Otázky s vecným pojmom: Stravné

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:

• 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura,
• príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura,
• zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura.

Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Ako je zamestnávateľ povinný poskytovať stravné listky? Napr. na mesiac máj by sa mali odpočítať dni za apríl, kedy napr. zamestnanec mal pracovnú neschopnosť, dovolenku, platí to aj pre mesiac január a mínus dni za december?

Spoločník a konateľ s. r. o. je zároveň aj jej zamestnancom. S. r. o. má sídlo od miesta jeho trvalého bydliska vzdialené 100 km. Do zamestnania dochádza v pondelok ráno a v piatok odchádza domov. Ubytovanie mu poskytujú príbuzní bývajúci v mieste sídla firmy. Má nárok na vyúčtovanie cestovných náhrad a stravného vo forme cestovných príkazov? Môže si s. r. o. tieto náhrady uplatniť ako výdavky?

SZČO vykonáva práce pre s. r. o. S. r. o. mu poskytuje stravu formou stravovacích poukážok. O sumu poskytnutých poukážok SZČO upraví faktúru, ktorou vyfakturuje vykonané práce (táto skutočnosť je uvedená na faktúre, ako suma poskytnutých stravovacích lístkov). Môže si SZČO uplatniť do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane stravné - podľa dĺžky trvania pracovnej cesty - aj keď mu bolo poskytnutné stravovanie formou stravovacích poukážok?

Svojim zamestnancom zabezpečujeme stravovanie formou stravných lístkov (Vaša stravovacia, nákup-cenina). Pri ich nákupe si odpočítavame DPH iba z provízie za sprostredkovanie.

Stravné lístky rozúčtovávame nasledujúcim spôsobom: V zmysle zákona o dani z príjmu a Zakonníka práce 55 % z hodnoty stravného účtujeme do nákladov + príspevok zo SF + požadovaná platba od zamestnanca = hodnota stravného lístka.

V prípade, že začneme zamestnancom poskytovať stravné lístky vo vyššej hodnote ako doteraz, ale nezvýšime prídel zo sociálneho fondu, ani nebudeme požadovať vyššiu úhradu od zamestnanca, sme povinní z uvedenej čiastky odvádzať DPH na výstupe? Ak áno, odvádzame DPH z čiastky zníženej o príspevok zo SF? A uvedieme túto daň na výstupe v časti D2 kontrolného výkazu DPH?

Poprosila by som o usmernenie v súvislosti so stravovaním zamestnancov. Máme vlastné stravovacie zariadenie, ktoré využívajú hostia aj zamestnanci. Obedy a večere sú vo forme švédskych stolov. Máme stanovenú kalkuláciu ceny a táto sa používa na stanovenie ceny stravného lístka pre zamestnancov. Niektorí zamestnanci sa stravujú aj navyše, napríklad vtedy, keď nerobia alebo keď nemajú nárok aj na obed aj na večeru. Je možné im fakturovať tú istú sumu za cenu obeda alebo večere ako je stanovená pri kalkulácii stravy?