Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

počet otázok s vecným pojmom : 188



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Dotácia z AVF a dopad na dane

ID3970 | | Ing. Marián Drozd

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb

ID3964 | | Klára Klabníková

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a DPPO

ID3951 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Predaj nehnuteľnosti, zníženie KC a následne preddavky

ID3880 | | Ing. Anton Kolembus

V minulosti PO prenajímala obchodný priestor, ktorý predala súčasnému nájomcovi a započítali si do ceny aj výšku nájomného v minulom období. Právnická osoba účtujúca v systéme podvojného účtovníctva predá nehnuteľnosť, ktorú má v obchodnom majetku cca 10 rokov a na ktorý existuje znalecký posudok vypracovaný v roku 2018, pričom: - suma vyplateného prenájmu pre premietla do ceny predaja - t. j. ponížila sa o napr. ročné nájomné - a súčasne prepadla výška zábezpeky - opcia súčasného nájomcu na kúpu nehnuteľnosti t. j. vzorec na kúpnu cenu nehnuteľnosti = dohodnutá cena nehnuteľnosti - ročné nájomné - suma opcie.

Je možné ponížiť cenu nehnuteľnosti (ak existuje znalecký posudok, t. j. ide o cenu obvyklú, ktorú by PO mala dodržať) o ročný nájom a - o sumu už vyplatenej opcie? Týmto by došlo ku kúpnej cene nehnuteľnosti pod cenu stanovenú znaleckým posudkom - akým % by sa zdanila suma už vyplatenej výšky opcie (predpokladáme 19 %), napr. 2 % z ceny nehnuteľnosti a získa jeden rok prednostného práva na kúpu nehnuteľnosti - ak by PO predala túto nehnuteľnosť vznikne jej príjem, ktorý je predmetom zdanenia (keďže ju má stále v obchodnom majetku) a tým pádom aj nová vyššia výška platenia preddavkov na daň z príjmu v nasledujúcom roku. Ako posudzuje Finančná správa takýto “mimoriadny” príjem , prihliada na jej mimoriadnosť a nepravidelnosť, ak FO požiada o stanovenie novej výšky preddavkov a vyňala z jej výpočtu takýto mimoriadny príjem? - na účely platenia výšky DPH je rozhodujúci zápis nového vlastníka v liste vlastníctva alebo moment, kedy je pripísaná KC za danú nehnuteľnosť (predpokladáme, že postupné splácanie a platenie DPH aplikované obvyklým spôsobom, t. j. keď sú kreditované jednotlivé splátky KC).

Dividendy materskej firme a zrážková daň

ID3881 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Jediným spoločníkom slovenskej s.r.o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Slovenská firma chce prepísať a uhradiť dividendy tejto materskej firme. Kedže tento štát sa považuje za zmluvný štát, dividendy takto nie sú predmetom dane a môžu sa uhradiť v celej výške. Je hore uvedená úvaha správna?

Preddavky na DzP

ID3884 | | Ing. Lucia Vanková

Otázka sa týka výpočtu preddavkov na rok 2021, či je nasledovný postup správny: Daňové priznanie za r. 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 - celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 DP je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 sme platili štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda že k 31. 3. 2021 mám doplatiť 3 117,62 - 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? Preddavky na rok 2021 podľa zákona vychádzajú platiť štvrťročne nasledovne:

  • 6 334,26 / 4 = 1 583,57 € do 30. 6. 2021
  • 1 583,57 € do 30. 9. 2021
  • 1 583,57 € do 31. 12. 2021
  • 1 583,55 EUR do 31. 3. 2022

Organizačná zložka a DPPO a účtovná závierka

ID3874 | | Ing. Marián Drozd

V decembri 2020 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku. Vyžiadala tiež DIČ číslo na maďarskú firmu prostredníctvom formulára Žiadosť o reg., oznámenie zmien... Odsek 1 daň z príjmov a vyznačili kolónku získanie povolenia..... V odseku 5 stála prevádzkareň na Slovensku nebola vyznačená- ohlásená. Maďarskej firme v roku 2020 nevznikla stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, lebo vznikne až v roku 2021 stavebná stála prevádzkareň, a to vtedy keď sa začnú stavebné práce na území SR. Takže za príslušné zdaňovacie obdobie 2020 nemali žiadne príjmy podľa § 16 ZDP. Otázkou je, či máme povinnosť podať tzv. nulové DPPO priznanie a nulovú účtovnú závierku za rok 2020?

Štátny príspevok počas pandémie Covid -19

ID3828 | | Ing. Marián Drozd

Chcem sa opýtať, či štátne príspevky počas pandémie Covid 19 z projektu pomáhame ľuďom sú zdaniteľným alebo nezdaniteľným príjmom FO a PO za rok 2020.

Povinnosť zriadiť organizačnú zložku na území SR- databázový softvér

ID3790 | | JUDr. Simona Laktišová

Maďarská firma začala zamestnávať dvoch slovenských zamestnancov na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Maďarská firma má fyzicky na území SK kanceláriu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači, ostatné podporné činnosti a pod. Maďarská firma má nasledovnú činnosť: Vyvinula a vlastní databázový softvér, ktorá eviduje a hodnotí samotných vodičov kamiónov. Je to vlastne listina- databáza spoľahlivých (solventných) vodičov kamiónov. Každý vodič kamióna má vytvorený vlastný profil, kde vidieť napr. najazdené kilometre vodiča, spoľahlivosť vodiča, dopravné nehody vodiča, hodnotenie vodiča, prípadné priestupky vodiča. S týmto systémom sa vlastne znižuje riziko zadávateľa (objednávateľa) prepravy spojené s vodičmi kamiónov. Slovenskí zamestnanci vykonávajú nasledovné činnosti v SK kancelárii: Registrácia vodičov do systému, uzatvorenie zmlúv s vodičmi, udržiavanie kontaktov so zákazníkmi. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či v tomto konkrétnom prípade vzniká povinnosť maďarskej firme zriadiť na území SK aj organizačnú zložku?

Covid testy a danová uznateľnosť, nepenažný príjem zamestnanca

ID3762 | | Ing. Anton Kolembus

Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v ČR). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v CR). Covid test uhradi zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR, zamestnanec si da urobiť covid test. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR , zamestnanec si da urobiť covid. Covid test uhradí zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR vyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR nevyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid ). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?