Otázky s vecným pojmom: Stravné

V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy. 

Spoločnosť, zamestnávateľ, vypláca svojim zamestnancom stravné lístky pozadu, pričom časť pripadajúcu na zamestnancov zráža pri vypočítanej mzde. Ku koncu zdaňovacieho obdobia, teda k 31. 12. 2019, spoločnosť nemala dostatočný počet stravných lístkov. Spoločnosť zaúčtovala vyplatenie stravných lístkov prostredníctvom výplat za 12. mesiac 2019 ešte k 31. 12. 2019 (časť pripadajúca na zamestnanca a následne časť pripadajúca na zamestnávateľa a časť použitá zo sociálneho fondu). Kedže nemala dostatočný počet stravných lístkov, tak sa dostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny, nakoľko reálne tieto lístky boli zakúpené a vyplatené až v januári 2020. Ako správne vykonať zaúčtovanie stravných lístkov na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa nedostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny? 

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

Môže si zamestnávateľ dať do daňových výdavkov  55 %  platného stravného pre 5-12 hod. aj v prípade, že stravné lístky nakúpil v hodnote nižšej ako platné stravné pre 5-12h.? Nákup straveniek je za 3,38 €. Zamestnávateľ si môže dať do nákladov 55 % z hodnoty stravného lístka, čiže 1,85 €. Pracovník zaplatí za SL 1,53 €. Vo viacerých zdrojoch sa uvádza, že zamestnávateľ si môže dať do nákladov 55 % z hodnoty platného stravného čiže 55 % zo 4,50 €, teda 2,47 €. Pracovník zaplatí za SL 2,03 €. Môže si zamestnávateľ dať do daňových výdavkov 2,47 € (teda 55 % stravného) aj v prípade, že stravné lístky nakúpil v hodnote nižšej ako 4,50 €? (napr. stravný lístok v hodnote 3,38 €)

A., Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre žiakov základnej školy. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie nabíjajú rodičia dopredu na stravovacie karty žiakov. Takže škole nefakturujeme nič, dodávame priamo pre žiakov. Nabitie kreditu sa účtuje 221/384 bez DPH. Môžeme evidovať takéto prijatie platby bez DPH? Nevzniká povinnosť vystaviť faktúru podľa § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH? Nevzniká tu daňová povinnosť z prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dňom prijatia platby? Na základe koncomesačnej rekapitulácie (počtu odobratých jedál) sa zúčtuje DPH (t. j. MD 384 / D 602 a 343). Je hore uvedený postup správny?

B., Nemali by sa tržby radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Ak by sme pri prijatí platby vystavovali faktúru s DPH rodičom a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry rodičom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Aký postup navrhujete?

C., Žiaci tiež majú možnosť nakupovať na karty okrem obeda aj bufetový sortiment. Tu máme uplatniť rovnaký postup?

D.,Škola prijíma dotáciu na stravovanie žiakov. Spoločnosť dopredu nahlási počet stravníkov a následne je mu vyplatená dotácia. Odvod DPH sa urobí za mesiac, v ktorom je vyplatená dotácia. Je to rovnaký mesiac, za ktorý je dotácia žiadaná. Vzniká vôbec z dotácie povinnosť odviesť DPH? Ak áno, kedy a na základe akého dokladu (v kontrolnom výkaze) sa má odviesť? Spoločnosť tiež prijíma dotáciu na stravovanie škôlkárov. V tomto prípade sa dotácia žiada po skončení mesiaca, na základe presného počtu odobratých obedov. DPH z dotácie sa odvádza za mesiac, v ktorom boli obedy vydané, a nie za mesiac, v ktorom bola dotácia vyplatená. Je to tak správne?

Naša firma doteraz prispievala zamestnancom zo SF na stravu 4 % z hodnoty stravného listka a v decembri zakúpila vianočné kolekcie. Napísal sa zoznam pracovníkov, priložil doklad z pokladnice, oni to pri prevzatí podpísali a v decembrovej výplate to mali cez pásku zdanené. Teraz od decembra bude minimálna hodnota SL 3,38 €. Prosím Vás, koľko eur, alebo % môžeme prispieť zamestnancom z tejto hodnoty SL a ešte, že tento rok zamestnanci namiesto kolekcií chcú koncoročné posedenie "akože KAPUSTNICA". Ako to môžeme urobiť, aby to bolo správne, nakoľko nebudeme mať žiaden doklad z registračnej pokladnice?

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

Pracovala som od roku 2011 do roku 2014 ako prednostka obecného úradu. V novom volebnom období pôsobím ako poslankyňa obecného zastupiteľstva a zástupkyňa starostu obce na plný úväzok. V podstate robím to, čo som robila ako prednostka OcÚ, v rovnakom pracovnom čase, len v inom zamestnaneckom postavení. Z funkcie prednostky OcÚ som nemohla byť uvoľnená, nakoľko funckcia zástupcu starostu obce je nezlúčiteľná s postavením zamestnanca obce. Z uvedeného dôvodu bol môj pracovný pomer ukončený dohodou.

Potrebujem poradiť, aké nároky mi vyplývajú z výkonu funkcie zástupcu starostu obce? Do fukcie ma vymenoval starosta obce, poveril povinnosťami vyplývajúcimi z funkcie, určil mi plat v súlade so schválenými zásadami o odmeňovaní poslancov v obci.

Nie je mi jasné, na čo mám nárok, keďže som zamestnancom obce, ale nie som v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu nemám nárok na dovolenku, odstupné, odchodné a pod. Mohla by som mať nárok na stravné lístky, ak by to bolo upravené v Kolektívnej zmluve? V minulosti sme tak mali ošetreného starostu obce – stravné lístky. Ako je to v prípade, ak budem práceneschopná?  Mám nárok na nemocenské?

Neviem sa dopracovať k právnemu predpisu, ktorý by som mohla aplikovať na moju funkciu. Rovnaka mi nie je jasné, či podávam majetkové priznanie k 31. 3. príslušného roka, resp. pre istotu som ho v minulom roku podala, ale na tlačive pre vedúcich zamestnancov verejnej správy – nie som si istá týmto postupom.

Cítim sa v právnej neistote, nakoľko neviem, o ktorý právny predpis sa mám opierať a zákon o obecnom zriadení je v tomto smere dosť všeobecný a zásady odmeňovania tiež nedokážu vyriešiť všetko – tiež vychádzajú zo zákona o obecnom zriadení.

Navyše som osobou invalidnou.