Otázky v kategórii: Pracovné právo

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Čo je originál priepustky od lekára (papierová forma) podľa zákona o účtovníctve? A podľa Zákonníka práce? Môže zamestnanec skartovať originál priepustky od lekára (papierová forma) po ich naskenovaní po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa žiadosť (priepustka) týkala, ak tak interný predpis zamestnávateľa hovorí v prípade elektronického schvaľovania dochádzky? Je zamestnanec povinný na účely kontroly u seba uchovávať originál priepustky od lekára (papierová forma) po dobu 1 mesiaca po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa žiadosť (priepustka) týkala, ak tak interný predpis zamestnávateľa hovorí v prípade elektronického schvaľovania dochádzky? Na základe akého ustanovenia zákona je takáto povinnosť pre zamestnanca? Je vôbec originál priepustky od lekára (papierová forma) účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve? Je originál priepustky od lekára (papierová forma) alebo nie je účtovným záznamom? Je originál priepustky od lekára (papierová forma) možné transformovať podľa § 33 zákona o účtovníctve? Zamestnávateľ je povinný predložiť na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Aké doklady sú to v tomto prípade? Originál priepustky, alebo jej sken, či niečo iné?

Rád by som sa informoval o požiadavkách na školiteľa obsluhy zdvižných brán s motorovým pohonom nad 2,7 metra. Môže túto obsluhu školiť BOZP technik, ktorý školí zamestnancov svojho zamestnávateľa ? Aké podmienky potrebuje splniť aby mohol tieto školenia pre svojho zamestnávateľa vykonávať? 

V § 7 ods. 1 č. 124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. je uvedené: (1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

1. Akými spôsobmi je možné zabezpečiť preukázateľné oboznámenie?
2. Musí ísť výhradne o podpis konkrétneho zamestnanca na prezenčnej listine, kde je uvedené s akými predpismi bol zamestnanec oboznámený alebo je možné využiť aj elektronický systém evidencie, keď je každému zamestnancovi pridelená ID karta s jedinečným číslom a v rámci oboznamovania si zamestnanec zosníma touto kartou účasť na konkrétnom oboznámení (napr. prevádzkový poriadok)? Pozn. Toto jedinečné číslo je priradené výhradne jednému zamestnancovi, pričom ani po jeho odchode zo zamestnania nie je toto číslo pridelené inému zamestnancovi.
3. Ak je možné využiť elektronický systém evidencie, tak za akých podmienok? Napr. neprepisovateľnosť údajov, podmienky archivácie a pod.

Má zamestnanec nárok na pol dňa dovolenky alebo len na celý deň?

Príspevková organizácia (ďalej len "p.o.) je zriadená mestom. Štatutárnym orgánom p.o. je riaditeľ. Mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie doterajšieho riaditeľa p.o. a na uvoľnené miesto štatutárneho orgánu p.o. len dočasne poverilo vedúceho zamestnanca p.o. Poverenie je časovo obmedzené na: "do vymenovania nového riaditeľa". P.o. chce dočasne (na dobu trvania výkonu dočasne povereného riaditeľa) obsadiť funkciu vedúceho oddelenia (keďže zamestnanec, ktorý túto funkciu vykonával bol povereným vykonávaním funkcie riaditeľa), a to interným zamestnancom, ktorý bol doposiaľ podriadeným zamestnancom vedúceho zamestnanca (v súčasnosti povereného vedením funkcie riaditeľa). Druh práce vedúceho zamestnanca a podriadeného zamestnanca je zhodný, vedúci zamestnanec má isté rozhodovacie a koordinovacie úlohy navyše. Pracovné náplne zamestnancov sú súčasťou pracovnej zmluvy a majú povahu dvojstranného právneho úkonu. Akým aktom má p.o. ustanoviť aktuálne podriadeného zamestnanca na pozíciu vedúceho zamestnanca na dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa (teda v prípade vymenovania nového riaditeľa sa dočasne poverený riaditeľ vráti na svoju pôvodnú pozíciu vedúceho oddelenia)? Je nutné pristúpiť k zmene pracovnej zmluvy a teda aj pracovnej náplne vo forme dvojstranného právneho úkonu alebo stačí jednostranné poverenie riaditeľa? Mohlo by ísť iba o zastupovanie vedúceho oddelenia, ktorý je dočasne uvoľnený z pozície vedúceho zamestnanca nakoľko vykonáva funkciu dočasne povereného riaditeľa? Pracovná náplň by sa mala rozšíriť, nakoľko pracovná náplň na pozícii podriadeného zamestnanca ostáva zachovaná a priberá úlohy vedúceho oddelenia. Ak je možné vykonať takúto zmenu oboma spôsobmi, t.j. aj zmenou pracovnej zmluvy, aj poverením, aké sú výhody/nevýhody jednotlivých zvolených právnych úkonov? Ak má byť takáto zmena vykonaná zmenou pracovnej zmluvy, je možná/nevyhnutná časová limitácia výkonu dočasnej funkcie vedúceho (napr. na dobu trvania výkonu funkcie dočasne povereného riaditeľa)? Patrí takémuto zamestnancovi (dočasnému vedúcemu) v tomto prípade príplatok za riadenie, alebo zastupovanie? Odmeňovanie sa spravuje zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kaviareň s celoročnou prevádzkou má počas letných mesiacov funkčnú letnú vonkajšiu terasu s obsluhou. V rámci areálu, kde sa nachádza kaviareň sa počas letných mesiacov konajú aj podujatia, počas ktorých zabezpečuje prevádzka kaviarne občerstvenie v predajných stánkoch. Po ukončení letnej sezóny funguje len vnútorná časť kaviarne. Z dôvodu zvýšeného dopytu po službách kaviarne na vonkajšej terase ako aj v predajných stánkoch zamestnávateľ potrebuje zabezpečiť na letnú sezónu vyšší počet pracovníkov na pozíciu čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku. Môže zamestnávateľ na tento účel výkonu činností - čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku uzatvoriť dohody o vykonaní sezónnych prác podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Spĺňajú pracovné činnosti: čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku pojmové znaky sezónnej práce v cestovnom ruchu podľa Prílohy č. 1b, písm. b) bod 6. Zákonníka práce? Obe pracovné činnosti sa vykonávajú len počas letných mesiacov, opakujú sa každý rok a netrvajú dlhšie ako 8 mesiacov v kalendárnom roku.