Otázky a odpovede

Pre doplnenie konateľ nie je v pracovnom pomere /čiže nepoberá príjem za prácu podľa par.5/. Vyplácané sú mu iba dividendy z HV. Môže teda túto cestu /sídlo firmy - dom / vykazovať ako náklad? -------------------------------------------------------------------------------------- Cesta z práce domov ako náklad? ID: 4443 | vytvorené: 22.02.2023 | autor(i): Ing. Marián Drozdspäť VECNÉ POJMY: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. SÚVISIACE KATEGÓRIE: Cestovné náhrady Daň z príjmov Podvojné účtovníctvo Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS . SÚVISIACE PREDPISY 595/2003 Z.z.: § 5 ods.3 Odpoveď Platnosť odpovede: 01.03.2023 - súčasnosť Z otázky vyplýva, že konateľ dochádza z domu do „práce“. Možno teda konštatovať, že konateľ poberá príjem za „prácu“, a to podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a teda na účely tohto zákona je zamestnancom. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Všeobecne platí, že cesta zamestnanca (vrátane konateľa) zo svojho bydliska do sídla firmy (a opačne) sa nepovažuje za pracovnú cestu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že z kontextu otázky možno vyvodiť, že zamestnanec (konateľ) používa vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Za takejto situácie ide o príjem (zdaniteľný príjem) zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak:

1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne?

2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?

Je daná kúpnopredajná zmluva, ktorej predmetom je dodávka zariadení (hnuteľné veci), ktoré automatizujú sklad (skladá sa: hlavné zariadenie, terminály s čítačkou kariet, skenery...- t. j. hnuteľný majetok) a dodávka súvisiaceho riadiaceho systému (je to vlastne program na automatické riadenie skladu). Hardvér (hnuteľné veci) s programom tvoria jeden celok. Hardvér by nefungoval bez programu. Montáž zariadení a uvedenie do prevádzky je tiež vymedzený z zmluve v minimálnej sume. Cena hardvéru a softvéru v zmluve je zadaná spoločne. Dodávateľom je Maďarská Kft. A (platiteľ v HU), odberateľom je slovenská firma B (platiteľ v SK § 4). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území SR a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom vlastných zamestnancov. Zariadenia (hnuteľné veci) budú majetkom odberateľa. Na program bude platiť potom odberateľ licenčné poplatky. V tomto prípade podľa nás z hľadiska zákona o DPH ide o tovar s montážou podľa § 13 ods. 1 písm. b). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa § 5, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území SR fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5, nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo jej nevzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne?

Maďarská Kft. A (platiteľ v HU) dodáva tovar s inštaláciou a montážou [§ 13 ods. 1 písm. b)] slovenskej firme B (platiteľ v SK § 4). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území SR a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľa C (slovenská firma platiteľ v SK § 4) a prostredníctvom subdodávateľa D (belgická firma platiteľ v Belgicku). Ide o hnuteľné veci a ich montáž (takže nebudú súčasťou nehnuteľnosti), presnejšie o automatizovaný skladový systém hotových výrobkov, ktorá obsahuje dodávku a montáž regálového systému, dodávku a montáž automatického nakladača do regálového systému, dodávku a montáž chladiacej techniky do skladového priestoru. Chladiacu techniku dodáva a montuje slovenská firma C. Belgická firma D zas dodáva a montuje ten automatizovaný regálový systém. Takže subdodávatelia dodávajú aj tovar, aj montáž. Ani firma A, ani firma D nie je registrovaná v SK podľa § 5 zákona o DPH. Tiež ani firma A, ani firma D nemajú stálu prevádzkareň v SK podľa zákona o DPH (t. j. nebudú v tuzemsku registrovaní na § 4). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa § 5, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území SR fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5 nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo nevzniká jej daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1. Slovenská firma B musí fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 (lebo podľa § 69 ods. 2 nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Belgická firma D sa musí registrovať na Slovensku podľa § 5 a fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 (lebo podľa § 69 ods. 2 nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Sú uvedené úvahy správne?

V § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. od 1.1.2023 vypadlo ustanovenie: ...Suma zistená podľa § 15 až § 19a a § 21 v závislosti od počtu odpracovaných hodín sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Akým spôsobom sa majú tieto príplatky od 1.1.2023 zaokrúhľovať? (nadol, nahor, matematicky?) 

Zmenou § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. sa mení spôsob výpočtu hodinovej sadzby funkčného platu od 1.1.2023. Prosím o informáciu, akým spôsobom sa má postupovať pri jeho výpočte (zaokrúhlenie jednotlivých výpočtov):

Príslušná časť funkčného platu = funkčný plat / priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac (príslušná časť funkčného platu sa podľa zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku = priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku x týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku = (365,25 / 7) / 12 = 4,348214285714286 – zaokrúhľuje sa priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku?

Ak áno, akým spôsobom? Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?

Príklad: Zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 20 hodín týždenne (1/2 z ustanoveného týždenného pracovné času 40 hodín). Funkčný plat zamestnanca je vo výške 1 000 €. Ako sa vypočíta hodinová sadzba funkčného platu pre výpočet príplatkov (príplatok za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, za prácu nadčas)? Hodinová sadzba funkčného platu = 1 000 / (((365,25 / 7) / 12)*20) = 11,49897 = 11,4990 €, tzn. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa nezaokrúhľuje, zaokrúhli sa až výsledná suma hodinovej sadzby funkčného platu - je tento výpočet správny? Alebo sa priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa zaokrúhľuje – ak áno akým spôsobom? (Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?) Ďakujem za poskytnuté informácie a prajem pekný deň.

Mesto prevádzkuje mestské kúpele v rámci hlavnej činnosti. Mestské kúpele poskytujú pre širokú verejnosť služby bazéna a sauny a prenájom bazéna športovým klubom a školám za účelom plaveckého výcviku. Za mesiac január 2023 boli tržby za bazén a saunu v sume 10 410,60 € a nájom bol vo výške 2 556,65 €. Kúpele sú otvorené denne, bazén po celý rok a sauna je otvorená od októbra do konca apríla. Mesto má ešte ďalšie príjmy z nájmu iných nebytových priestorov. Za mesiac január 2023 bola výška nájmu iných nebytových priestorov 113 947,73 €. Činnosť mestských kúpeľov je pravidelná, dá sa zatriediť do služieb cestovného ruchu (príloha č. 8 zákona o DPH) a ak sa dosiahne výška obratu 49 790 €, môže sa to považovať za narušenie hospodárskej súťaže. Má byť mesto platiteľom DPH z dôvodu prevádzkovania mestských kúpeľov za uvedených podmienok? Bude sa do obratu za účelom registrácie započítavať aj suma nájmu? Je možné zabrániť nadobudnutiu titulu platiteľa zo zákona o DPH vydaním rezidenčných kariet? Rezidenčné karty by boli vydané len obyvateľom mesta a zároveň by boli za služby bazéna a sauny 2 ceny, cena pre držiteľov rezidenčných kariet a cena pre ostatných návštevníkov.

Jednoosobová s. r. o. bude vykonávať krajčírske služby, šijacie služby, textilnú, odevnú výrobu, takže ide o krajčírstvo. Konateľ sa však ešte nerozhodol, kde bude prevádzkovať toto krajčírstvo. V hre sú 3 možnosti:

1., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v mieste podnikania (sídle firmy) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

2., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť na adrese v mieste bydliska spoločníka (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

3., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v prenajímanej nehnuteľnosti (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti), najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

Vzhľadom na rozporuplné názory a postoje (bývalých) poslancov obecného zastupiteľstva, by sme sa radi jednoznačne uistili, či je zákonnou povinnosťou poslancov obecného zastupiteľstva predchádzajúceho volebného obdobia podávať po ukončení výkonu tejto ich verejnej funkcie "Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov" za rok 2022 alebo je to iba povinnosťou bývalých starostov/primátorov miest po ukončení výkonu verejnej funkcie starostu/primátora?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Otázkou je, že zahraničnej vysokej škole vzniká na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?