Otázky v kategórii: Živnostenský zákon

počet otázok v kategórii: 28



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Prenájom automobilu do spoločnosti

ID4377 | | Ing. Anton Kolembus

Konateľ a spoločník slovenskej s. r. o. na základe zmluvy o prenájme prenajal svoj súkromný automobil do spoločnosti na dva roky. V zmluve je uvedené, že všetky náklady (PHL, opravy, poistky, DzMV...) bude znášať spoločnosť a že tento prenájom vozidla je bezodplatný. Je možnosť, aby takýmto spôsobom spoločník a konateľ prenajal bezodplatne automobil do (vlastnej) spoločnosti? Nie je takýto prenájom považovaný za dlhodobý, a teda by mal byť poskytovaný za pravidelnú odplatu? Ak áno, tak nie je to považované za podnikateľskú činnosť, kedy by mal mať spoločník živnostenské oprávnenie? 

Schválenie rozpočtu obce na rok 2023 dňa 13. 12. 2022

ID4335 | | Tatiana Macháčová

Poprosím o usmernenie, či schválenie návrhu rozpočtu na rok 2023 dna 13. 12. 2022, je možne ako schodkový, keďže novela zákona č. 583/2004 Z. z. je účinná až od 15. 12. 2022. Hrá rolu deň schválenia rozpočtu na rok 2023, keď ide o rozpočet platný až od 1. 1. 2023? Podľa môjho názoru deň schválenia rozpočtu na rok 2023 má byť v súlade s platnou legislatívou, a teda 13. 12. 2022 nie je možné návrh rozpočtu na rok 2023 schváliť ako schodkový lebo zákon 583/2004 to v tento deň neumožňuje. Zároveň sa chcem opýtať, či je obec povinná na svoju podnikateľskú činnosť vytvoriť samostatný rozpočet alebo stačí len samostatná rozpočtová položka v návrhu rozpočtu?

Prerušenie podnikania pozastavením živnosti a daň z motorových vozidiel

ID3960 | | Ing. Jana Fülöpová

Živnostník používa osobný automobil v podnikaní, platí daň z motorových vozidiel ale chcel by prerušiť živnosť. Musí podať daňové priznanie k dani z MV a ak áno, kedy? Na konci zdaňovacieho obdobia alebo do nejakého termínu po prerušení živnosti?

Obec a živnostenské oprávnenie

ID3605 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

V prípade, že obec prevádzkuje obecný vodovod a obecnú kanalizáciu na základe živnosti je príjem z prevádzky vodovodu a kanalizácie príjmom z podnikateľskej činnosti, ktorú je potrebné vysporiadať v rámci daňového priznania k dani z príjmov?

Nezisková organizácia (n.o.) a prenájom

ID3322 | | Ing. Marián Drozd

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o.) nasledujúce činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia (vlastní) má v majetku budovu, ktorej jednotlivé časti chce dať do prenájmu. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám...

Prípad 1., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze veľkú prednášaciu miestnosť v rámci podujatia, ktoré zorganizuje. Takže túto činnosť nevykonáva sústavne na dosiahnutie príjmov, ale sústredí sa na činnosť, za účelom ktorého vznikla (vzdelávanie) a prostredníctvom neho napĺňa svoj cieľ.

Prípad 2., Nezisková organizácia prenajíma za peniaze kancelárske miestnosti firmám (napr. účtovná kancelária, vzdelávacia agentúra, realitná kancelária). Otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 ide o zdaniteľné alebo oslobodené príjmy? Druhou otázkou je, či v prípadoch 1 a 2 je potrebné na dosahovanie uvedených príjmov požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia?

Iná podnikateľská činnosť pozemkového spoločenstva

ID3221 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Pozemkové spoločenstvo, ktoré sa zaoberá hospodárením v lesoch a na poľnohospodárskej pôde, na žiadosť člena pozemkového spoločenstva vystavilo kópiu účtovnej závierky, ktorú mu odoslalo dobierkou v obálke. Do ceny dobierky vyčíslilo kopírovanie (ako službu) a cenu za kancelársku obálku. Za uvedené služby nevystavilo doklad, dokumenty iba odoslalo dobierkou. Môže pozemkové spoločenstvo, ktoré nie je registrované na živnostenskom úrade na činnosť kopírovacie služby, maloobchod a pod. prevádzkovať túto činnosť a prijímať za ňu úhrady, len na základe svojej existencie podľa príslušného zákona? Nemá povinnosť vykonávať inú činnosť (okrem hospodárenia v lesoch), na základe živnostenského oprávnenia?

Oprávnenie na podnikanie

ID3081 | | Ing. Marián Drozd

Chcela by som sa spýtať, ako sa postaviť k osobe, ktorá má: - fotovoltaickú elektráreň ako fyzická osoba (získala na ňu aj dotáciu v minulosti) - má rozhodnutie od úradu pre reguláciu sieťových odvetví o stanovení ceny pre regulovaný subjekt. Regulovaný subjekt (spomínaná fyzická osoba) fakturuje na SSE vyrobenú elektrinu. Doteraz prebiehala fakturácia ročne, teraz bude prebiehať fakturácia mesačne. Moja otázka znie, či takáto osoba na túto činnosť nepotrebuje IČO, resp. je to podnikanie, je potrebná živnosť alebo iné oprávnenie? Fyzická osoba má len DIČ, ktoré získala pôvodne z titulu prenájmu, ale používa ho aj na faktúrach voči SSE. Zároveň by som chcela posúdiť o aký príjem ide v zmysle zákona o dani z príjmov (ktorý paragraf sa sťahuje na túto činnosť).

Prerušenie odpisovanie majetku

ID2898 | | Ing. Marián Drozd

V máji roku 2015 sme nadobudli kúpou majetok, zaradený do DHM firmy. V roku 2015 sme hneď "prerušili" odpisovanie tohto majetku, nakoľko v roku 2015 sme boli v strate a teda nebolo výhodné uplatniť si tieto odpisy. V roku 2016 však budeme odpisovať - uplatňovať si daňovo odpisy. Otázka je - ak začneme majetok odpisovať daňovo v roku 2016 odpisujeme riadne 12 mesiacov? Alebo sa berie, že v roku 2015 sme mohli odpisovať len 8 mesiacov, tak aj rok 2016 začíname tým, že budeme odpisovať len 8 mesiacov? 

Zmena sídla spoločnosti a povinnosti z toho vyplývajúce

ID2710 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Aké povinnosti pre s. r. o. vyplývajú zo zmeny sídla spoločnosti voči štátu? Kde všade treba zmenu ohlásiť a akým spôsobom?

Slovenský živnostník- vodič- Mindestlohngesetz

ID2694 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?