Otázky v kategórii: Podvojné účtovníctvo

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Chceme začať účtovať firmu A. Firma A prenajíma miestnosť kasína od firmy B. Firma A vlastne zabezpečuje prevádzkovanie kasína, vykonáva to v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu (firma C). Takže výnosom firmy A je provízia za sprostredkovanie stávok a iných podobných hier. (oslobodená od dane v zmysle § 41 zákona o DPH.) Inými slovami firma C ako Mandant poskytuje odmenu firme A (Mandatár) vo forme: Odmena Mandatára z čistého výťažku hazardných hier (x %) podľa zákona o hazardných hrách 30/2019. Takže táto odmena je vlastne výnosom firmy A. Fyzicky samotné peniaze z hracích automatov vyberá firma A a následne ich vloží na svoj bankový účet. Pre firmu A tieto peniaze nie sú výnosom. Firma A nemá ORP, predpokladám ak je to potrebné pri tejto činnosti (prevádzkovanie herní), ORP môže mať firma C. Samotná tržba (výnos) patrí firme C. Firma C vyhotoví každý mesiac mesačnú sumarizáciu, že vlastne koľko hotovosti mu dlží firma A, a firma A na základe toho zo svojho bankového účtu prevedie túto sumu zníženú o províziu firme C. V automatoch je zabudované počítadlo. V účtovníctve by to vyzeralo takto: 378/ 379 predpis podľa mesačnej sumarizácie firmy C... 100 EUR (Alebo alternatívne predpis 211/379 lebo vlastne tá hotovosť je vo vlastníctve firmy A keď ich vyberie z automatov), 221/378 (alebo alternatívne 221/261 a 261/211) vklad hotovosti na bankový účet firmy A... 100 EUR, 379/221 prevod firme C... 80 EUR, 379/311 kompenzácia faktúry firmy A za sprostredkovanie stávok... 20 EUR (311/602...20 EUR). Otázka je, že ktorý hore uvedený účtovný postup je správny? Druhá otázka je, že občas sa stáva, že konateľ firmy A peniaze omylom vloží na vlastný bankový účet, ale samozrejme presnú sumu potom prevodom prepošle na firemný. Z nášho účtovného hľadiska sa podľa mňa krok 221/378 (alternatívne 221/261 a 261/211) sa nemení. Je táto úvaha správna? Ďakujeme pekne

Mesto má faktúru na výrobu dreveného vyrezávaného kríža v sume 4 500,00 EUR. Účtujem to ako služba 518 alebo ako výroba na zákazku, resp. ako nákup majetku? Prosím o usmernenie, kde to zaradiť do majetku na akú triedu (022 alebo 032) aj akú ekonomickú klasifikáciu použiť z kapitálových výdavkov? 

Fyzická osoba - živnostník, podnikala na základe živnosti. Chce preniesť majetok živnosti do s. r. o., kde bude jediný spoločník. Je možné realizovať vklad do vlastného imania tak, že prenesie pohľadávky aj záväzky, majetok? Budú sa dodaňovať pohľadávky u fyzickej osoby? Ako sa budú správať záväzky u fyzickej osoby? Aj živnosť aj právnická osoba sú platiteľmi DPH.

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve platí recyklačný poplatok. Doteraz ho prenášala na zákazníkov tak, že bol zahrnutý v cene tovaru. Môže tento poplatok uvádzať na faktúre pre zákazníka osobitne? Ako by sa to účtovalo?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľ DPH – spoločnosť, ktorá sa zaoberá tuzemskou a zahraničnou (EU) kamiónovou dopravou. Stáva sa jej, že pri vystavených faktúrach za dopravu pre zahraničného odberateľa jej zašlú k vystavenej faktúre - Credit Note (je to v podstate úplne totožné s vystavenou faktúrou) a následne túto sumu uhradia. Má spoločnosť zaúčtovať odoslanú faktúru alebo účtovať tento CREDIT NOTE? Nerozumieme, prečo sa tento Credit Note posiela.

Materská spoločnosť ALFA s. r. o. zo Slovenska vlastní väčšinový podiel v slovenskej dcérskej spoločnosti BETA s. r. o. Dcérska spoločnosť BETA s. r. o. dosiahla za zdaňovacie obdobie 2021 zisk, ktorý sa rozhodla v nasledujúcom období vyplatiť vlastníkom. Materská spoločnosť v roku 2022 prijala dividendu z dcérskej spoločnosti za rok 2021 v sume 5 000 €. Materská spoločnosť mala za zdaňovacie obdobie 2022 finančné náklady v sume 1 000 € a výnosy z hospodárskej činnosti 10 000 €. Účtovník materskej spoločnosti zaúčtoval výnosy z hosp. činnosti 10 000 €, finančné výnosy z prijatých dividend 5 000 €, zaúčtoval finančné náklady v sume 1 000 €, z čoho vypočítal zisk pred zdanením 14 000 € (10 000 € + 5 000€ - 1 000 €), a vypočítal 15 % daň z prijímu 2 100 €. Bol takýto postup správny, resp. je správne zdaňovať príjem z vyplatenej dividendy?

Zamestnanci slovenskej s. r. o. pracujú na stavbách v Rakúsku. Slovenská s. r. o. odvádza povinný prídel do tzv. rakúskeho systému BUAK. BUAK je Fond pre dovolenky a odstupné pracovníkov v stavebníctve. Potrebovala by som poradiť, či príspevky do tohto systému môžem dať ako mzdový náklad firmy?

Dňa 15. 9. 2021 podpísali OBEC a zhotoviteľ Zmluvu o dielo (ZoD) na rekonštrukciu a prístavbu hasičskej zbrojnice. Zhotoviteľ mal dielo odovzdať do 12 mesiacov od podpísania ZoD, t.j. do 15. 9. 2022. Bohužiaľ sa tak nestalo. Objednávateľ sa po tomto termíne snažil kontaktovať, aby dokončil dielo, vady diela, doložil protokoly o vykonaní skúšok, atestov, ceritifikácií, doklady o uložení stavebnej sute ... Zhotoviteľ sa svojím podpisom zaviazal odstrániť vady, doložiť doklady do 15. 1. 2023. Nespravil tak. Obec zhotoviteľa kontaktovala opäť 1. 2. 2023 na odstránenie vád, do dnešného dňa sa tak nestalo. Obec využila právne služby, ako ďalej riešiť vzniknutú situáciu. Dňa 22. 2. 2023 zaslal právny zástupca obce zhotoviteľovi jednostranné Odstúpenie od Zmluvy o dielo, a to z dôvodov, že: - zhotoviteľ si nesplnil svoje povinnosti riadne dokončiť a odovzdať dielo objednávateľovi v lehote 12 mesiacov od odovzdania staveniska. Zhotoviteľ poštovú zásielku prevzal dňa 15. 3. 2023. K uvedenej záležitosti sa do dnešného dňa nevyjadril. Na základe ZoD budeme zhotoviteľovi vyrubovať sankcie uvedené v ZoD. Chceli by sme sa opýtať, či máme vystaviť penalizačné faktúry alebo postačí výzva zaslaná právnym zástupcom, ktorý vo výzve vypíše všetky sankcie a pokuty, ktoré plynú zo ZoD.

Sme materská spoločnosť so sídlom v SR. Máme odštepný závod v CZ a organizačnú zložku v DE. OZ v Čechách vedie účtovníctvo podľa platných predpisov, takisto organizačná zložka v DE vedie účtovníctvo v DE podľa platných predpisov. Ako dostaneme do SK účtovníctva materskej spoločnosti údaje z odštepného závodu v CZ a z org.zložky v DE, aby boli dodržané všetky zákonné požiadavky v SR? Musíme mesačne alebo stačí jedenkrát ročne, resp., tak ako je uvedené v internej smernici? Stačí, ak materskej spoločnosti pošle odštepný závod v CZ a org. zložka v DE hlavnú knihu a materská spoločnosť si obraty prenesie do svojho účtovníctva cez 395-Vnútorné zúčtovanie? Prenesie jednotlivé účty 501, 502.511, 518, 548..601, 602, 648... alebo iba hospodársky výsledok? Je veľmi málo literatúry a školení ohľadom tejto témy.