Otázky v kategórii: Podvojné účtovníctvo

Prosím o radu ohľadom účtovania stabilizačného príspevku, ktorý sme ako mesto vyplácali v roku 2025. V roku 2026 nám pár opatrovateliek vrátilo alikvotnú čiastku. Prosím aj o ekonomickú klasifikáciu pri príjme od opatrovateliek a aj pri vrátení na ministerstvo.

Ako správne postupovať pri uvedenej situácii z daňového a účtovného hľadiska. Kúpili sme nehnuteľnosť v roku 2021 spolu s pozemkami. Pri budove bolo aj parkovisko. Samostatne sme zaradili do majetku budovu, samostatne pozemky. Parkovisko sme nezaradzovali, zaradili sme to iba ako pozemok - 031 (neodpisovali sme). Vybudovali sme nové parkovisko na pôvodnom, kde sme mali aj stavebné povolenie a v roku 2025 sme ukončili výstavbu parkoviska a parkovisko skolaudovali. Máme právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ale do katastra nám nechcú zapísať, lebo časť stavby (parkoviska) zasahuje do mestského pozemku. Ad 1 - Parkovisko užívame, môžeme ho zaradiť do majetku 021/042 a odpisovať už v roku 2025? Ad 2 - Je správne, že sme "staré" parkovisko neriešili a riešime iba "nové" parkovisko? Ad 3 - Odpisujeme celé parkovisko, inžiniersku stavbu, 20 rokov alebo nejako to máme rozčleniť, keďže sú tam aj platobné terminály, rampy, nabíjacie stanice na elektromobily, kamerový systém a pod.? Ad 4 - Žiadame mesto o odkúpenie časti pozemku, na ktorom je stavba. Ak nám predajú pozemok, bude to technické zhodnotenie stavby - parkoviska?

Účtovanie poplatkov za komunálny odpad – systém kreditov, ktoré si občania dobíjajú vopred. Na účte 318 na konci roka 2025 zostala hodnota kreditov, ktoré majú občania dobité a prenáša sa im do ďalšieho roku. Doteraz obec účtovala dobíjanie kreditov cez účet 318, pričom inkaso bolo účtované 221/318. Tým sa vlastne zostatok na 318 znižoval, čo je vlastne zle, lebo sa mal zvyšovať, keďže si občania ten kredit navýšili. Vždy to tu bolo zaužívané tak, že kolegyňa, ktorá s tým robí, dala na konci mesiaca zostavu, kde boli všetky prijaté platby, teda dobité kredity za celý mesiac, a účtovníčka spravila cez interný doklad zápis 318/633. Čím vlastne celú tú sumu, čo predtým v banke účtovali 221/318 (teda znižovali tú 318), vrátili tým ID na 318 späť a dali ešte aj do výnosov. Podľa správnosti by sa mala tá 318 zvyšovať, keďže ide o príjem peňazí a na konci mesiaca by som mala dostať od kolegyne len reálnu hodnotu, čo sa občanom stiahol kredit za vývoz odpadu a len tú dať do výnosov. Ono to vlastne ani nie sú pohľadávky, keďže tá služba ešte nebola poskytnutá. Takže aj ten účet 318 je zle. Neviem, či by bolo správne to preúčtovať na účet 324 alebo 379. Účtovať v banke 221/324 alebo 379, a výnosy účtovať až na základe reálne vykonaných vývozov odpadu 379/633, a teda zostatok k 31. 12. 2025 preúčtovať zo súčasnej 318 na záväzkový účet. Prosím o názor na uvedený postup, prípadne odporúčanie, ktorý účet by bol vhodný, aby sme to vedeli správne sledovať a vykazovať.

Mestskej časti v zmysle Memoranda o spolupráci daruje hokejový klub vstupenky na hokejové zápasy Tipsport ligy do súťaží spravovaných mestskou časťou, na ktorých nie je uvedená menovitá hodnota. Hodnota jednotlivých vstupeniek je uvedená na preberacom protokole. Považuje sa takáto vstupenka za ceninu?

Ako správne postupovať a zaradiť majetok, fotovoltiku, aby sme mali uznaný daňový náklad? Fotovoltiku sme obstarali a namontovali na prenajatom majetku so súhlasom prenajímateľa, fyzická osoba. Pri ukončení nájmu sa to bude riešiť, či prenajímateľ odkúpi zariadenie, alebo sa dá do pôvodného stavu prenajatý priestor, prípade nepeňažný príjem prenajímateľa. Zatiaľ máme iba súhlas, že si to môžeme odpisovať, pričom prenajímateľom je FO nepodnikateľ. Do akej odpisovej skupiny zaradiť fotovoltiku? Môžeme si z tohto odpočítať DPH, ak to používame v rámci podnikateľskej činnosti, predajňa a sklad?

Ako zaúčtovať opravu chyby z r.2024? V r. 2024 boli zaúčtované v RO zálohové faktúry na 314555/222 a zároveň 357/693. A v rozpočte boli tiež v r. 2024. Nebola k nim vyúčtovacia faktúra, čiže neboli v nákladoch. Ide o viac faktúr v celkovej hodnote 864 eur. 

Sme tuzemská spoločnosť, platiteľ DPH, ako máme správne postupovať z hľadiska DPH a koeficientu, ak sme v roku 2025 nadobudli nehnuteľnosť, pričom bol urobený prenos daňovej povinnosti (§ 69 zákona o DPH). Nehnuteľnosť sa využíva na prenájom, kde časť prenájmu je oslobodená od DPH a časť nie je oslobodená od DPH, zároveň sa časť budovy využíva aj ako skladovacie priestory a kancelária pre našu spoločnosť. Naša spoločnosť má aj činnosti, ktoré nie sú oslobodené od DPH. Ad1: Môžeme koeficient počítať zo všetkých činnosti (príjmov/výnosov), ktoré vykonávame (oslobodené aj neoslobodené), nie len tie, ktoré súvisia s nájmom nehnuteľnosti, keďže máme v nej aj sídlo kancelárie, resp. skladovacie priestory pre činnosti (príjmy/výnosy) neoslobodené od DPH? Ad2: Ak by sme tam nemali sídlo kancelárie a skladovacie priestory pre neoslobodené činnosti (príjmy/výnosy) od DPH, tak akým spôsobom by sme počítali koeficient? Z činnosti nájmu ktorý je oslobodený a ktorý nie je oslobodený od DPH (vzorec podľa zákona o DPH), ale nepočítali by sme do toho už činnosti spoločnosti, ktoré nie sú oslobodené do DPH, lebo nesúvisia nejako s nehnuteľnosťou - nie je tam ani skladovací priestor a ani sídlo kancelárie. Ad3: Je potrebné oznámiť správcovi dane koeficient? Ad4: Neodpočítaná DPH v dôsledku koeficientu je uznaný daňový náklad a účtuje sa na účet 548? Ďakujem.

Chcela by som sa informovať, akú ekonomickú položku by ste odporučili pri účtovaní príspevku na športovú činnosť dieťaťa

Od 1. 1. 2026 začína platiť obmedzenie hotovosti na podnikateľa do 5 000 €/ročne. Moja s. r. o. má sídlo na SK. Nakupujem však aj v zahraničí v bazáre so sídlom v zahraničí. On príjíma hotovosť za nákup auta. Zaplatím mu 25 000 €. To bolo doteraz, je to v poriadku aj po novom? Či sa musí zaplatiť bezhotovostne? Som platiteľ DPH, ale to asi nemám vplyv? Na vydávanie hotovosti v zahraničí.

Slovenská firma (sro) má uložené disponibilné finančné prostriedky vo finančnej inštitúcii sídliacej v krajine eurozóny. Uvedená finančná inštitúcia poskytuje možnosť krátkodobého investovania voľných finančných prostriedkov, z ktorých následne môžu plynúť úrokové výnosy (tzv. cashback). Po ďalšie, uvedená krajina sa nachádza na zozname krajín, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zoznam-platnych-ucinnych-zmluv-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/). Slovenská firma za určité časové obdobie mala nárok na takéto úrokové výnosy. Finančná inštitúcia však neposkytla plnú sumu úrokových výnosov, ale takú sumu, ktorá bola ponížená o daň z úrokových výnosov v konkrétnej krajine. Otázkou je či takýto, už zdanený príjem z úrokových výnosov v zahraničí, u slovenskej firmy podlieha zdaneniu aj na Slovensku? Prípadne, či je obvyklým postupom napr. aj vyžiadanie zaplatenej dane od krajiny v zahraničí?