenia EÚ č.282/2011?
Spoločnosť s r. o., mesačný platiteľ DPH fakturuje služby do zahraničia v dôsledku čoho má každý mesiac nadmerný odpočet DPH. Za mesiac 11/2019 mala s. r. o. tiež odpočet DPH (cca 200 000 €), ale žiadala naspäť o približne o 160 000 € menej, než mala nárok. Tento rozdiel vznikol v dôsledku toho, že niektoré faktúry boli zaúčtované s nesprávnym typom DPH, a tak neboli obsiahnuté v DPH priznaní a kontrolnom výkaze. Teraz, keď sa na to prišlo, firma by chcela vyžiadať naspať DPH aj z týchto faktúr. Ako má firma v tomto prípade postupovať? Firma disponovala faktúrami už v novembri, takže právo na odpočet DPH vznikol už v novembri – teda by mohla podať dodatočné DPH priznanie za november. Na druhej strane sa chyba sa zistila až teraz, takže by spoločnosť mohla žiadať naspať DPH až za aktuálny mesiac – lenže spoločnosť faktúrami disponovala už minulý rok, takže by podľa zákona o DPH nemala mať právo preniesť odpočet DPH do nasledujúceho roka. Aké je v tomto prípade správne riešenie?
Na základe dodatku k lízingovej zmluve o finančnom lízingu sa lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca dohodli na úprave splátok lízingu - z pôvodných 48 splátok na 60 splátok. Je potrebné riešiť pripočítateľné a odpočítateľné položky, resp. na čo si dávať v tomto prípade pozor z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty, okrem zmeny lízingových splátok?
Zamestnanec spoločnosti (platiteľ DPH), ktorá vyrába nábytok pri dovoze nábytku zákazníkovi poškodil fasádu. Spoločnosť dostala faktúru za opravu fasády zákazníka od stavebnej spoločnosti (od platiteľa DPH) s režimom DPH prenos daňovej povinnosti. ide o opravu fasády zákazníka, s ktorým bola podpísaná zmluva o dielo a je v nej uvedené, že prípadné spôsobené škody pri montáži a dovoze nábytku spoločnosť uhradí. Spoločnosť si platí poistku pre prípad spôsobenia škody zákazníkovi, takže na základe tejto udalosti bude spoločnosti vyplatené poistné plnenie. Mám zaúčtovať opravu fasády na služby na účet 518 ako daňový náklad a DPH odvediem a zároveň si aj uplatním odpočet, alebo faktúru za opravu fasády zaúčtujem ako škodu nedaňový náklad a DPH odvediem a odpočet si neuplatním?
Daná je slovenská s. r. o., obchodník s ojazdenými autami. S.r.o. sa rozhodla pre nasledujúci obchodný model: Vyberie zálohu od potencionálneho kupujúceho (napr. 500 EUR), a následne, na základe želania potencionálneho kupujúceho vyhľadá a zaobstará v zahraničí ním požadovanú značku auta. Následne spoločnosť toto auto kúpi, dovezie na Slovensko, a predá záujemcovi za trhovú cenu (so zápočtom zálohy). Ako sa má tých 500 EUR zdaňovať z hľadiska DPH? V drvivej väčšine prípadov pôjde o autá zdaňované podľa § 66 zákona o DPH. Medzi zálohou a samotným dodaním auta môžu byť aj 2-3 mesiace. V čase vystavenia faktúry k prijatej zálohe ešte nie je známe auto, príp. hodnota auta pri predaji, teda ani samotná marža pre výpočet DPH. Niekedy sa môže dokonca stať, že záloha sa vyberie na auto v DPH režime použitého tovaru, ale firme sa nakoniec podarí v zahraničí obstarať auto len v štandardnom DPH režime. Ako fakturovať a zdaňovať zálohu z hľadiska DPH, keď ešte nie je jasná výška DPH?
Slovenská s.r.o. sa rozhodla poskytnúť firemné auto inej s.r.o. formou finančného lízingu. V rámci živností má Finančný leasing/Prenájom hnuteľných vecí/Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt a mnohé ďalšie voľné živnosti. Potrebuje s.r.o. aj ďalšie povolenia, napr. licenciu od NBS na to, aby mohla poskytnúť firemné auto inej s.r.o. formou finančného lízingu? Z hľadiska DPH (§ 8 ods. 1 písm. c) ide o dodanie tovaru, ale odberateľ trvá na tom že ide o službu (nájom), pokiaľ prenajímateľ nie je vyslovene licencovaný na poskytnutie finančného lízingu.
