Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

Podnikateľ SZČO platiteľ DPH kúpil v januári 2020 auto v obstarávacej cene 18 000 + 3 600 DPH spolu 21 600 €. Auto  predal vo februári 2021. Auto má daňovú zostatkovú cenu k 31. 1. 2021 18 000 - 4 500 - 375 = 13 125 €. Auto sa však bude predávať len za 10 000 € z dôvodu, že je poškodené, čiže za nižšiu ako daňovú zostatkovú cenu. Z akej sumy má podnikateľ odviesť DPH, z predajnej ceny alebo z daňovej zostatkovej ceny? 

Daná je zahraničná firma, registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. V decembri vystavila faktúru na tovar so slovenskou, 10 percentnou DPH pre slovenského odberateľa s významnou sumou (ako jedinú faktúru zo slovenského IČ DPH v tom mesiaci). V januári DPH aj zaplatila. Následne zistila, že dodanie tovaru sa netýka územia slovenska, daňová povinnosť vznikla v zahraničí. Firma preto vystavila opravnú faktúru podľa § 71 ods.2 zákona o DPH, ktorou „zrušuje“ pôvodnú faktúru, a vystavila aj riadnu faktúru so zahraničnou IČ DPH dodávateľa. Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť? Vystavená faktúra nie je dokladom o oprave základu dane podľa § 25, takže spoločnosť nemôže postupovať podľa § 53. V januári firma nedodala tovar ani službu v tuzemsku, takže v januári by nemohla žiadať DPH naspať v slovenskom DPH priznaní, lebo spĺňa podmienky § 55a ods. 2, preto by mala postupovať podľa § 55b. Prípadne v budúcnosti môže žiadať o DPH v mesiaci, ktorom dodala tovar alebo službu v tuzemsku. Alebo by sa malo podať dodatočné daňové priznanie za december, a opravná faktúra priznať v decembri? Lebo minimálne v kontrolnom výkaze by sa to malo priznať v decembri podľa § 78a ods. 2 písm. c), keďže dodanie bol v decembri. V dodatočnom DPH priznaní by išli sumy do riadkov 1 a 2 s mínusom, čím by v podstate vynulovali celé DPH priznanie. Ktoré riešenie je správne?

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Slovenská firma A (platiteľ DPH na Slovensku) predáva tovar inej slovenskej firme B (platiteľ DPH na Slovensku). Tento tovar je presnejšie bojové motorové vozidlo s kódom Spoločného colného sadzobníka: 8710 00 00. Tovar sa fyzicky nachádza na území SR. Následne firma B predá tento vozidlo českej firme C do ČZ s oslobodením (paragraf 43 zákona ). Podľa nás pri predaji na Slovensku medzi firmami A a B je potrebné uplatniť 20 % DPH podľa § 69 ods. 1, lebo ostatné odseky paragrafu 69 nemôžeme použiť. Podľa firmy B však údajne existuje podľa slovenského zákona o DPH také riešenie, keď firma A môže fakturovať firme B netto bez DPH, keď v rámci jedného mesiaca preukázateľne vyvezie tovar firme C do CZ. Existuje podľa Vás taká možnosť medzi firmami A a B, keď sa nemusí postupovať v rámci § 69 ods. 1? Podľa nás pravdepodobne nie.

Platiteľ DPH na Slovensku chce poskytnúť búracie služby v ČR. Faktúru bude vystavovať slovenskej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH na Slovensku. Je správne vystaviť faktúru s prenosom DPH, alebo sa treba registrovať ako platiteľ DPH v ČR? 

Šéf zaplatil za materiál platobnou kartou. Bol mu vydaný doklad z ERP na sumu 2 500 €. Na doklade sú uvedené naše firemné údaje + IČ DPH, aj jednotková cena a číslo dokladu, taktiež je tam uvedený DKP, a kód MF. Je možné takýto doklad považovať na účely DPH za zjednodušenú faktúru resp. riadnu faktúru hoci tam chýba číslo faktúry? Alebo musíme požiadať o storno dokladu a vyhotovenie riadnej faktúry.

Slovenská spoločnosť registrovaná na SR ako platiteľ DPH dostala faktúru od slovenskej firmy za mýto v Českej republike bez DPH. Dodávateľ má české IČ DPH, rakúske IČ DPH, nemecké IČ DPH. na faktúre nie je žiadna odvolávka na reverse charge. Účtujem túto faktúru teda s 0 € DPH? Nie je to prenos ani samozdanenie? Služba je dodaná v zahraničí.

Dodávateľ "A" z členského štátu platiteľ DPH v DE fakturuje slovenskej s.r.o."B" platiteľovi DPH v SK bonus za predaj tovaru za rok 2020 v sume 20 000 €. Účtuje spoločnosť "B" tento bonus ako službu alebo poníži náklady na obstaranie tovaru? Suma 20 000 € podlieha samozdaneniu?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku, si prenajala auto (ide o dlhodobý prenájom) od českej s. r. o., ktorá je platiteľ DPH v ČR. Česká firma mesačne vystavuje za tieto služby faktúru bez DPH. Je SK firma povinná vykonať samozdanenie pri prijatí takejto služby?

CZ firma je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) v mesiacoch 06/2018, 10/2018 a 11/2018 dodala tovar tejto CZ firme na území SK. Ide o tri faktúry, v každom uvedenom mesiaci 1. Takže tovar neopustil územie Slovenka. SK firma preto fakturovala tovar s SK DPH podľa § 69/1. CZ firma v roku 2018 dodávala tovar na území SR skoro vždy s prenosom podľa § 69/2. V mesiacoch 9/2018 a 10/2018 dodala tovar s SK DPH podľa § 69/1 slovenským FO. CZ firma požiadala o refundáciu DPH- vrátenie DPH za celý rok 2018 (od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018), ale SK daňový úrad odmietla žiadosť, lebo v tomto období bol dodaný tovar podľa § 69/1, takže nie sú splnené podmienky refundácie za uvedené obdobie. Otázkou je, v ktorom období nárokovať teraz cez slovenské DPH priznanie DPH z roku 2018? (Keďže refundácia je odmietnutá.) Napr., podať dodatočné SK DPH priznanie za 10/2018 s tromi došlými faktúrami? V 10/2018 bolo dodanie podľa § 69/1. Alebo podať dodatočné SK DPH priznanie za 12/2018 s tromi došlými faktúrami? V 12/2018 však nebolo dodanie podľa § 69/1.