Otázky v kategórii: Daň z príjmov

počet otázok v kategórii: 1155



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Poskytnutie služobného úžitkového motorového vozidla živnostníkovi

ID4004 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť má uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu so živnostníkom (predaj tovaru), tovar si sám aj rozvezie. Môže spoločnosť uzatvoriť so živnostníkom zmluvu o poskytovaní služobného vozidla na rozvoz tovaru? Môže si spoločnosť účtovať všetky náklady spojené s používaním vozidla do nákladov?

Odmeny spoločníkovi a ich zdanenie na Slovensku

ID3999 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Daná je spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (nie je štátom podľa § 2 písm. x) ZoDzP). Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa nášho názoru, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZoDzP. Z tohto dôvodu uplatňujeme článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je náš predpoklad správny?

Zamestnanecké benefity ako daňový náklad zamestnávateľa

ID4000 | | Ing. Marián Drozd

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rôzne nepeňažné plnenia, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, internom predpise spoločnosti alebo v pracovnej zmluve. Ide o balíčky pri rôznych príležitostiach (MDD, Mikuláš...), prednostné vyšetrenie u lekárov, použitie služobných áut aj na súkromné účely vrátane PHL ... . V § 21 ods. 1 písm. e) ZDP je uvedená výnimka z nedaňových nákladov - ide o náklady vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods.3 písm. d) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce a náklady vynaložené v rozpore s ZDP alebo s osobitnými predpismi. Otázka: Sú daňovým nákladom zamestnávateľa všetky nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom, ktoré zamestnávateľ zdaní zamestnancom daňou zo závislej činnosti v zmysle ZDP? Je súčasťou daňových nákladov zamestnávateľa aj DPH, ak je celková suma nepeňažného plnenia následne zdanená daňou zo závislej činnosti? Je daňovým nákladom aj benefit vo forme nákupu PHL pri automobile, ktoré zamestnanec využíva aj na súkromné účely? PHL na súkromné kilometre a používanie auta aj na súkromné účely je uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ uplatňuje náklady na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods.2 písm. l ) bod 1. ZDP. Suma PHL na súkromné kilometre je zdanená zamestnancovi. Tiež je zdanené zamestnancovi použitie auta aj na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 a) ZDP.

Spotový obchod

ID3993 | | Ing. Marián Drozd

Firma zrealizovala spot nákup USD od spoločnosti zaoberajúcej sa zahraničnými menami a platbami.Táto spoločnosť na základe objednávky úhrady proforma faktúry do tretej krajiny od uvedenej firmy túto úhradu previedla. Firme o zrealizovaní platby poslala doklad o vyrovnaní obchodu-platby. Ako by mala firma uvedený obchod účtovať v jednoduchom účtovníctve?

Zdanenie výnosov vyplatených z dcérskej spoločnosti v EÚ

ID3987 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade? 

Pripočítateľné položky z minulých období

ID3985 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva.

Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP.

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky.

  1. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu?
  2. Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ?

Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Reťazové obchody

ID3982 | | Ing. Marián Drozd

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Reťazové obchody

ID3981 | | Ing. Marián Drozd

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Výplata dividend

ID3978 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť (slovenská právnická osoba) vypláca dividendy spoločníkovi (slovenskej právnickej osobe) zo zisku, ktorý bol vytvorený ešte pred rokom 2003. Je táto dividenda predmetom dane? Ak áno, ktorá spoločnosť a akou formou ju bude zdaňovať?

Darovanie nehnuteľnosti a kontrolovaná transakcia

ID3975 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Cirkevná právnická osoba (A) vlastní nehnuteľnosť, ktorú čiastočne prenajíma viacerým nájomcom. Túto nehnuteľnosť chce darovať vlastník (právnická osoba A) právnickej osobe (B), ktorá je v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Ide pri tomto právnom úkone o kontrolovanú transakciu podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z.z.?