Otázky s vecným pojmom: daňové priznanie

počet otázok s vecným pojmom : 217



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Refundácia dane, resp. odpočítanie prostredníctvom daňového priznania (§ 49 ods. 10, § 55a ods. 6 a § 56 ods. 4)

ID3992 | | Ing. Marián Drozd

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

OSS a nárokovanie DPH naspäť

ID3991 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma sa registrovala na českú OSS- z dôvodu predaja tovaru na diaľku na Slovensko a formou OSS priznáva aj slovenskú DPH pri týchto tovaroch. Táto CZ firma v minulosti bola aj registrovaná na § 5 zákona o DPH (a je aj súčasne). CZ firma teraz chce nárokovať naspäť slovenskú DPH zo slovenských faktúr (napr. notárske služby na Slovensku, PHL na Slovensku- bločky, nákup spotrebného materiálu - bločky za 07/2021) prostredníctvom slovenského DPH priznania. Síce v Slovenskom DPH priznaní CZ firme nevznikne slovenská DPH povinnosť, ale prostredníctvom OSS systému mu vznikne. Otázkou je, či prostredníctvom slovenského DPH priznania môže nárokovať slovenskú DPH naspäť, alebo akou formou majú nárokovať túto SK DPH naspäť?

Prerušenie alebo zrušenie živnosti a vysporiadanie používania automobilu v podnikaní

ID3986 | | Ing. Jana Fülöpová

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Pripočítateľné položky z minulých období

ID3985 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva.

Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP.

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky.

  1. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu?
  2. Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ?

Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb

ID3964 | | Klára Klabníková

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Zrušenie OZ a s tým spojené povinnosti

ID3918 | | JUDr. Simona Laktišová

Zahraničná osoba, ktorá má na území SR zriadenú organizačnú zložku, rozhodla o zrušení organizačnej zložky. K akému dátumu je potrebné zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku a daňové priznanie k dani z príjmu PO? Je to k dátumu zrušenia organizačnej zložky predpokladám? (Dátum, ktorý je uvedený v zápisnici o valnom zhromaždení.) Alebo je potrebné počkať koniec roka 49/2,7 ZDP a podať 1 riadnu účtovnú závierku a 1 riadne daňové priznanie? Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, teda zahraničný zriaďovateľ a organizačná zložka sú len jedným subjektom, tak nie je pri rušení potrebné prejsť likvidáciou ale vykoná sa iba výmaz z obchodného registra.

Preddavky na DzP

ID3884 | | Ing. Lucia Vanková

Otázka sa týka výpočtu preddavkov na rok 2021, či je nasledovný postup správny: Daňové priznanie za r. 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 - celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 DP je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 sme platili štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda že k 31. 3. 2021 mám doplatiť 3 117,62 - 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? Preddavky na rok 2021 podľa zákona vychádzajú platiť štvrťročne nasledovne:

  • 6 334,26 / 4 = 1 583,57 € do 30. 6. 2021
  • 1 583,57 € do 30. 9. 2021
  • 1 583,57 € do 31. 12. 2021
  • 1 583,55 EUR do 31. 3. 2022

Nepriama zľava a DPH

ID3858 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Refundácia DPH

ID3833 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) v mesiacoch 06/2018, 10/2018 a 11/2018 dodala tovar tejto CZ firme na území SK. Ide o tri faktúry, v každom uvedenom mesiaci 1. Takže tovar neopustil územie Slovenka. SK firma preto fakturovala tovar s SK DPH podľa § 69/1. CZ firma v roku 2018 dodávala tovar na území SR skoro vždy s prenosom podľa § 69/2. V mesiacoch 9/2018 a 10/2018 dodala tovar s SK DPH podľa § 69/1 slovenským FO. CZ firma požiadala o refundáciu DPH- vrátenie DPH za celý rok 2018 (od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018), ale SK daňový úrad odmietla žiadosť, lebo v tomto období bol dodaný tovar podľa § 69/1, takže nie sú splnené podmienky refundácie za uvedené obdobie. Otázkou je, v ktorom období nárokovať teraz cez slovenské DPH priznanie DPH z roku 2018? (Keďže refundácia je odmietnutá.) Napr., podať dodatočné SK DPH priznanie za 10/2018 s tromi došlými faktúrami? V 10/2018 bolo dodanie podľa § 69/1. Alebo podať dodatočné SK DPH priznanie za 12/2018 s tromi došlými faktúrami? V 12/2018 však nebolo dodanie podľa § 69/1.

Zahraničná osoba a daňové priznanie

ID3774 | | Ing. Marián Drozd

Zahraničná fyzická osoba (živnostenské oprávnenie vydané v Česku) bola registrovaná v tuzemsku ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona o DPH. V tuzemsku nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň a na území SR sa zdržiava maximálne 20 dní v roku. Vzniká povinnosť tejto zahraničnej osoby podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby na území SR?