Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

počet otázok s vecným pojmom : 179



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Covid testy a danová uznateľnosť, nepenažný príjem zamestnanca

ID3762 | | Ing. Anton Kolembus

Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v ČR). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v CR). Covid test uhradi zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR, zamestnanec si da urobiť covid test. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR , zamestnanec si da urobiť covid. Covid test uhradí zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR vyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR nevyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid ). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Opravy chýb minulých účtovných období

ID3757 | | Ing. Marián Drozd

S. r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o NEVÝZNAMNÚ sumu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov HM. Ako má postupovať? Poprosím popísať postup:

1/ aké zápisy má urobiť v účtovníctve

2/ aké úpravy treba robiť v riadkoch DP? /riadky DP/ 

Opravy chýb minulých období

ID3756 | | Ing. Marián Drozd

S. r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o významnú chybu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov HM. Ako má postupovať? Poprosím popísať postup

1/ aké zápisy má urobiť v účtovníctve

2/ aké úpravy treba robiť v riadkoch DP? /riadky DP/

Odpis záväzkov

ID3755 | | Ing. Marián Drozd

S. r. o. aj naďalej eviduje v účtovníctve neodpísané záväzky z roku 2011 a 2015. Ide o dodávateľské faktúry za služby. Spoločnosť v minulých účtovných obdobiach nepostupovala podľa § 17 ods. 27 a nezvyšovala si základ dane v riadkoch DP, tak ako to ukladá zákon (myslím tým odpis záväzkov 20 %, 50 % a 100 % v priebehu 3 rokov). Čo má teraz urobiť, keď chce tieto záväzky jednorazovo odpísať:

1/ z účtovného hľadiska? Ako to zaúčtovať?

2/ z daňového hľadiska? (úpravy v riadkoch DP) Ide o jednotlivé sumy, ktoré nie sú vysoké, ale dokopy tvoria významnú položku.

Multisport karta - daňový náklad pre zamestnávateľa?

ID3713 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť hradí 50 % zamestnancom za používanie Multisport karty zo svojich zdrojov. Je to pre zamestnávateľa daňový náklad? Spoločnosť to nehradí zo sociálneho fondu.

Službová stála prevádzkareň 183 dní

ID3704 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Česká s.r.o. zamestnala slovenského zamestnanca (vyžiadala Dič na Slovensku zo závislej činnosti). Tento slovenský obchodník pôsobí na mieste výkonu práce v Bratislave (doma). Takže tento pracovník má pracovnú zmluvu s CZ firmou. Pracovná zmluva je od 15. 6. 2020, osem hodín denne a na dobu neurčitú. Agentská stála prevádzkareň nevzniká, lebo v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Článok 5/odsek 5 a 6 podmienky nie sú splnené. (Zamestnanec neuzatvára zmluvy v mene podniku, je to len marketingová činnosť.) Problém je v tom, že keďže pracovná zmluva je na dobu neurčitú, možno doba výkonu tejto činnosti zamestnanca presiahne 183 dní v roku 2020 a vznikne tu službová stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2. (alebo článok 5/ 2b. zmluvy), . Problém je tiež v tom, že službová stála prevádzkareň nevznikne až momentom (dňom) uplynutia tohto časového testu, ale vznikne retrospektívne, t. j. už momentom začatia fyzického výkonu činnosti nerezidenta pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky. Teraz ešte nevieme, či v roku 2020 presiahneme týchto 183 dní, napr. zamestnanec môže aj dať výpoveď. Ak sa rozhodneme tak, že vznikne službová stála prevádzkareň, musíme to oznámiť do 31. 7. 2020. Ale, ak nedosiahneme 183 dní, museli by sme stornovať oznámenie, predpokladám. Napadá Vás nejaké dobré riešenie, či ohlásiť, neohlásiť, alebo ohlásiť až len v roku 2021 po presiahnutí a podať len daňové priznanie za rok 2021 (t. j., za rok 2020 nie)?

Účet 314

ID3681 | | Ing. Ondrej Baláž

Ako postupovať, pokiaľ na konci roka účet 314 – preddavky na elektrinu vykazoval zostatok? V decembri prišla vyúčtovacia faktúra, kde dané preddavky z účtu 314 mali byť zúčtované. Bohužiaľ sa stala chyba a účet 314 sa nezúčtoval ale zálohové platby sa zúčtovali cez účet 502 mínusom. Ako v tomto roku daný účet 314 vynulovať a aký to má dopad na podané daňové priznanie? Mohlo by sa to zúčtovať cez ID zápisom 502/314? Ide o účtovníctvo mesta.

Zmena lízingových splátok - finančný lízing

ID3650 | | Ing. Marián Drozd

Na základe dodatku k lízingovej zmluve o finančnom lízingu sa lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca dohodli na úprave splátok lízingu - z pôvodných 48 splátok na 60 splátok. Je potrebné riešiť pripočítateľné a odpočítateľné položky, resp. na čo si dávať v tomto prípade pozor z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty, okrem zmeny lízingových splátok?

Predaj s.r.o.

ID3514 | | Ing. Marián Drozd

Aké percento daní má zaplatiť spoločník z hodnoty predaného s. r. o.  Má vplyv na výšku dane, že spoločník je dôchodcom, resp.je držiteľom Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 

Účtovná závierka a DPPO zahraničnej osoby

ID3502 | | Ing. Marián Drozd

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. Teraz v roku 2019 chce vykonávať aj nasledujúcu činnosť: Chce nakúpiť tovar od svojej Materskej spoločnosti. V tuzemsku ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 zákona o DPH (a o samozdanenie- riadky 7-8 DPH priznania) Táto zahraničná právnická osoba (maďarská) registrovaná podľa § 5 zákona o DPH následne predáva tento tovar zo svojho slovenského skladu českým nezdaniteľným osobám, prepravu vykonáva spoločnosť DHL, t. j. ide o zásielkový predaj so slovenskou DPH, až kým zahraničná maďarská spoločnosť nedosiahne obrat na účely registrácie v CZ. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského Dič čísla nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, len v roku 2019 chce zriadiť sklad na Slovensku. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu. Organizačná zložka zapísaná v ORSR sa stáva účtovnou jednotkou (§ 1 ZoU) ako aj daňovníkom na účely zákona o dani z príjmov. Teda z hľadiska zákona o dani z príjmov sa musí podať aj účtovná závierka, aj DPPO. Otázkou je, či v roku 2019 sa budú podávať nulové priznania (nulová závierka), alebo musíme vyčísliť základ dane z hore uvedeného predaju tovaru?