Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

Aké má povinnosti obec, ktorá nie je platiteľom DPH v súvislosti s úhradou stavebných prác - dodávka + montáž okien v sume 7 000 € bez DPH, ktorej dodávateľom je maďarská firma - platiteľ DPH. Musí obec hradiť aj DPH? Má povinnosť registrovať sa? Faktúra je vystavená vo forintoch.

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ dph, bude vykonávať služby-montážne práce na obytných kontajneroch v DE pre odberateľa z ČR, platiteľa dph. Predpokladám, že vyvstáva povinnosť registrácie v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Práce sa budú robiť v DE. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vyvstávajú okrem registrácie v zmysle § 7a pre tuzemského podnikateľa aj iné povinnosti? Čo v prípade, ak pri rozsiahlych prácach si zabezpečí dodávateľské práce živnostníka zo SR, neplatiteľa dph. Aké ma on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi? 

Zasielame Vám otázku ohľadom DPH a zaúčtovania poskytnutej dotácie na nájomné v súvislosti so šírením choroby COVID-19. Naša a. s. prenajíma nehnuteľností a nájomcom začiatkom mesiaca na daný mesiac vystavuje pravidelne mesačne faktúry za prenájom. V súvislosti so šírením choroby COVID-19 boli prenajaté priestory zatvorené. Nájomcovia nemohli v prenajatých priestoroch podnikať. Naša spoločnosť im za mesiac apríl a máj vyfakturovala znížené nájomné o dohodnutú zľavu, ktorá bola väčšia ako poskytnutá dotácia. Nevystavovali sme dobropisy. V mesiaci júl sme podali žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR o poskytnutie dotácie na prenajaté priestory. Žiadosť nám bola schválená a dotácia následne zaslaná na náš účet v mesiaci august.

Sme prenajímateľ priestorov :

1/ Ako máme zaúčtovať poskytnutú dotáciu, ak poskytovanie služieb prenájmu je našou obvyklou činnosťou?

2/ Ako máme zaúčtovať poskytnutú dotáciu, ak poskytovanie služieb prenájmu nie je našou obvyklou činnosťou?

3/ Podlieha prijatá dotácia zdaneniu daňou DPH?

Obchodujeme s komoditami s prenosom daň. povinnosti na odberateľa - par. 69 ods.12. V mesiaci jún sme uhradili dodávateľovi zálohu vo výške 100 000 €. Keďže v júni sa neuskutočnila dodávka tovaru - obilia, dodávateľ nám vystavil daňový doklad k prijatej platbe do júna 2020. My sme v 6/2020 túto faktúru samozdanili a naúčtovali sme na účet 343 vstup aj výstup (100 000 x 20 %). V mesiaci júl sa uskutočnila čiastočná dodávka tovaru na 40 000 €. Ostatné dodávky tovaru sa uskutočnia až v 8/2020. Ako máme zaúčtovať faktúru na 40 000 € v 7/2020? Je potrebné ešte niečo riešiť s DPH alebo je to všetko vysporiadané v 6/2020 cez uhradenú zálohu a už netreba nič účtovať na účet 343? Vstúpi to do DPH a do KV DPH za 7/2020 faktúra na 40 000 €?

Naše společnosti si při pořízení firemního automobilu nárokovala DPH ve výši 80 % = předpokládané použití na podnikatelské účely. Neuplatněná daň pro soukromé účely byla ve výši 20 %. Při kontrole využívání automobilu na soukromé účely jsem zjistila, že automobil u dvou zaměstnanců přesáhl v poměru soukromých kilometrů o 4 % - tedy využití pro soukromé účely bylo ve výši 24 % namísto 20 %. Je zde nějaká hranice odchylky pro úpravu výše uplatněného odpočtu? Např. v České republice platí, že pokud se odchyluje původní odhad od skutečnosti o více než 10 %, musí se výše odpočtu upravit - do 10 % se upravovat nemusí. Ve Slovenských postupech jsem o této metodice nic nenašla, tak mě jen zajímá, zda mám automaticky upravit uplatněný odpočet dle vzorce podle přílohy č.1 zákonu o DPH u automobilu, u kterého ještě od doby pořízení neuběhlo 5 let. 

Česká spoločnosť registrovaná pre DPH v ČR aj na Slovensku (podľa § 6 zákona o DPH) dodala slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 tovar. Na faktúre je vyčíslená DPH 20 %. Je faktúra správne vystavená, alebo mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti? Ak je vystavená nesprávne, stačí, ak si odberateľ neuplatní odpočet DPH alebo musí dodanie aj samozdaniť?

Účtujem firmu A (platiteľ podľa § 4- štvrťročný platiteľ) a firmu B (neplatiteľ). Tieto 2 firmy budú zlúčené, t. j. zrušené bez likvidácie a celé ich obchodné imanie, záväzky a pohľadávky prejdú na právneho nástupcu spoločnosť C (neplatiteľ). Spoločnosť C účtuje iná firma. Rozhodný deň je definovaný v zmluve: 1. január 2020. Firma A (aj firma B) boli dna 11. 6. 2020 vymazané z obchodného registra (spoločnosti A a B zanikli v dôsledku zlúčenia) Firma C sa stáva platiteľom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH) na základe zlúčenia spoločností predpokladám od 12. 6. 2020. Spoločnosť A podala daňové priznania (DPH, KV, SV) za 1. kvartál 2020 normálne, ako sa patrí. Právny nástupca C zaniknutej spoločnosti A je povinný podať za zaniknutú spoločnosť daňové priznanie k DPH tak za posledné (prebiehajúce) zdaňovacie obdobie. Predpokladáme, že spoločnosť C sa stala dnom 12. 6. 2020 mesačným platiteľom DPH. Takže za mesiac 06/2020 musí podať mesačné DPH priznanie, v ktorom uvedie aj plnenia (faktúry ak boli) spoločnosti A za mesiace apríl a máj 2020. Tiež predpokladáme, že vydané faktúry (ak boli reverse charge služba) spoločnosti A v mesiaci apríl musí spoločnosť C uviesť vo svojom súhrnnom výkaze za 2. kvartál 2020. Takže právny nástupca C sa musí registrovať na elektronickú komunikáciu so správcom a pod svojimi identifikačnými údajmi musí podať hore uvedeným spôsobom DPH, KV a SV priznanie za 06/2020. Sú hore uvedené úvahy správne? Spoločnosť A musí niečo oznamovať Dú z hľadiska DPH? (napr. oznámenie, že bol vymazaný z obchodného registra a že právny nástupca bude podávať DPH priznanie za 06/2020?)

Dovolím si položiť otázku, ktorá sa týka dane z príjmov advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Otázka sa týka konkrétne hradenia súdnych poplatkov advokátom v mene a na účet klienta a vstup týchto súdnych poplatkov do základu dane advokáta. Danú problematiku som zisťovala aj cez dopyt na FRSR z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. V oblasti dane z príjmov mi bolo uvedené, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t.j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria u advokáta jeho zdaniteľný príjem. V oblasti DPH mi však bolo povedané, že súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre platiteľa DPH. Z týchto odpovedí mi však vyplýva, že napr: Súdny poplatok je 150 EUR, odmena za právne služby je 50 EUR. Z hľadiska dane z príjmov zdaniteľný príjem advokáta bude 200 EUR, ale z hľadiska DPH si advokát zaráta do obratu len 50 EUR (vzhľadom na odpoveď finančnej správy)? Je teda správny výklad taký, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta (napr. v prípade podaní na OR SR) automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem? 

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, kúpila spotrebný materiál cez slovenský eshop, vidaxl.sk. Pri objednávke zabudol uviesť IČ DPH. Prevádzkovateľom uvedeného eshopu je zahraničná osoba registrovaná na Slovensku, IČ DPH SK412.... Má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, právo na odpočítanie DPH, ak nie je na faktúre uvedené jej IČ DPH? Ak sa doplní do faktúry IČ DPH, je v danom prípade prenos DPH, alebo bude správne vystavená faktúra, keď nebude uvedený prenos a v tom prípade si slovenská spoločnosť odpočíta DPH? 

Spoločnosť od 2/2015 do 9/2019 podávala chybné KV napr. neuvedené alebo chybne uvedené čísla dodávateľských faktúr, údaj uvedený v D.2 správne mal byť A.1, údaj uvedený v B.3 správne mal byť B.2 a pod.. Máme povinnosť podať dodatočné kontrolné výkazy alebo už pri niektorých obdobiach ide o premlčané obdobie.