Otázky s vecným pojmom: daňové priznanie

počet otázok s vecným pojmom : 221



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Dodatočné DPFO priznanie FO

ID4066 | | Ing. Anton Kolembus

Živnostník musí podať dodatočné daňové priznanie za rok 2020. V riadnom daňovom priznaní 2020 uplatňoval jednoduché účtovníctvo. V dodatočnom daňovom priznaní môžeme uplatniť daňovú evidenciu? (Proste označiť v priznaní, že sme uplatnili daňovú evidenciu - § 6 ods. 11, t. j. nie jednoduché účtovníctvo).

Oneskorená registrácia DPH, mimoriadne daňové priznanie

ID4101 | | Ing. Marián Drozd

Zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu DPH oneskorene, oneskorene je viac ako 30 dní, bude podávať mimoriadne daňové priznanie. S odberateľom sa dohodla, že im doúčtuje k cene plnenia sumu, ktorá predstavuje výšku DPH, t.j. bude vystavovať opravné faktúry podľa § 25. Platiteľom dane sa stal 1. 3. 2022, opravné faktúry vystaví s dátumom vystavenia 1. 3. 2022, dátum dodania podľa pôvodnej faktúry. Daň na výstupe z opravných faktúr odvedie v mimoriadnom daňovom priznaní. Je tento postup správny?

Zdanovanie CP a kryptomien

ID4098 | | Ing. Marián Drozd

Klient má založený investičný účet cez aplikáciu etoro, na ktorom má vložené peniaze. Cez tento brokerský program/ aplikáciu investuje peniaze tým, že sa predávajú a kupujú akcie, cenné papiere a kryptomeny. V priebehu roka sa uskutoční viacero operácii a uzavrú sa s výsledkom. Na konci roka klient dostal výpis z účtu etoro, kde má vyčíslený zisk z týchto uzatvorených operácii, poplatky a úroky. Klient mal počas roka aj príjem z obchodu z kryptomien na tejto burze v podobe stakingu (niečo ako úrok za to, že sa určitú dobu týmito prostriedkami nehýbe). Tieto prostriedky ale z tohto investičného účtu v aplikácii etoro nepresunul na svoj bežný účet, ale zostávajú na investovanie v aplikácii. Je klient povinný tieto prostriedky - zisk z uzatvorených operácii počas roka - zdaniť v daňovom priznaní dane z príjmov FO ako ostatný príjem? Zároveň klient kúpil kryptomenu, ktorú drží na účte v peňaženke coinbase, kde dostáva odmenu za to, že tam nechal kryptomenu. Tiež si to nepresunul na svoj účet. Je potrebné aj túto odmenu zdaniť?

Účtovná závierka zostavená a schválená, podpis štatutára.

ID4086 | | Ing. Anton Kolembus

Ako externá účtovníčka odosielam elektronicky na FS daňové priznanie PO + účtovnú závierku a poznámky. Účtovná závierka už pri odoslaní spolu s DP PO na FS je zostavená a schválená. Výstup týchto dokumentov pre odoslanie mám s účtovného programu v xml súbore, čiže tieto dokumenty ani DP PO a účtovná závierka nie sú podpísané štatutárom. Musí byť táto účtovná závierka zostavená a schválená aj podpísaná štatutárom ? Je to jednoosobová s.r.o., ktorá mi podpisuje rozhodnutie o zostavení a schválení účtovnej závierky, ale toto rozhodnutie nikam neposielam, neprikladám.

Refundácia dane, resp. odpočítanie prostredníctvom daňového priznania (§ 49 ods. 10, § 55a ods. 6 a § 56 ods. 4)

ID3992 | | Ing. Marián Drozd

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

OSS a nárokovanie DPH naspäť

ID3991 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma sa registrovala na českú OSS- z dôvodu predaja tovaru na diaľku na Slovensko a formou OSS priznáva aj slovenskú DPH pri týchto tovaroch. Táto CZ firma v minulosti bola aj registrovaná na § 5 zákona o DPH (a je aj súčasne). CZ firma teraz chce nárokovať naspäť slovenskú DPH zo slovenských faktúr (napr. notárske služby na Slovensku, PHL na Slovensku- bločky, nákup spotrebného materiálu - bločky za 07/2021) prostredníctvom slovenského DPH priznania. Síce v Slovenskom DPH priznaní CZ firme nevznikne slovenská DPH povinnosť, ale prostredníctvom OSS systému mu vznikne. Otázkou je, či prostredníctvom slovenského DPH priznania môže nárokovať slovenskú DPH naspäť, alebo akou formou majú nárokovať túto SK DPH naspäť?

Prerušenie alebo zrušenie živnosti a vysporiadanie používania automobilu v podnikaní

ID3986 | | Ing. Jana Fülöpová

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Pripočítateľné položky z minulých období

ID3985 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva.

Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP.

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky.

  1. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu?
  2. Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ?

Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb

ID3964 | | Klára Klabníková

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Zrušenie OZ a s tým spojené povinnosti

ID3918 | | JUDr. Simona Laktišová

Zahraničná osoba, ktorá má na území SR zriadenú organizačnú zložku, rozhodla o zrušení organizačnej zložky. K akému dátumu je potrebné zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku a daňové priznanie k dani z príjmu PO? Je to k dátumu zrušenia organizačnej zložky predpokladám? (Dátum, ktorý je uvedený v zápisnici o valnom zhromaždení.) Alebo je potrebné počkať koniec roka 49/2,7 ZDP a podať 1 riadnu účtovnú závierku a 1 riadne daňové priznanie? Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, teda zahraničný zriaďovateľ a organizačná zložka sú len jedným subjektom, tak nie je pri rušení potrebné prejsť likvidáciou ale vykoná sa iba výmaz z obchodného registra.