Otázky v kategórii: Zdravotné poistenie

počet otázok v kategórii: 59



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Rezident SR s pracovnou zmluvou v ČR pracujúci na home office na Slovensku

ID3708 | | Ing. Anton Kolembus

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Platenie preddavkov zdravotné a sociálne poistenie

ID3673 | | Ing. Marcela Rabatinová, PhD.

Živnostník mal živnosť od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2016, znovu si ju otvoril 26. 11. 2019. Iný príjem ani zamestnanie nemá, za rok 2019 mal príjmy 3 800 €, daňové priznanie za rok 2019 podané v marci 2020. Od akého dátumu a v akej výške má povinnosť platiť preddavky na sociálne poistenie?

Neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny

ID3639 | | JUDr. Simona Laktišová

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Zamestnanec v dvoch členských štátoch

ID3408 | | Ing. Iveta Matlovičová

Slovenský zamestnanec pracujúci v dvoch členských štátoch má vystavený formulár A1, odvody a daň platí na Slovensku. Tento zamestnanec bol zatiaľ zamestnaný v slovenskej firme a aj vo firme so sídlom v Estónsku. Pracovný pomer so slovenskou firmou mu skončí v apríli. V estónskej firme by bol aj naďalej zamestnaný, ktorá je už zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni (aj na slovenskom daňovom úrade na daň zo závislej činnosti - DIČ) ako zamestnávateľ, ktorá platí povinné odvody a aj daň na Slovensku. Výkon práce naďalej zostáva na území SK. Takže nie v Estónsku. Formulár A1 mu končí dňom 31. 7. 2019.

Otázky: 1. - Vyplýva mu z toho nejaká povinnosť v súvislosti s formulárom A1 v tom prípade, keď už jeho pracovný pomer v slovenskej firme zanikne? 2. Tento zamestnanec by mal platiť odvody a daň zo závislej činnosti aj naďalej na Slovensku?

Ubytovanie zamestnanca a odvody

ID3390 | | Ing. Iveta Matlovičová

Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?

Dohoda o pracovnej činnosti

ID3349 | | Ing. Iveta Matlovičová

Som spolumajiteľkou a zároveň konateľkou s. r. o. V januári mi končí poberanie rodičovského príspevku a do pôvodného zamestnania sa vrátiť nemôžem. Chcela by som sa zamestnať vo vlastnej s. r. o., ale nie na riadny pracovný pomer, ale zatiaľ len na DPČ na 1 hodinu denne so mzdou cca 100 €. Chcem sa spýtať, či budem riadne zdravotne a aj dôchodkovo poistená, keďže zo začiatku budem poberať mzdu len 100 € brutto.

Preplatok z RZZP u SZČO

ID3316 | | Ing. Anton Kolembus

Ako treba zaúčtovať preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia SZČO, ak SZČO vedie jednoduché účtovníctvo a aj v prípade, ak SZČO vedie daňovú evidenciu? Na oznámení výsledku ročného zúčtovania bolo nasledujúce: celkový výsledok RZ za rok 2017, ktorý bol zistený ku dňu 25. 5. 2018 je preplatok vo výške 55,89 €. Z preplatku RZ vo výške 6,73 € bola zrazená daň 1,27 €. Preplatok v sume 54,62 € bol poukázaný v prospech účtu SZČO.

Nerozdelené zisky minulých rokov

ID3239 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť na analytických účtoch 428AE eviduje nerozdelený zisk minulých rokov tak, že na jednom spoločnom účte 428999 eviduje nerozdelené zisky za roky, ktoré by pri vyplatení ako podiely na zisku nepodliehali odvodom do zdravotného poistenia a nerozdelené zisky, ktoré podliehajú odvodom do zdravotného poistenia od roku 2011 eviduje kvôli prehľadnosti jednotlivo podľa rokov, napr. na účte 428.011 za rok 2011, účte 428.016 za rok 2016. Spoločnosť má za rok 2017 stratu. Môže valné zhromaždenie rozhodnúť o úhrade straty použitím nerozdeleného zisku za rok 2016, alebo sa musí použiť najprv nerozdelený zisk zo starých rokov zo spoločného účtu 428999?

Nepeňažný príjem zamestnanca

ID3235 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Posúdenie časti zmluvy

ID3208 | | JUDr. Zdenko Doktor

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.