Otázky v kategórii: Zdravotné poistenie

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Ako správne postupovať pri zdaňovaní a vyplňovaní daňového priznania za rok 2022, ak daňovník v roku 2022 mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z prenájmu a v roku 2022 mu prišlo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde mal preplatok na zdravotnom poistení zo závislej činnosti (90,00 €) a nedoplatok na zdravotnom poistení z podnikania (178,52 €)? Je správne, ak v daňovom priznaní sa zo zdravotného poistenia zaplateného zo závislej činnosti na základe potvrdenia o príjme od zamestnávateľov odpočíta preplatok z ročného zúčtovania. Úprava sa vykoná už v V. oddiely na riadku č. 37, taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadku č. 10 a nedoplatok z ročného zúčtovania z podnikania sa zohľadní v VI. oddiely a taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadkoch č. 13 a 14 a všetko sa uvedie ešte v poznámkach. Je to správny postup? Daňovník uplatňuje pri príjmoch z podnikania paušálne výdavky.

Ako správne postupovať pri SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky a platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie na základe nejakého trvalého príkazu a stane sa, že je na PN, resp. OČR a pod. Sociálna a zdravotná poisťovňa vráti daný preplatok buď v danom roku, alebo až neskôr. Ako daný prípad správe zaúčtovať? Dávať to ako preplatok, teda VNZD, ale nevieme presnú výšku, alebo to môžeme dať ako VOZD, ten preplatok a v prípade vrátenia to dať ako ostatný príjem (POZD), ale z toho by sa uplatnili 60 % výdavky, alebo to dať mínusovou položkou VOZD? Alebo máme stále vyžiadať saldokonto platieb a odsúhlasovať si to so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou?

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Živnostník mal živnosť od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2016, znovu si ju otvoril 26. 11. 2019. Iný príjem ani zamestnanie nemá, za rok 2019 mal príjmy 3 800 €, daňové priznanie za rok 2019 podané v marci 2020. Od akého dátumu a v akej výške má povinnosť platiť preddavky na sociálne poistenie?