Otázky s vecným pojmom: Stravné

Naša firma plánuje v blízkej budúcnosti prejsť na vyplácanie záloh na služobné cesty bezhotovostnou formou / na účet zamestnanca. Chcela by som poprosiť o radu, ako postupovať v prípade, že budeme musieť zamestnancovi vyplatiť cestovné náhrady v cudzej mene (CZK, USD, CHF, GBP...)? Platby zo strany firmy budú zamestnancovi v tomto prípade prerátané zákonom stanoveným kurzom a vyplácané v mene EUR. Chceme sa uistiť, či bude tento postup z našej strany korektný, pripadne, ako by to firma mala opatriť.

Obraciam sa na vás s prosbou o usmernenie ohľadom zdaňovania alebo nezdaňovania finančného príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu. Viem, že finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nie je výškou limitovaný a nezdaňuje sa. Nezdaňuje sa ani v prípade, ak je zamestnancovi poskytnutý pozadu? Napríklad, dodatočne sa zistí, že zamestnanec základnej školy  počas prázdnin pracoval a finančný príspevok na stravovanie sa mu vyplatí neskôr. Príspevok zamestnávateľa 2,48 € bude zdanený a  príspevok zo SF 0,70 €?

Sme akciová spoločnosť, platiteľ DPH, vedieme podvojné účtovníctvo. Mala by som otázku k zabezpečeniu stravovania na služobnej ceste. Zamestnancovi na služobnej ceste zabezpečujeme stravovanie. Na faktúre je obed vyčíslený na 15 EUR bez DPH. Doteraz sme postupovali tak, že do daňových výdavkov sme si uplatnili 40 % zo stravného, tzn. aktuálne 5,48 EUR. Zvyšnú sumu sme zaúčtovali do nedaňových výdavkov. Stretla som sa aj s možnosťou uplatniť do daňových výdavkov celú sumu, ak vzniknutý rozdiel zdaníme zamestnancovi ako nepeňažný príjem. Ktorý postup je správy a ako je to s nárokom na odpočet DPH? Možno DPH odpočítať z celej sumy 15 EUR?

Zamestnanec, vzhľadom na rodinné problémy, sa dohodol so zamestnávateľom na zmene plného pracovného úväzku na polovičný úväzok. Mal pracovať 4 hodiny denne. Z dôvodu spomínaných rodinných problémov nechodí do práce pravidelne, ale podľa toho, ako mu to okolnosti dovoľujú. Teda v niektoré dni odpracuje napr. 8 hodín, v iné 3 hod. a niektoré vynecháva. Celkový mesačný fond pracovného času vo výške 50 % je zachovaný. Má zamestnanec právo za uvedených okolností na poskytnutie stravných lístkov za dni, v ktorých odpracuje 4 hod. a viac + 30 min. na obedňajšiu prestávku ? Ak áno, môže zamestnávateľ aj spätne poskytnúť stravenky za tieto dni, keďže túto okolnosť nemohol predvídať?

V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy. 

Spoločnosť, zamestnávateľ, vypláca svojim zamestnancom stravné lístky pozadu, pričom časť pripadajúcu na zamestnancov zráža pri vypočítanej mzde. Ku koncu zdaňovacieho obdobia, teda k 31. 12. 2019, spoločnosť nemala dostatočný počet stravných lístkov. Spoločnosť zaúčtovala vyplatenie stravných lístkov prostredníctvom výplat za 12. mesiac 2019 ešte k 31. 12. 2019 (časť pripadajúca na zamestnanca a následne časť pripadajúca na zamestnávateľa a časť použitá zo sociálneho fondu). Kedže nemala dostatočný počet stravných lístkov, tak sa dostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny, nakoľko reálne tieto lístky boli zakúpené a vyplatené až v januári 2020. Ako správne vykonať zaúčtovanie stravných lístkov na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa nedostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny? 

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

Môže si zamestnávateľ dať do daňových výdavkov  55 %  platného stravného pre 5-12 hod. aj v prípade, že stravné lístky nakúpil v hodnote nižšej ako platné stravné pre 5-12h.? Nákup straveniek je za 3,38 €. Zamestnávateľ si môže dať do nákladov 55 % z hodnoty stravného lístka, čiže 1,85 €. Pracovník zaplatí za SL 1,53 €. Vo viacerých zdrojoch sa uvádza, že zamestnávateľ si môže dať do nákladov 55 % z hodnoty platného stravného čiže 55 % zo 4,50 €, teda 2,47 €. Pracovník zaplatí za SL 2,03 €. Môže si zamestnávateľ dať do daňových výdavkov 2,47 € (teda 55 % stravného) aj v prípade, že stravné lístky nakúpil v hodnote nižšej ako 4,50 €? (napr. stravný lístok v hodnote 3,38 €)