Otázky v kategórii: Daň z príjmov

počet otázok v kategórii: 1079



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Multisport karta - daňový náklad pre zamestnávateľa?

ID3713 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť hradí 50 % zamestnancom za používanie Multisport karty zo svojich zdrojov. Je to pre zamestnávateľa daňový náklad? Spoločnosť to nehradí zo sociálneho fondu.

Rezident SR s pracovnou zmluvou v ČR pracujúci na home office na Slovensku

ID3708 | | Ing. Anton Kolembus

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Kontrola a pokuta kvôli neuvedeniu údajov v poznámkach

ID3684 | | Klára Klabníková

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I - transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale jej nevznikol (preto ani neuviedla) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedla ani v poznámkach za rok 2016. DÚ samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DÚ nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale keďže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DÚ: Subjekt porušil § 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla významnú informáciu (takže bohužiaľ informácia je významná, len omylom nebola uvedená v poznámkach) o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná a DÚ to považuje za správny delikt, ktorý podľa tohto paragrafu (paragraf 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; paragraf 38/1 i. zákona o účtovníctve) pokutuje. Názor nášho subjektu: Vyplnenie tabuľky I nie je povinnosťou účtovnou a teda nie je možné uložiť pokutu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Poznámky sú súčasťou účtovnej závierky. Ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.  hovorí o úplnosti, správnosti, zrozumiteľnosti vedenia účtovníctva a používania účtovných metód a zásad. Neuvedenie údaju v poznámkach nespĺňa túto definíciu, lebo nejde ani o účtovný prípad ani o účtovný záznam, teda nie je možné deklarovať ich porušenie. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?

Službová stála prevádzkareň 183 dní

ID3704 | | Ing. Dana Slivková, PhD.

Česká s.r.o. zamestnala slovenského zamestnanca (vyžiadala Dič na Slovensku zo závislej činnosti). Tento slovenský obchodník pôsobí na mieste výkonu práce v Bratislave (doma). Takže tento pracovník má pracovnú zmluvu s CZ firmou. Pracovná zmluva je od 15. 6. 2020, osem hodín denne a na dobu neurčitú. Agentská stála prevádzkareň nevzniká, lebo v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Článok 5/odsek 5 a 6 podmienky nie sú splnené. (Zamestnanec neuzatvára zmluvy v mene podniku, je to len marketingová činnosť.) Problém je v tom, že keďže pracovná zmluva je na dobu neurčitú, možno doba výkonu tejto činnosti zamestnanca presiahne 183 dní v roku 2020 a vznikne tu službová stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2. (alebo článok 5/ 2b. zmluvy), . Problém je tiež v tom, že službová stála prevádzkareň nevznikne až momentom (dňom) uplynutia tohto časového testu, ale vznikne retrospektívne, t. j. už momentom začatia fyzického výkonu činnosti nerezidenta pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky. Teraz ešte nevieme, či v roku 2020 presiahneme týchto 183 dní, napr. zamestnanec môže aj dať výpoveď. Ak sa rozhodneme tak, že vznikne službová stála prevádzkareň, musíme to oznámiť do 31. 7. 2020. Ale, ak nedosiahneme 183 dní, museli by sme stornovať oznámenie, predpokladám. Napadá Vás nejaké dobré riešenie, či ohlásiť, neohlásiť, alebo ohlásiť až len v roku 2021 po presiahnutí a podať len daňové priznanie za rok 2021 (t. j., za rok 2020 nie)?

Daňový bonus počas mesiacov júl a august

ID3701 | | Ing. Zita Kajanovičová

Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré v júni ukončí štúdium na strednej škole a nebude pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole. Bude mať ešte zamestnanec nárok na daňový bonus počas mesiacov júla a augusta ?

Licencia a osvedčenie

ID3695 | | Ing. Ondrej Baláž

Zverolekár vykonáva svoju činnosť na základe licencie, ale má aj osvedčenie o živnostenskom oprávnení na kúpu a predaj tovarov (maloobchod a veľkoobchod). Ako správne evidovať jeho príjmy účtovníctve a v daňovom priznaní, ak bude mať príjmy na základe licencie (zverolekárska činnosť - ošetrenia, vyšetrenia a pod.) a taktiež predaj liekov, krmív a vecí spojených so živnosťou? Ako postupovať v prípade uplatňovania paušálnych výdavkov, daňovej evidencie, resp. vedenia účtovníctva v prípade licencie a v prípade živnosti? Môže to riešiť samostatne podľa druhu príjmu, t. j., či môže uplatniť napríklad zo živnosti paušál. výdavky a z licencie preukázateľné výdavky, resp. opačne, alebo musí postupovať pri jednom aj druhom príjem rovnako?

Správny poplatok za vydanie OP s čipom a daňové výdavky

ID3696 | | Ing. Marián Drozd

Nový konateľ s. r. o., aby mal prístup do elektronickej schránky spoločnosti si musí vybaviť občiansky preukaz s čipom. Je možné správny poplatok za vybavenie občianskeho preukazu zahrnúť do daňových výdavkov firmy?

Súdne poplatky hradené advokátom v mene a na účet klienta z hľadiska zákona o dani z príjmov

ID3691 | | Ing. Marián Drozd

Dovolím si položiť otázku, ktorá sa týka dane z príjmov advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Otázka sa týka konkrétne hradenia súdnych poplatkov advokátom v mene a na účet klienta a vstup týchto súdnych poplatkov do základu dane advokáta. Danú problematiku som zisťovala aj cez dopyt na FRSR z hľadiska dane z príjmov a z hľadiska DPH. V oblasti dane z príjmov mi bolo uvedené, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov (t.j. aj súdnych poplatkov), ktoré tvoria u advokáta jeho zdaniteľný príjem. V oblasti DPH mi však bolo povedané, že súdny poplatok platený v mene a na účet klienta tvorí prechodnú položku, nevstupuje do základu dane a teda sa nezarátava ani do obratu advokáta na účely jeho registrácie pre platiteľa DPH. Z týchto odpovedí mi však vyplýva, že napr: Súdny poplatok je 150 EUR, odmena za právne služby je 50 EUR. Z hľadiska dane z príjmov zdaniteľný príjem advokáta bude 200 EUR, ale z hľadiska DPH si advokát zaráta do obratu len 50 EUR (vzhľadom na odpoveď finančnej správy)? Je teda správny výklad taký, že súdny poplatok, ktorý advokát zaplatí v mene a na účet klienta (napr. v prípade podaní na OR SR) automaticky vstupuje do jeho zdaniteľného príjmu, a to napriek tomu, že ide de facto o cudzí náklad, z ktorého advokát nemá žiadny príjem? 

Zmena rezidencie

ID3690 | | Ing. Marián Drozd

Osoba z EU, konateľ v slovenskej firme, si zmenil v tomto roku trvalý pobyt z SK na iný štát EU. Je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu? Daňový úrad v štáte novej rezidencie vyžaduje potvrdenie o "odhlásení" daňovníka v SK. Existuje takéto niečo? Bude musieť podať daňové priznanie za rok 2020 aj na slovensku, ak tu nebude mať žiadne príjmy?

Novela zákona 5/2004 Z. z.

ID3685 | | Ing. Iveta Matlovičová

1/poprosím o informáciu, ako máme chápať a premietnuť do praxe nový zákon 95/2020 – jeho článok II., ktorý novelizuje zákon 5/2004 o službách zamestnanosti. Novela dopĺňa zákon 5/2004 o § 72an bod 1 citácia „Pri žiadosti o príspevok podľa § 54 odst. 1 písm. e/ v súvislosti vyhlásením mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 sa podmienky podľa § 70 ods. 7 a, b, c, za február 2020 považujú za splnené.“ Ako to máme chápať, že dane a odvody za zamestnávateľov za február nemusia byť uhradené, ani na ne vydané splátkové kalendáre – a to pri podaní žiadostí za marec, alebo to pokračuje aj za apríl? máj? atď, až kým nedôjde k novele tohto zákona? Konkrétne- firma nemá zaplatené DPH za 02/20 a ani ju nebude mať možnosť uhradiť, nakoľko momentálne nemá financie a nebude mať povolený ani splátkový kalendár. Nemá ani uhradené poistné za zamestnávateľa za 02/20 do SP a nebude mať ani schválený splátkový kalendár do 30.05. 2020. Bude si môcť za súčasne platnej novely zákona 5/2004 firma podať žiadosť na príspevok na ÚP za mesiac APRÍL? aj keď nemá poplatené dane a odvody za 02 mesiac, a ani nebude mať splátkové kalendáre?

2/ Druhá otázka – Ako máme postupovať, ak podávame žiadosť napríklad za APRÍL -20. mája, dátum splatnosti dane DPH za apríl je 25.05 a splatnosť odvodov za apríl je 31.5., teda je jasné, že ku dňu podania žiadosti ešte uvedené dane a odvody nie sú splatné a teda ani zaplatené, musíme ich uhradiť do konca mája /lebo ide o dane a odvody za 04 mesiac/, alebo ich môžeme uhradiť aj v júni- v dátume, kedy budeme podávať žiadosť za MÁJ.?