Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

počet otázok s vecným pojmom : 194



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Odmeny spoločníkovi a ich zdanenie na Slovensku

ID3999 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Daná je spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (nie je štátom podľa § 2 písm. x) ZoDzP). Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa nášho názoru, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZoDzP. Z tohto dôvodu uplatňujeme článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je náš predpoklad správny?

Zamestnanecké benefity ako daňový náklad zamestnávateľa

ID4000 | | Ing. Marián Drozd

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rôzne nepeňažné plnenia, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, internom predpise spoločnosti alebo v pracovnej zmluve. Ide o balíčky pri rôznych príležitostiach (MDD, Mikuláš...), prednostné vyšetrenie u lekárov, použitie služobných áut aj na súkromné účely vrátane PHL ... . V § 21 ods. 1 písm. e) ZDP je uvedená výnimka z nedaňových nákladov - ide o náklady vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods.3 písm. d) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce a náklady vynaložené v rozpore s ZDP alebo s osobitnými predpismi. Otázka: Sú daňovým nákladom zamestnávateľa všetky nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom, ktoré zamestnávateľ zdaní zamestnancom daňou zo závislej činnosti v zmysle ZDP? Je súčasťou daňových nákladov zamestnávateľa aj DPH, ak je celková suma nepeňažného plnenia následne zdanená daňou zo závislej činnosti? Je daňovým nákladom aj benefit vo forme nákupu PHL pri automobile, ktoré zamestnanec využíva aj na súkromné účely? PHL na súkromné kilometre a používanie auta aj na súkromné účely je uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ uplatňuje náklady na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods.2 písm. l ) bod 1. ZDP. Suma PHL na súkromné kilometre je zdanená zamestnancovi. Tiež je zdanené zamestnancovi použitie auta aj na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 a) ZDP.

Zdanenie výnosov vyplatených z dcérskej spoločnosti v EÚ

ID3987 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade? 

Reťazové obchody

ID3982 | | Ing. Marián Drozd

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Reťazové obchody

ID3981 | | Ing. Marián Drozd

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Výplata dividend

ID3978 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť (slovenská právnická osoba) vypláca dividendy spoločníkovi (slovenskej právnickej osobe) zo zisku, ktorý bol vytvorený ešte pred rokom 2003. Je táto dividenda predmetom dane? Ak áno, ktorá spoločnosť a akou formou ju bude zdaňovať?

Dotácia z AVF a dopad na dane

ID3970 | | Ing. Marián Drozd

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb

ID3964 | | Klára Klabníková

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a DPPO

ID3951 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Predaj nehnuteľnosti, zníženie KC a následne preddavky

ID3880 | | Ing. Anton Kolembus

V minulosti PO prenajímala obchodný priestor, ktorý predala súčasnému nájomcovi a započítali si do ceny aj výšku nájomného v minulom období. Právnická osoba účtujúca v systéme podvojného účtovníctva predá nehnuteľnosť, ktorú má v obchodnom majetku cca 10 rokov a na ktorý existuje znalecký posudok vypracovaný v roku 2018, pričom: - suma vyplateného prenájmu pre premietla do ceny predaja - t. j. ponížila sa o napr. ročné nájomné - a súčasne prepadla výška zábezpeky - opcia súčasného nájomcu na kúpu nehnuteľnosti t. j. vzorec na kúpnu cenu nehnuteľnosti = dohodnutá cena nehnuteľnosti - ročné nájomné - suma opcie.

Je možné ponížiť cenu nehnuteľnosti (ak existuje znalecký posudok, t. j. ide o cenu obvyklú, ktorú by PO mala dodržať) o ročný nájom a - o sumu už vyplatenej opcie? Týmto by došlo ku kúpnej cene nehnuteľnosti pod cenu stanovenú znaleckým posudkom - akým % by sa zdanila suma už vyplatenej výšky opcie (predpokladáme 19 %), napr. 2 % z ceny nehnuteľnosti a získa jeden rok prednostného práva na kúpu nehnuteľnosti - ak by PO predala túto nehnuteľnosť vznikne jej príjem, ktorý je predmetom zdanenia (keďže ju má stále v obchodnom majetku) a tým pádom aj nová vyššia výška platenia preddavkov na daň z príjmu v nasledujúcom roku. Ako posudzuje Finančná správa takýto “mimoriadny” príjem , prihliada na jej mimoriadnosť a nepravidelnosť, ak FO požiada o stanovenie novej výšky preddavkov a vyňala z jej výpočtu takýto mimoriadny príjem? - na účely platenia výšky DPH je rozhodujúci zápis nového vlastníka v liste vlastníctva alebo moment, kedy je pripísaná KC za danú nehnuteľnosť (predpokladáme, že postupné splácanie a platenie DPH aplikované obvyklým spôsobom, t. j. keď sú kreditované jednotlivé splátky KC).