Otázky s vecným pojmom: Daň z pridanej hodnoty

počet otázok s vecným pojmom : 503



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Platiteľ DPH podľa § 7 resp. 7a a prijatie služby od neplatiteľa z IČŠ EÚ

ID3974 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská spoločnosť, registrovaná osoba DPH podľa § 7 resp. 7a, prijala službu od zdaniteľnej osoby z IČŠ EÚ, od českej spoločnosti, ktorá na faktúre uviedla, že nie je platiteľ DPH, a teda neuviedla IČ DPH. Má slovenská spoločnosť povinnosť platiť DPH na Slovensku?

Nadobudnutie tovaru z členského štátu

ID3971 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť "A" platiteľ DPH kúpila helikoptéru od spoločnosti "B" platiteľa DPH z členského štátu FR za 500 000 EUR. Spoločnosť "B" vyhotovila 1. faktúru na 250 000 EUR dňa 08.06.2021 a 2. faktúru na 250 000 dňa 07.07.2021. Helikoptéra bola fyzicky prepravená na Slovensko dňa 15.07.2021, kedy bol vyhotovený aj preberací protokol. Za ktoré obdobie má spoločnosť "A" povinnosť urobiť tzv. samozdanenie?

Dotácia z AVF a dopad na dane

ID3970 | | Ing. Marián Drozd

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Platenie DPH z odpísaného vozidla poskytnutého na prenájom zamestnancovi

ID3961 | | Ing. Marián Drozd

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V obchodnom majetku spoločnosti mame zaradený osobný automobil, pri ktorého obstaraní sme si odpočítali vstupnú DPH v plnom rozsahu. Vozidlo bolo pridelené zamestnancovi spoločnosti na pracovné, ale aj súkromne účely. V zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z. n. p., zamestnancovi zdaňujeme 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla bola vstupná DPH vozidla odpočítaná v plnom rozsahu, každý mesiac sme odvádzali DPH z mesačnej čiastky daňového odpisu, podľa „%“ vyžitia vozidla na súkromné účely.

Vozidlo sme však už doodpisovali. Sme povinní aj naďalej odvádzať DPH z dôvodu používania vozidla zamestnancom aj na súkromne účely? Ak áno, tak z akej čiastky, vzhľadom na to, že auto je už plne odpísané?

Odštepenie stavby zahraničnou osobou a DPH

ID3955 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?

Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a DPH

ID3950 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)

Odpočítanie dane koeficientom

ID3920 | | Ing. Marián Drozd

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 Zákona o DPH v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 Zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 1 Zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 3. Podľa § 49 ods. 4 Zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50. Ale v tomto prípade spoločnosť nepoužije nakúpené tovary a služby súčasne pre dodávky s možnosťou odpočítania dane a dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať daň, pretože tieto činnosti spoločnosť realizuje odlišne prostredníctvom dvoch prevádzkarne (stredísk), t.j. nakúpené tovary a služby je schopná jednoznačne roztriediť podľa činností, na ktoré ich používa. Existuje iba veľmi málo prípadov, pri ktorých nie je možné jednoznačne určiť, že na aké činnosť sa tovary a služby používajú (napr. účtovnícke služby). V týchto prípadoch by spoločnosť neodpočítala DPH. Aj v horeuvedených prípadoch musí spoločnosť postupovať podľa § 50 Zákona DPH, teda určiť koeficient pre odpočet so súhlasom správcu dane, alebo môže odpočítať DPH z hodnoty tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť, a tiež nemá nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na plnenia oslobodené od dane? 

Predaj motorového vozidla a DPH

ID3917 | | Ing. Marián Drozd

V roku 2017 sme kúpili motorové vozidlo od obchodníka s ojazdenými vozidlami, uplatnil na faktúre § 66 zákona o DPH, čiže sme neuplatnili DPH na vstupe. Automobil máme v pláne predať, cenu máme vystaviť s DPH či bez ? Sme spoločnosť s r. o. platiteľ DPH.

Provízia za sprostredkovanie

ID3901 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská firma – komisionár (§ 4 platiteľ) fakturuje českej firme – komitent (platiteľ v CZ) províziu za sprostredkovanie tovaru podľa komisionárskej zmluvy. Slovenská zdaniteľná osoba pri fakturácii sprostredkovateľskej provízie českej s. r. o. postupuje pri určení miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že ak česká s. r. o. nemá v SR prevádzkareň (v zmysle § 4 zákona o DPH), miesto dodania služby je ČR (kde má odberateľ sídlo), preto slovenská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Je táto úvaha správna pri určení miesta dodania služby? Druhou možnosťou by bolo, že komitent by fakturoval komisionárovi sumu vo výške hodnoty tovaru zníženú o sumu provízie komisionára v pôvodnom DPH režime.

Finančné služby a DPH

ID3894 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť s. r. o., platiteľ dane, predáva platobné terminály (ide o platobné terminály, ktoré sú ako medzičlánok medzi kartovými spoločnosťami, ktoré sú členmi kartovej asociácie). Za každý predaný platobný terminál si spoločnosť účtuje jednorazovú odmenu + DPH. Okrem tento jednorazovej odmeny bude spoločnosť fakturovať aj províziu za finančné služby, t. j. províziu z každej uskutočnenej finančnej transakcie cez tento terminál. Moja otázka je, či pri fakturácii provízie z každej uskutočnenej finančnej transakcie cez tento terminál, ide o finančné služby v zmysle § 39 ods. 1 písm. d) činnosti týkajúce sa platieb. Bude sa táto provízia za finančné služby fakturovať bez DPH?