Otázky s vecným pojmom: daňové priznanie

počet otázok s vecným pojmom : 211



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Preddavky na DzP

ID3884 | | Ing. Lucia Vanková

Otázka sa týka výpočtu preddavkov na rok 2021, či je nasledovný postup správny: Daňové priznanie za r. 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 - celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 DP je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 sme platili štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda že k 31. 3. 2021 mám doplatiť 3 117,62 - 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? Preddavky na rok 2021 podľa zákona vychádzajú platiť štvrťročne nasledovne:

  • 6 334,26 / 4 = 1 583,57 € do 30. 6. 2021
  • 1 583,57 € do 30. 9. 2021
  • 1 583,57 € do 31. 12. 2021
  • 1 583,55 EUR do 31. 3. 2022

Nepriama zľava a DPH

ID3858 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Refundácia DPH

ID3833 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) v mesiacoch 06/2018, 10/2018 a 11/2018 dodala tovar tejto CZ firme na území SK. Ide o tri faktúry, v každom uvedenom mesiaci 1. Takže tovar neopustil územie Slovenka. SK firma preto fakturovala tovar s SK DPH podľa § 69/1. CZ firma v roku 2018 dodávala tovar na území SR skoro vždy s prenosom podľa § 69/2. V mesiacoch 9/2018 a 10/2018 dodala tovar s SK DPH podľa § 69/1 slovenským FO. CZ firma požiadala o refundáciu DPH- vrátenie DPH za celý rok 2018 (od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018), ale SK daňový úrad odmietla žiadosť, lebo v tomto období bol dodaný tovar podľa § 69/1, takže nie sú splnené podmienky refundácie za uvedené obdobie. Otázkou je, v ktorom období nárokovať teraz cez slovenské DPH priznanie DPH z roku 2018? (Keďže refundácia je odmietnutá.) Napr., podať dodatočné SK DPH priznanie za 10/2018 s tromi došlými faktúrami? V 10/2018 bolo dodanie podľa § 69/1. Alebo podať dodatočné SK DPH priznanie za 12/2018 s tromi došlými faktúrami? V 12/2018 však nebolo dodanie podľa § 69/1.

Zahraničná osoba a daňové priznanie

ID3774 | | Ing. Marián Drozd

Zahraničná fyzická osoba (živnostenské oprávnenie vydané v Česku) bola registrovaná v tuzemsku ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona o DPH. V tuzemsku nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň a na území SR sa zdržiava maximálne 20 dní v roku. Vzniká povinnosť tejto zahraničnej osoby podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby na území SR?

Účtovanie opráv z min. rokov

ID3763 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť účtovala opravy chýb minulých období cez účet 428 /648 – nezaúčtované výnosy a nezaúčtované náklady 548/428, nakoľko išlo o významné chyby.

1/Účtovala spoločnosť správne, keď použila na opravu chýb súvahový účet, ale zároveň nepodala dodatočné daňové priznania k dani z príjmu PO za minulé účtovné obdobia?

2/Ak nepostupovala správne, tak ako mala účtovať v aktuálnom roku o chybách, ktoré vznikli v minulých účtovných obdobiach, keď nemá úmysel podať dodatočné daňové priznania za minulé obdobia (ide o viacero zdaňovacích období, nakoľko išlo o chyby v odpisovaní majetku). Dodatočnými daňovými priznaniami by si znížila daňovú povinnosť v niektorých obdobiach a v niektorých obdobiach by dokonca dosiahla stratu, alebo by si stratu ešte navýšila.

Opravy chýb minulých období

ID3756 | | Ing. Marián Drozd

S. r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o významnú chybu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov HM. Ako má postupovať? Poprosím popísať postup

1/ aké zápisy má urobiť v účtovníctve

2/ aké úpravy treba robiť v riadkoch DP? /riadky DP/

Predaj nehnuteľnosti zaradeného do obchodného majetku

ID3721 | | Ing. Marián Drozd

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Úlohy hlavného kontrolóra

ID3497 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Má právo hlavný kontrolór obce zo svojej pozície urobiť kontrolu daňových priznaní za miestne dane a poplatky, ich prepočet?

DPH za službu z ČR 2019 (DDP DPH KVDPH)

ID3477 | | Ing. Marián Drozd

Slovenský platiteľ DPH obstaral službu (servis vozidla) z iného členského štátu (ČR) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 7. 6. 2019 služba dodaná 30. 5. 2019 (samozdanenie na Slovensku). V májovom daňovom priznaní k DPH ju neuviedol, faktúru obdržal 16. 7. 2019 . Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac máj 2019 ? Daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby (30. 5. 2019), nárok na odpočet DPH taktiež 30. 5. 2019 podľa § 51 ods. 1 písm. b) = daň je vedená v záznamoch?

Odpis záväzku

ID3332 | | Ing. Ondrej Baláž

1. V účtovníctve evidujeme neuhradenú prijatú faktúru so splatnosťou 08/2010 vo výške 10 000 €. O túto sumu nebol upravovaný základ dane. Potrebujeme ju vyradiť z účtovníctva. Účtovanie 321/648. Aký to bude mať vplyv na základ dane?

2. Taktiež evidujeme faktúru so splatnosťou 04/2015. V r. 2016 a 2017 sme zvýšili základ dane (20 %,50 %). Až teraz sme zistili, že dlžník zrušil živnosť ešte v r. 2015. Čo s tým teraz? Vyradíme iba zápisom 321/648. Alebo by sme mali podávať dodatočné daňové priznanie?