Otázky s vecným pojmom: daňové priznanie

CZ firma je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) v mesiacoch 06/2018, 10/2018 a 11/2018 dodala tovar tejto CZ firme na území SK. Ide o tri faktúry, v každom uvedenom mesiaci 1. Takže tovar neopustil územie Slovenka. SK firma preto fakturovala tovar s SK DPH podľa § 69/1. CZ firma v roku 2018 dodávala tovar na území SR skoro vždy s prenosom podľa § 69/2. V mesiacoch 9/2018 a 10/2018 dodala tovar s SK DPH podľa § 69/1 slovenským FO. CZ firma požiadala o refundáciu DPH- vrátenie DPH za celý rok 2018 (od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018), ale SK daňový úrad odmietla žiadosť, lebo v tomto období bol dodaný tovar podľa § 69/1, takže nie sú splnené podmienky refundácie za uvedené obdobie. Otázkou je, v ktorom období nárokovať teraz cez slovenské DPH priznanie DPH z roku 2018? (Keďže refundácia je odmietnutá.) Napr., podať dodatočné SK DPH priznanie za 10/2018 s tromi došlými faktúrami? V 10/2018 bolo dodanie podľa § 69/1. Alebo podať dodatočné SK DPH priznanie za 12/2018 s tromi došlými faktúrami? V 12/2018 však nebolo dodanie podľa § 69/1.

Zahraničná fyzická osoba (živnostenské oprávnenie vydané v Česku) bola registrovaná v tuzemsku ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona o DPH. V tuzemsku nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň a na území SR sa zdržiava maximálne 20 dní v roku. Vzniká povinnosť tejto zahraničnej osoby podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby na území SR?

Spoločnosť účtovala opravy chýb minulých období cez účet 428 /648 – nezaúčtované výnosy a nezaúčtované náklady 548/428, nakoľko išlo o významné chyby.

1/Účtovala spoločnosť správne, keď použila na opravu chýb súvahový účet, ale zároveň nepodala dodatočné daňové priznania k dani z príjmu PO za minulé účtovné obdobia?

2/Ak nepostupovala správne, tak ako mala účtovať v aktuálnom roku o chybách, ktoré vznikli v minulých účtovných obdobiach, keď nemá úmysel podať dodatočné daňové priznania za minulé obdobia (ide o viacero zdaňovacích období, nakoľko išlo o chyby v odpisovaní majetku). Dodatočnými daňovými priznaniami by si znížila daňovú povinnosť v niektorých obdobiach a v niektorých obdobiach by dokonca dosiahla stratu, alebo by si stratu ešte navýšila.

S. r. o. v 2018 roku nezúčtovala všetky náklady, dosiahla zisk a zaplatila daň. Nešlo o vysokú sumu dane. Skutočnosť, že nezaúčtovala všetky náklady 2018 roka zistila v 2020 roku, ide o významnú chybu. Týka sa bežných nákladov a aj odpisov HM. Ako má postupovať? Poprosím popísať postup

1/ aké zápisy má urobiť v účtovníctve

2/ aké úpravy treba robiť v riadkoch DP? /riadky DP/

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Má právo hlavný kontrolór obce zo svojej pozície urobiť kontrolu daňových priznaní za miestne dane a poplatky, ich prepočet?

Slovenský platiteľ DPH obstaral službu (servis vozidla) z iného členského štátu (ČR) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 7. 6. 2019 služba dodaná 30. 5. 2019 (samozdanenie na Slovensku). V májovom daňovom priznaní k DPH ju neuviedol, faktúru obdržal 16. 7. 2019 . Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac máj 2019 ? Daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby (30. 5. 2019), nárok na odpočet DPH taktiež 30. 5. 2019 podľa § 51 ods. 1 písm. b) = daň je vedená v záznamoch?

1. V účtovníctve evidujeme neuhradenú prijatú faktúru so splatnosťou 08/2010 vo výške 10 000 €. O túto sumu nebol upravovaný základ dane. Potrebujeme ju vyradiť z účtovníctva. Účtovanie 321/648. Aký to bude mať vplyv na základ dane?

2. Taktiež evidujeme faktúru so splatnosťou 04/2015. V r. 2016 a 2017 sme zvýšili základ dane (20 %,50 %). Až teraz sme zistili, že dlžník zrušil živnosť ešte v r. 2015. Čo s tým teraz? Vyradíme iba zápisom 321/648. Alebo by sme mali podávať dodatočné daňové priznanie?

Fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku je spoločníkom spoločnosti so sídlom v ČR. Táto spoločnosť vypláca rezidentovi Slovenska dividendy. Musí zrážkovú daň odviesť spoločnosť v ČR, v akej výške? Treba potom priznať príjem v daňovom priznaní za FO? Platia sa aj zdravotné odvody z týchto dividend? Ak táto fyzická osoba prevádzkuje okrem toho aj živnosť na Slovensku, ovplyvňujú dividendy prijaté zo zahraničia výšku mesačných zdravotných a sociálnych odvodov?

Tuzemská spoločnosť má so závislou zahraničnou osobou z Francúzska uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb. Na základe tejto zmluvy si tuzemská spoločnosť nakupuje manažérske služby, ktoré zahŕňajú:

a/ administratívne podporné služby - najmä služby súvisiace s generálnym manažmentom a správou, financiami, právnymi záležitosťami, obstarávaním, manažmentom ľudských zdrojov, IT, komunikáciou a inými službami,

b/ marketingové a technické služby zahŕňajú služby súvisiace so strategickým plánovaním a podporou, marketingom, rozvojom podnikateľských činností pre priemyselných zákazníkov a verejnú správu. Náklady na poskytovanie vyššie uvedených nákladov sú identifikované v súlade so Smernicou OECD a fakturované so ziskovou prirážkou, ktorej výška spĺňa princíp nezávislého vzťahu. Vzťahuje sa na tieto služby podmienka zaplatenia podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, aby boli daňovým výdavkom?