Otázky v kategórii: Daň z príjmov

počet otázok v kategórii: 1087



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Stavebné subdodávateľské práce v DE

ID3734 | | Ing. Marián Drozd

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ dph, bude vykonávať služby-montážne práce na obytných kontajneroch v DE pre odberateľa z ČR, platiteľa dph. Predpokladám, že vyvstáva povinnosť registrácie v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Práce sa budú robiť v DE. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vyvstávajú okrem registrácie v zmysle § 7a pre tuzemského podnikateľa aj iné povinnosti? Čo v prípade, ak pri rozsiahlych prácach si zabezpečí dodávateľské práce živnostníka zo SR, neplatiteľa dph. Aké ma on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi? 

Transferová dokumentácia predaj tovaru

ID3729 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Slovenská s.r.o. (dcérska spoločnosť Maďarskej spoločnosti) dováža tovar z Číny, ktorú preclieva na Slovensku (platí clo z dovozu, a DPH), takže znáša všetky obstarávacie náklady k tovaru. Následne predáva tento tovar v nezmenenej podobe svojmu jedinému spoločníkovi- maďarskej firme, ktorý následne predáva tento tovar nezávislým osobám a firmám v Maďarsku. Inej spoločnosti alebo osobe slovenská firma nepredáva tovar ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Preto je to nastavené takto, lebo na jednej strane pri týchto produktoch (produkty železiarstva- napr. skrutky, náradie, reťaze, doplnky....atď. Jedná sa o cca. 5000 -10 000 rôznych typov produktov) sú colné procesy jednoduchšie a výhodnejšie na Slovensku v porovnaní s Maďarskom. Na druhej strane zákazníci v Maďarsku (maďarský webshop, aj železiarstvo) by absolútne nedôverovali Slovenskej firme, takže produkty v Maďarsku musia predávať prostredníctvom maďarskej materskej firmy. Takže proste slovenská firma je zodpovedná za obstaranie produktov a maďarská firma je zodpovedná za všetko ostatné, najmä za komplexný predaj a marketing spojený s predajom produktov. Ak berieme do úvahy všetko v hlavnej knihe, obchodná marža pri tejto kontrolovanej transakcie je okolo 1 percent (je to najmä za províziu). Slovenská spoločnosť teraz chce vyhotoviť transferovú dokumentáciu. Ktorú metódu by ste odporučili na obhájenie hore uvedenej kontrolovanej transakcie? (Metóda trhovej ceny je ťažko stanoviteľná pri 5 000 rôznych produktov, metóda následného predaja je tiež ťažko stanoviteľná, lebo porovnateľné obchodné rozpätie v odvetví je tiež ťažko stanoviteľné a obhájiteľné, možno metóda čistého obchodného rozpätia, ale tam by bol potrebný prístup do Amadeus systému.)

Zdaniteľné príjmy SK stálej prevádzkarne

ID3731 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. CZ firma bude mať na území SK aj predajňu. Takže jej vzniká stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov na území SR. CZ firma má na Slovensku aj webshop. Prisúdenie zdaniteľných príjmov musí vychádzať z činnosti stálej prevádzkarne. Podstatou je, aby zriaďovateľ bol schopný dostatočne obhájiť aj príjmy preukázateľne prisúdené k činnosti stálej prevádzkarne § 17/ (7) zákona o dani z príjmov. Takže napr. predaje, ktoré sa budú realizovať fyzicky v slovenskej predajni (zákazníci dostanú blok z VRP) sa budú počítať samozrejme do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne. Ak však ide o zásielkový predaj (tovar ide priamo z CZ prostredníctvom prepravcu na Slovensko fyzickým osobám a tovar je objednaný na SK webshope), tento príjem sa nepočíta do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne, lebo sa jej to netýka. Hoci objednávka je vytvorená na SK webshope, ale to nie je podstatné. Ak by išlo o takú objednávku, ktorá je vytvorená na SK webshope a tovar ide k zákazníkovi priamo z SK predajne, tento príjem by sa započítal do zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne. Sú hore uvedené úvahy správne ohľadom zdaniteľných príjmov SK stálej prevádzkarne?

Povinnosť zriadiť organizačnú zložku na území SR

ID3719 | | JUDr. Simona Laktišová

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Podľa prvej verzie CZ firma bude mať na území SK sklad (vzorkový sklad - výstavnú miestnosť). Podľa druhej verzie CZ firma bude mať na území SK namiesto skladu predajňu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači a pod. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či vzorkový sklad alebo predajňa zakladá povinnosť CZ firme zriadiť na území SK organizačnú zložku? 

Dodatočné daňové priznanie a oprava údajov v Poznámkach

ID3727 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosti (platiteľ) bolo doručené oznámenie o kompletnej daňovej kontrole dane z príjmov PO na rok 2017. Pri skontrolovaní dokladov, ktoré má spoločnosť predložiť daňovému úradu, prišli na to, že spoločnosť omylom nevyplnila údaje v časti I – transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale jej nevznikol (preto ani neuviedla) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené skutočnosti neuviedla ani v Poznámkach za rok 2017. Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole spoločnosť podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2017, v ktorom doplní chýbajúce údaje o transakciách so závislými osobami. Je spoločnosť povinná opraviť horeuvedené údaje aj v Poznámkach za rok 2017, alebo má takú možnosť, ak účtovná závierka za rok 2017 už bola schválená? 

Predaj nehnuteľnosti zaradeného do obchodného majetku

ID3721 | | Ing. Marián Drozd

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Uplatnění odpočtu DPH

ID3720 | | Ing. Marián Drozd

Naše společnosti si při pořízení firemního automobilu nárokovala DPH ve výši 80 % = předpokládané použití na podnikatelské účely. Neuplatněná daň pro soukromé účely byla ve výši 20 %. Při kontrole využívání automobilu na soukromé účely jsem zjistila, že automobil u dvou zaměstnanců přesáhl v poměru soukromých kilometrů o 4 % - tedy využití pro soukromé účely bylo ve výši 24 % namísto 20 %. Je zde nějaká hranice odchylky pro úpravu výše uplatněného odpočtu? Např. v České republice platí, že pokud se odchyluje původní odhad od skutečnosti o více než 10 %, musí se výše odpočtu upravit - do 10 % se upravovat nemusí. Ve Slovenských postupech jsem o této metodice nic nenašla, tak mě jen zajímá, zda mám automaticky upravit uplatněný odpočet dle vzorce podle přílohy č.1 zákonu o DPH u automobilu, u kterého ještě od doby pořízení neuběhlo 5 let. 

Kontrolované transakcie

ID3717 | | Ing. Marián Drozd

Dcérska spoločnosť darovala materskej spoločnosti nehnuteľnosť, ktorú mala v majetku a ju odpisovala 13 rokov. Dnešná trhová cena je približne o 100 % vyššia ako bola cena obstarania pred 13. rokmi. Nehnuteľnosť darovala, vyradila zo svojho majetku a o zostatkovú cenu darovanej nehnuteľnosti zvýšila základ dane. Má dcérska spoločnosť povinnosť upraviť základ dane aj v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., ak áno, z akej ceny má vychádzať?

Multisport karta - daňový náklad pre zamestnávateľa?

ID3713 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť hradí 50 % zamestnancom za používanie Multisport karty zo svojich zdrojov. Je to pre zamestnávateľa daňový náklad? Spoločnosť to nehradí zo sociálneho fondu.

Rezident SR s pracovnou zmluvou v ČR pracujúci na home office na Slovensku

ID3708 | | Ing. Anton Kolembus

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.