Otázky v kategórii: Daň z príjmov

počet otázok v kategórii: 1073



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Správny poplatok za vydanie OP s čipom a daňové výdavky

ID3696 | | Ing. Marián Drozd

Nový konateľ s. r. o., aby mal prístup do elektronickej schránky spoločnosti si musí vybaviť občiansky preukaz s čipom. Je možné správny poplatok za vybavenie občianskeho preukazu zahrnúť do daňových výdavkov firmy?

Súdne poplatky hradené advokátom v mene a na účet klienta z hľadiska zákona o dani z príjmov

ID3691 | | Ing. Marián Drozd

Dovolím si položiť otázku, ktorá sa týka dane z príjmov advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Otázka sa týka konkrétne hradenia súdnych poplatkov advokátom v mene a na účet klienta a vstup týchto súdnych poplatkov do základu dane advokáta. Danú problematiku som zisťovala aj cez dopyt na FRSR z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. V oblasti dane z príjmov mi bolo uvedené, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t.j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria u advokáta jeho zdaniteľný príjem. V oblasti DPH mi však bolo povedané, že súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre platiteľa DPH. Z týchto odpovedí mi však vyplýva, že napr: Súdny poplatok je 150 EUR, odmena za právne služby je 50 EUR. Z hľadiska dane z príjmov zdaniteľný príjem advokáta bude 200 EUR, ale z hľadiska DPH si advokát zaráta do obratu len 50 EUR (vzhľadom na odpoveď finančnej správy)? Je teda správny výklad taký, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta (napr. v prípade podaní na OR SR) automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem? 

Zmena rezidencie

ID3690 | | Ing. Marián Drozd

Osoba z EU, konateľ v slovenskej firme, si zmenil v tomto roku trvalý pobyt z SK na iný štát EU. Je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu? Daňový úrad v štáte novej rezidencie vyžaduje potvrdenie o "odhlásení" daňovníka v SK. Existuje takéto niečo? Bude musieť podať daňové priznanie za rok 2020 aj na slovensku, ak tu nebude mať žiadne príjmy?

Novela zákona 5/2004 Z. z.

ID3685 | | Ing. Iveta Matlovičová

1/poprosím o informáciu, ako máme chápať a premietnuť do praxe nový zákon 95/2020 – jeho článok II., ktorý novelizuje zákon 5/2004 o službách zamestnanosti. Novela dopĺňa zákon 5/2004 o § 72an bod 1 citácia „Pri žiadosti o príspevok podľa § 54 odst. 1 písm. e/ v súvislosti vyhlásením mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 sa podmienky podľa § 70 ods. 7 a, b, c, za február 2020 považujú za splnené.“ Ako to máme chápať, že dane a odvody za zamestnávateľov za február nemusia byť uhradené, ani na ne vydané splátkové kalendáre – a to pri podaní žiadostí za marec, alebo to pokračuje aj za apríl? máj? atď, až kým nedôjde k novele tohto zákona? Konkrétne- firma nemá zaplatené DPH za 02/20 a ani ju nebude mať možnosť uhradiť, nakoľko momentálne nemá financie a nebude mať povolený ani splátkový kalendár. Nemá ani uhradené poistné za zamestnávateľa za 02/20 do SP a nebude mať ani schválený splátkový kalendár do 30.05. 2020. Bude si môcť za súčasne platnej novely zákona 5/2004 firma podať žiadosť na príspevok na ÚP za mesiac APRÍL? aj keď nemá poplatené dane a odvody za 02 mesiac, a ani nebude mať splátkové kalendáre?

2/ Druhá otázka – Ako máme postupovať, ak podávame žiadosť napríklad za APRÍL -20. mája, dátum splatnosti dane DPH za apríl je 25.05 a splatnosť odvodov za apríl je 31.5., teda je jasné, že ku dňu podania žiadosti ešte uvedené dane a odvody nie sú splatné a teda ani zaplatené, musíme ich uhradiť do konca mája /lebo ide o dane a odvody za 04 mesiac/, alebo ich môžeme uhradiť aj v júni- v dátume, kedy budeme podávať žiadosť za MÁJ.? 

Práca dobrovoľníka pre obchodnú spoločnosť

ID3662 | | Ing. Iveta Matlovičová

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?

Využitie nehnuteľnosti (v obchodnom majetku) na súkromné účely

ID3682 | | Ing. Marián Drozd

Nehnuteľnosť, ktorá je v obchodnom majetku s. r. o., je využívaná konateľom, ktorý je zároveň aj spoločníkom, na súkromné účely asi 15-25 dní do roka. Akým spôsobom a aké percento nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou treba zaúčtovať ako pripočítateľnú položku k daňovému základu?

Zmluva o prevzatí dlhu

ID3649 | | Ing. Marián Drozd

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?

Daň z príjmu PO - parkovací systém

ID3658 | | Tatiana Macháčová

Mestská časť Petržalka zaviedla v roku 2019 parkovací systém (vyznačila parkovacie miesta a zaviedla evidenciu) za ktoré príjma platby uskutočňované formou SMS a pomocou parkovacích lístkov. Na základe uvedeného by som Vás chcela požiadať o usmernenie, či tento príjem z parkovného je predmetom dane z príjmu, resp. či uviesť v daňovom priznaní tento príjem ako oslobodený od dane z príjmov.

Stravné lístky na konci zdaňovacieho obdobia

ID3659 | | Ing. Ondrej Baláž

Spoločnosť, zamestnávateľ, vypláca svojim zamestnancom stravné lístky pozadu, pričom časť pripadajúcu na zamestnancov zráža pri vypočítanej mzde. Ku koncu zdaňovacieho obdobia, teda k 31. 12. 2019, spoločnosť nemala dostatočný počet stravných lístkov. Spoločnosť zaúčtovala vyplatenie stravných lístkov prostredníctvom výplat za 12. mesiac 2019 ešte k 31. 12. 2019 (časť pripadajúca na zamestnanca a následne časť pripadajúca na zamestnávateľa a časť použitá zo sociálneho fondu). Kedže nemala dostatočný počet stravných lístkov, tak sa dostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny, nakoľko reálne tieto lístky boli zakúpené a vyplatené až v januári 2020. Ako správne vykonať zaúčtovanie stravných lístkov na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa nedostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny? 

Reklamné stojany - odpisovanie

ID3668 | | Ing. Ondrej Baláž

Ako odpisovať reklamný baner na betónovom základe? Ako odpisovať reklamný nosič svetelný na betónovom podstavci?