Otázky a odpovede

Obec má zmluvu na operatívny leasing na kopírovací stroj, na 60 mesiacov, splátky sú štvrťročne po 180,- €. Nie sme platiteľmi DPH. Ako sa účtuje takýto leasing a na akú ekonomickú položku? 

Dovoľte mi prosím obrátiť sa na Vás s nasledovnou otázkou ohľadom kompetencií poskytovania služieb predaja smútočných doplnkov obcou v našom prípade je mesto prevádzkovateľom cintorínov mesta, ktoré aj v podobe VZN vydalo prevádzkový poriadok pohrebísk mesta. Ako prevádzkovateľ v tomto VZN mesto určilo cenu za nájom pohrebných miest (§ 21 zákona o pohrebníctve), pričom okrem toho v prílohe VZN boli určené aj „poplatky“ za urnové doplnky, ako napr. váza urnová, nápisná doska, kríž tvarovaný atď. Podľa zákona o pohrebníctve je prevádzkovanie pohrebiska živnosťou vtedy, ak to obec prevádzkuje prostredníctvom inej osoby. V tomto prípade to tak nie je, nakoľko uvedené služby prevádzkuje obec. Avšak ods. 3 § 17 zákona o pohrebníctve jednoznačne vymedzuje/určuje, ktoré činnosti patria do prevádzkovania cintorína: a) Vykopanie hrobu a zasypanie hrobu b) Vykonávanie exhumácie c) Vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska d) Správu pohrebiska e) Správu márnice a domu smútku, ak sú na pohrebisku vybudované f) Údržbu komunikácií a zelene na pohrebísk. Podľa môjho názoru, predaj smútočných potrieb (ktorých cena určite nepatrí do kategórie poplatok !) je jednoznačne živnosťou – a to v zmysle § 8 zákona o pohrebníctve, ktorý znie : §8 (1) Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou. (v tomto prípade už nehovorí zákon, že len v prípade ak obec túto službu vykoná prostredníctvom inej osoby ) (2) Prevádzkovanie pohrebnej služby zahŕňa a) Počiatočnú starostlivosť o ľudské pozostatky, b) Úpravu ľudských pozostatkov a ich ukladanie do rakvy c) Prepravu ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov a prepravu potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu d) Miestnu prepravu, prenos rakvy a pochovanie (3) Prevádzkovanie pohrebnej služby môže ďalej zahŕňať činnosti, ktoré súvisia s pohrebom a to (a) Predaj rakiev a smútočných potrieb (b) Zabezpečovanie a organizáciu pohrebného obradu (c) Poradenskú činnosť súvisiacu s pohrebom Mojou otázkou je, že ak obec vykonáva aj činnosti uvedené v zmysle odseku 3 (bod a, b) § 8 zákona o pohrebníctve – tak či v zmysle zákona o pohrebníctve vykonáva podnikateľskú činnosť? Pravdepodobne by túto činnosť mesto mohlo zabezpečiť napr. prostredníctvom príspevkovej organizácie?

Fyzická osoba (Slovensko) poskytla službu v inom členskom štáte (ČR). Je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH. Po dohode s odberateľom služby (česká spoločnosť) fakturuje nielen poskytnutie služby (programátorské práce) ale česká spoločnosť jej "preplatí " náklady na ubytovanie počas školenia v Českej republike, ktoré si hradila z vlastných finančných prostriedkov. Otázka: Ako správne fakturovať (z hľadiska DPH) "refakturáciu" ubytovania ? Službu neposkytla fyzická osoba, teda by mala byť vyčlenená z celkovej fakturovanej sumy za poskytnuté služby a nemala by byť ani uvádzaná v súhrnnom výkaze. Môže byť vystavená jedna faktúra? Je tento náš názor správny? 

Slovenská spoločnosť uskutočňuje predaj tovaru na diaľku do Maďarska už od roku 2015. V roku 2021 zaregistrovala do MOSS. Maďarský daňový úrad vykonávala kontrolu u spomenutej spoločnosti, a prišiel na to, že slovenská spoločnost už presiahla limit pre zásielkový predaj platný v Maďarsku ešte v roku 2017, t.j. od tohto roku by bola povinná vystavovať svoje faktúry do Maďarska s maďarskou 27 %-nou DPH. Maďarský daňový úrad teraz vyzvala spoločnosť na zaplatenie 27 %-nej DPH z hodnoty tovarov dodaných do Maďarska. Spoločnosť fakturovala tovar do Maďarska do roku 2021 so slovenskou 20 %-nou DPH. Otázkou je, že môže slovenská spoločnosť získať späť slovenskú DPH z hodnoty tovarov, pri ktorých by bola povinnou platiť maďarskú DPH, alebo už nemá žiadne možnosti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 ods. 5 zákona o DPH, a daň z týchto tovarov bude zaplatená aj na Slovensku, aj v Maďarsku. Čo by ste odporučili?

Spoločnosť nie je platiteľom DPH, vykonáva iba činnosti oslobodené od dane podľa § 29 zákona o DPH. Spomenutá spoločnosť plánuje nakúpiť stavebný pozemok (tiež od neplatiteľa DPH), na ktorom bude vybudovaná nejaká budova (napr. bytový dom). Stavebné práce nebude realizovať uvedená spoločnosť, ale budú zabezpečené dodávateľmi zo stavebného sektora. Spoločnosť potom plánuje predať budovu spolu s pozemkom (kupujúci je vopred známy), predpokladaná predajná cena bude presahovať 100 000 €.

1. Vzniká spoločnosti povinnosť registrácie pre DPH z dôvodu predaja nehnuteľnosti, alebo ide o príležitostný predaj, pretože nejde o sústavnú činnosť?

2. Stavebné práce budú dodané spoločnosti s DPH bez nároku na odpočet DPH, pretože nie sú splnené podmienky tuzemského prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j). Je náš predpoklad správny?

3. Kupujúci nehnuteľnosti je spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH. Nehnuteľnosť bude obstaraná bez DPH, pri obstaraní nevzniká žiadny nárok na odpočet DPH, aj keď spoločnosť bude používať nehnuteľnosť na činnosti, pri ktorých vzniká daňový povinnosť (nie sú oslobodené od dane). Je nás predpoklad správny?

SZČO sa venuje podnikateľskej činnosti: poskytuje kozmetické služby a predaj tovaru - kozmetika, výživové doplnky Nie je platiteľ DPH a uplatňuje si paušálne výdavky. Tržby v hotovosti eviduje na e-kase, keďže nemá terminál, tak pri platbe na účet vystaví zákazníkovi dodací list, prípadne bola objednávka, kde je uvedené číslo účtu služba/tovar, cena zákazník následne uhradí sumu na účet. SZČO používa súkromný účet na podnikanie (nemá podnikateľsky na IČO). Zákazníci ako súkromné osoby doklad nevyžadujú – nepotrebujú. Musí byť ku každej tejto platbe vystavené faktúra? Alebo môžem urobiť za mesiac súhrny doklad platieb podľa výpisu, kde bude uvedený dátum, zákazník, tovar/služba, cena?

Prosím o usmernenie ohľadom práce nadčas u zamestnanca, ktorý je zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Čo v prípade, že zamestnanec zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny má mať preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku). Aj za tento čas mu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %? Alebo mu za čas, ktorý strávil na školení, patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 %?

Manželia podnikajú ako SZČO, každý na svoju živnosť. Manželka má v podnikaní zaradený automobil, ktorý využíva na svoje podnikanie. Asi 2 x do mesiaca bude tento automobil na podnikanie využívať aj manžel. Ako správne zahrnúť do daňových výdavkov náklady na tento automobil u manželky a potom aj u manžela? Manželia majú vysporiadané BSM.

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/23 sme dostali zahraničnú faktúru, z Rakúska (dodávateľ má pridelené platné IC DPH v AT) ohľadom dodania tovaru pre našu firmu. Faktúra bola vystavená v 02/23, k faktúre však bol priložený dodací list z 28. 12. 2022. Faktúra je vystavená v USD.

Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet DPH?  Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet uvedenej faktúry v USD? Za ktoré obdobie treba uviesť uvedenú faktúru do daň. priznania DPH a kontrolného výkazu DPH? (Ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu).

Sme rozpočtová organizácia zriadená obcou. Obstarávame nový dochádzkový systém, ktorého celková obstarávacia cena pozostáva z ceny za: 1. terminál 2. licenciu za dochádzkový systém (licencia je za 1 rok, bude nám účtovaná ročne počas doby používania systému), 3. za čipové karty 4. za inštaláciu 5. za školenie. Celková cena je 1 500,- EUR Fakturácia bude zvlášť za licenciu a zvlášť za ostatné súčasti dodávky. Ako o tom máme účtovať z hľadiska účtovníctva, aj rozpočtovníctva?