Otázky a odpovede

Ako správne postupovať pri SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky a platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie na základe nejakého trvalého príkazu a stane sa, že je na PN, resp. OČR a pod. Sociálna a zdravotná poisťovňa vráti daný preplatok buď v danom roku, alebo až neskôr. Ako daný prípad správe zaúčtovať? Dávať to ako preplatok, teda VNZD, ale nevieme presnú výšku, alebo to môžeme dať ako VOZD, ten preplatok a v prípade vrátenia to dať ako ostatný príjem (POZD), ale z toho by sa uplatnili 60 % výdavky, alebo to dať mínusovou položkou VOZD? Alebo máme stále vyžiadať saldokonto platieb a odsúhlasovať si to so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou?

Ako správne postupovať pri predaji tovaru, v prípade ak je dohodnuté, že tovar kupuje firma z Litvy, faktúra bude vystavená do Litvy, ale tovar bude dodaný na Ukrajinu, doprava bude EXW, tu sú podrobnosti: 1.UAB BIURO SPRENDIMAI, Adresa: Naugarduko str. 102-502, Vilnius LT-03160, Kód firmy: 301300690, Kód DPH: LT1000036919122. Tovar bude doručený na Ukrajinu: LLC Silpo food, Identifikačný kód: 40720198, 02090, Ukrajina, Kyjev, Butlerova 1.

Porušujem nejaký právny predpis, ak pacientke predpíšem v ambulancii recept na lieky v deň jej prepustenia z ústavnej zdravotnej starostlivosti – nemocnice? 

V praxi sa totiž stáva, že pacientka je prepustená z nemocnice a prepúšťajúcim lekárom je odoslaná priamo do ambulancie a je poučená, že ambulantný lekár jej recept – lieky predpíše. Skutočanosť, že by mal  lieky vydať alebo predpísať prepúšťajúci lekár je irelevantná, lebo on tak neurobil a ani neurobí. Zo zdravotného hľadiska je nutné lieky predpísať a pacientka nemôže byť rukojemníkom a nie je možné ju vrátiť späť do nemocnice. V podstate technicky nie je problém lieky predpísať, len som mal nejasné informácie, že lekári, ktorí tak robili, boli pokutovaní zo strany zdravotných poisťovní.

Účtujeme slovenskú s.r.o., ktorá má predajňu v Bratislave. V predajni zákazníci platia iba kartou. Takže na bankovom výpise máme prichádzajúce peniaze za každý nákup zvlášť. Tržbu zaúčtujeme podľa ORP súhrnne (315/604) Následne na základe bankového účtu (221/315) vidíme napr. každý deň 100 platieb kartou, tj. za mesiac 3000 položiek. Otázkou je, či môžeme v účtovníctve spočítať na dennej báze tieto platby na bankovom účte, a zaúčtovať ich súhrnne, tj. v účtovnom denníku pre bankový výpis by bolo 30 zápisov (denne 1 súhrnná) a nie 3000 zápisov. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o účtovníctve? Ide nám o to, aby sme pri prípadnej kontrole nedostali pokutu za to, že takto nedodržiavame postupy zákona o účtovníctve. 

Spoločnosť s r.o. v priebehu roka precenila zásoby takým spôsobom, že na zásoby urobila výdajku s tovarom v obstarávacej cene 504/132 / 3.250,25 Eur a následne prijala tovar na sklad v - v reálnej cene zásob 1.928,00 Eur. Ide o archívne vína - poškodené vignety na flašách skladovaním, zoschnuté korkové zátky - tovar nebol predajný v pôvodných cenách. Ako zaúčtovať precenenie a aký to bude mať dopad na základ dane? Bude oceňovací rozdiel pripočítateľnou položkou, alebo daňovým nákladom? V roku 2020 nebola na tovar tvorená opravná položka.

Naša firma prešla na vystavovanie cestovných príkazov v elektornickej forme. Chcela by som sa informovať a zároveň poradiť, či sa pri takto vystavených cestovných príkazoch akceptuje, ak zamestnanec podpíše súhlas s vyslaním na služobnú cestu elektronickým podpisom, alebo ho musí len ručne podpísať? A čo v takých prípadoch, ak je cestovný príkaz vystavený v zastúpení referentkou, nakoľko zamestnanec nemá prístup k PC?

Aké účty nákladov a záväzkov má použiť obec pri predpise odmien poslancov obecného zastupiteľstva?

Pri nákupe DDHM do našej organizácie sme použili finančné prostriedky získané z Fondu na podporu umenia a vlastné prostriedky zapojené cez účet 453. Poprosím o radu ako zúčtovať tieto finančné transakcie? Peniaze z FPU : 221/359, zúčtovanie po použití finančných prostriedkov 359/384 , odpisy 384/694. Je to správne? A použitie vlastných prostriedkov, ktoré máme na BÚ ako zostatok z predchádzajúcich rokov?

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území SR nemá prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v SR. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v SR. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona o DPH v SR alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu (ak neberieme do úvahy § 11a zákona o DPH – call of stock)?

Obec dala vypracovať "Dokument starostlivosti o dreviny" v hodnote cca 4 000 €. Prosím Vás, ako zaúčtovať tento dokument? Je to kapitálový alebo bežný výdavok? Na akú rozpočtovú položku to zaúčtovať?