Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

Má zamestnávateľ pri nástupe zamestnanca povinnosť poslať zamestnanca na vstupnú prehliadku? Ak áno, je následne preplatenie tejto prehliadky uznaný daňový náklad?

Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 7.2.2003 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 50 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (istina 40 000 + úrok 10 000) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 50 000 € bola uhradená. Spoločnosť A túto pohľadávku úročila a pohľadávka sa tak navýšila o úroky z omeškania v sume 2 000 €. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.04.2003 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 52 000 € boli vytvorené opravné položky v 100 % výške (t.j. 52 000 €). Prosím o usmernenie, či bude hodnota pohľadávky v celkovej výške 52 000 € (istina, úrok + úroky z omeškania) daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?

Sme rozpočtová organizácia, ktorá organizuje kultúrne podujatie. Na podujatí bude vystupovať aj hudobná skupina so spevákom z Českej republiky. Vystúpenie skupiny zabezpečí česká sprostredkovateľská agentúra, ktorá má pridelené číslo registrácie dane z pridanej hodnoty v ČR. Zmluva bude uzatvorená medzi rozpočtovou organizáciou a českou sprostredkovateľskou agentúrou s platbou za vystúpenie na účet uvedený v zmluve. Je možné zapracovať do zmluvy dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (t.j., že zrážkovú daň nevyberie rozpočtová organizácia a umelci si tejto príjem zdania sami)? Môže takúto dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov uzatvoriť sprostredkujúca agentúra z ČR (za vystupujúcich umelcov, v tomto prípade hudobnú skupinu) s rozpočtovou organizáciou?

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak:

1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne?

2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?

Daňový subjekt má daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby, a daňový úrad nechce uznať odpisy vozidla za daňový výdavok za obdobie január – jún daného roka – čo je podľa nás veľmi spochybniteľné. Je potrebné dodať, že vozidlo bolo v júli predané za predajnú cenu vyššiu, ako jeho daňová zostatková cena, a predajná cena bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Z nášho názoru, ak správca dane neuzná daňové odpisy vozidla pred predajom, to vedie k zvýšeniu daňovej zostatkovej ceny, vzniká rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou. Ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov nižšia ako daňová zostatková cena, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta, teda tvorí odpočítateľnú položku a to vo výške neuznaných odpisov. To znamená, že neuznanie odpisov by nemal žiadny vplyv na základ dane daňovníka, a nevznikla by dodatočná daňová povinnosť. Je náš predpoklad správny?

Prosím o radu v nasledujúcom prípade (v článkoch o predaji obchodného podielu, ktoré boli zverejnené v časopise Dane a účtovníctvo v praxi 12/22 a 1/23 som podobný príklad nenašla): akciová spoločnosť predáva svoj obchodný podiel v zahraničnej spoločnosti. Sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja podľa § 13c ZDP.

Spoločnosti vznikajú s predajom obchodného podielu náklady v tuzemsku aj zahraničí, napr. právne, poradenské služby. Podľa § 21 ods.1 písm. j) ZDP nie sú daňovými výdavkami náklady vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. Sú náklady na uvedené služby podľa cit. ustanovenia ZDP nedaňovými nákladmi predávajúcej spoločnosti? Je možné považovať za ekonomickú činnosť (§ 2 zákona o DPH) predaj obchodného podielu a odpočítať DPH z uvedených služieb?

Naším obchodním partnerům vyplácíme provize za zprostředkované obchody - zprostředkovateli jsou jak nepodnikatelé na RČ, tak podnikatelé (právnické i fyzické osoby) - s každým zprostředkovatelem je uzavřena samostatná smlouva o spolupráci, kde se přesně specifikuje výše nároku provize a způsob výplaty - každý měsíc bude zprostředkovateli předán seznam doporučených smluv a vyčíslena u nich provize, tento protokol bude podepsán a založen. Jelikož chceme provizi vyplácet nikoli hotově (zde by zřejmě problém nebyl), ale prostřednictvím dárkových poukázek Edenred je můj dotaz, zda se bude jednat o daňově uznatelný náklad?

PO, PU, platiteľ DPH v našom areáli sme kvôli zosuvu pôdy vybetónovali oporný múrik. Tento oporný múrik má cca 49 m2. Náklady na tento múrik boli 2 700 € / rok. Musíme to zaradiť ako majetok alebo je to možné dať priamo do nákladov?

Dobrý deň, daná je nemecká spoločnosť (A - shareholder), ktorá je spoločníkom v inej nemeckej komanditnej spoločnosti (B), a je tiež spoločníkom aj v slovenskej spoločnosti so sídlom na území Slovenska (C). Spomínaná nemecká spoločnosť (A - shareholder) predá svoj obchodný podiel v slovenskej spoločnosti (C) nemeckej komanditnej spoločnosti (B). Predpokladám, že ide o príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. g) ZDP, teda spoločnosť A považujeme za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a zdaní daný príjem na Slovensku. Bude príjem zdanený zrážkou (v ustanovení § 43 ZDP nie je predmetný príjem spomínaný) alebo spoločnosť A musí podať daňové priznanie k dani z príjmov (s vyplnením časti H - výpočet základu dane nerezidenta), teda vznikne mu registračná povinnosť na daň z príjmov na Slovensku? Čo môže spoločnosť A odpočítať ako výdavok pri predmetnom príjme?

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve obstarala osobný automobil - elektromobil, ktorý zaradila do odpisovej skupiny 0, odpisový plán stanovila na dobu 4 roky. Keďže pre odpisovú skupinu 0 je doba odpisovania 2 roky, v daňovom priznaní k dani z príjmu bude upravovať ZD o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Na automobil prijala dotáciu, ktorá sa rozpúšťa vo výške odpisov DHM zahrnutých do základu dane. Moja otázka znie, v akej výške bude dotáciu rozpúšťať? Vo výške účtovného odpisu po dobu 4 roky? Musí následne upraviť ZD v daňovom priznaní?