Otázky a odpovede

obec poskytuje svojim zamestnancom príspevok na stravovanie, ktorý vypláca zamestnancovi na účet posledný deň pre začiatkom nového mesiaca v sume 4,80 na deň ( 4. + 0,80 SF). tento príspevok vypláca jednou sumou napr 21 dno v hodnote 100,80€. Potrebujem si overiť účtovanie či správne to účtujem : 100,80 € 335 / 2211 0111 642014. Na konci mesiaca urobím predpis skutočného príspevku 527/335. Účtovanie na SF 16,80 472/333-predpis a prevod na bežný účet 333/221FS. Stále nie je mi jasné ako mám správne zaúčtovať príjem zo SF na BU obce. Ja som za to , že to budem účtovať takto : - 16,80 335/2211 0111 642014 číže ponižujem výdavky na položke o sumu ktorá bola prevedená na bežný účet . Neviem či je to správne , ale mám za to , že skutočné náklady -príspevok na stravovanie sú iba vo výške 4 € na deň nie 4,80€ . 

Meníme pripojovací kábel na trafostanici, technické parametre sa oproti starému káblu nemenia, konzultované s technickým pracovníkom, ide len o výmenu časti privádzacieho kábla do trafostanice z olejového na plastový a jeho mierny posun. Podľa nás by sa malo o výmene kábla účtovať ako o oprave 511, lebo nový plastový kábel neprinesie žiadne nové vlastnosti (bude privádzať rovnaké množstvo energie a pod.). K tejto výmene kábla bolo potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu, je potrebné vyjadrenie plynárov, telekomunikácii, či je prekládka možná, či novou trasou nebudú narušené ich siete a je potrebné stavebné povolenie a po ukončení výmeny kábla aj kolaudačné rozhodnutie, avšak aj napriek tomu, že je potrebné toto všetko ide len o výmenu kábla za kábel. Avšak prostriedky na projektovú dokumentáciu od nášho zriaďovateľa sme dostali ako kapitálové prostriedky. Môžeme teda účtovať o technickom z hodnotení len vo výške nákladov na projektovú dokumentáciu (účet 042), keďže zriaďovateľ označil tieto prostriedky ako kapitálové a všetky ostatné náklady, na vyjadrenia, povolenia a celkovú realizáciu výmeny kábla, ktoré pôjdu z našich zdrojov, účtovať ako bežné náklady (účet 511)? A ešte otázka, keď sa jedná o pripojovací kábel do trafostanice, išlo by o technické zhodnotenie Trafostanice, ktorú máme v minulosti zaradenú do 4 odpis skupiny, alebo by sa to bralo ako osobitný objekt prípojka a vytvorila by sa nová karta a zaradilo by sa to do 4 odpis. skupiny? Pretože, nenašli sme v majetku osobitnú kartu vybudovanie prípojky do trafostanice, takže nevieme ako bolo o starom pripojovacom kábli v minulosti účtované. Vopred ďakujem za Vašu pomoc a odborné stanovisko v danej problematike. 

Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?

Chceli by sme Vás požiadať o metodické usmernenie. V roku 2008 uzatvorilo mesto Handlová so spoločnosťou FIN.M.O.S zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti na vlastné náklady uskutočniť investíciu do zariadení verejného osvetlenia a súčasne pre mesto prevádzkovať verejné osvetlenie. Súčasťou zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia bolo aj uzatvorenie zmluvy o prevode akcií, v zmysle ktorej mesto Handlová nakúpilo akcie spoločnosti. V súčasnosti sa mesto Handlová a spoločnosť dohodli na skončení zmluvy, pričom spoločnosť FIN.M.O.S odovzdá mestu všetky zariadenia verejného osvetlenia na základe zmluvy. Kúpna cena za odkúpenie verejného osvetlenia od spoločnosti FIN.M.O.S má byť vo výške viac ako 1 milión eur. V podstate mesto odkúpi zariadenia verejného osvetlenia, ktoré sa nachádzajú na území mesta, a to na základe toho, že spoločnosť FIN.M.O.S tieto zariadenia technicky zhodnotila a neprenechá ich mestu po skončení zmluvného vzťahu bezodplatne. Nakoľko predmetom zmluvy bude odovzdanie zariadení verejného osvetlenia do vlastníctva mesta za odplatu, avšak ide o jedinú spoločnosť, od ktorej je možné tieto zariadenia odkúpiť, je možné uzatvoriť tento zmluvný vzťah bez verejného obstarávania, poprípade je možné použiť v tomto prípade priame rokovacie konanie?

Chcela by som som sa spýtať, ako správne počítať lehotu pri zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. § 25 ods. 2 písm.g), ak sa počas jedného roka ani raz nezúčastní na zasadnutí OZ, či od dňa, kedy sa naposledy zúčastnil zasadnutia, alebo od toho, kedy sa nezúčastnil. Máme poslanca, ktorý sa naposledy zúčastnil zasadnutia 13.10.2023 a nasledujúce zasadnutie konané dňa 13.12.2023 sa už nezúčastnil, či lehota jeden rok uplynie 14.10.2024 alebo až 13.12.2024. 

FO nepodnikateľ nadobudla nehnuteľnosť v troch častiach:

1. 60 % nehnuteľnosti dedením v marci roka 2018,
2. 20 % nehnuteľnosti kúpou v júli roka 2020,
3. 20 % nehnuteľnosti rozhodnutím súdu vo februári 2024.

Fyzická osoba sa chystá v októbri roka 2024 túto nehnuteľnosť predať. V prvom prípade teda FO spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane z príjmu a v prípadoch 2 a 3 nie, keďže neprešlo 5 rokov od týchto nadobudnutí. Je potrebné pri predaji nehnuteľnosti posudzovať možnosť oslobodenia od dane z príjmu za každý z predošlých troch bodov samostatne, a teda vyčísliť prípadný základ dane pre každý spôsob nadobudnutia samostatne? Alebo sa pri predaji bude nadobudnutie nehnuteľnosti posudzovať ako celok, napríklad dátumom poslednej časti nadobudnutia?

Poprosím Vás o pomoc pri zaúčtovaní záväzku. V roku 2019 obec dostala dotáciu od PPA na rekonštrukciu domu smútku.Po kontrolách PPA uložila povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške 10677,12 eur. Vzhľadom k tomu, že obec nedisponuje dostatočnou finančnou čiastkou, bol uznaný splátkový kalendár, 222,44 EPFRV. 74,15 ŠR. Poprosím Vás o pomoc pri správnom zaúčtovaní tých splátok.

Zamestnávateľ má zavedený pružný pracovný čas, pričom na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08.00h do 16.00 h. Ako má zamestnávateľ vyhodnotiť čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, ak zamestnanec vo sviatok cestoval (pozn. nejde o vodiča) v čase od 12.00 h do 17.00 h a od 17.00 h do 20.00 h vykonával prácu? Pre úplnosť dodávame, že nejde o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Ide nám predovšetkým o vyhodnotenie, ktorý časový úsek sa v danom prípade považuje za prácu nadčas, ktorý časový úsek je tzv. stratou času a ktorý časový úsek možno v danom prípade považovať za prácu vo sviatok.

Chcela by som sa poradiť ohľadom postupu v nasledujúcej situácii: Zamestnanec pracuje v jednozmennej prevádzke, má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje pondelok až piatok. Ide o zamestnanca vo výrobe. S ohľadom na zvýšené prevádzkové potreby je potrebné, aby pracoval aj v sobotu. Zamestnanec s prácou v sobotu písomne (formou mailu) súhlasil, ale v sobotu sa bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepreukázal prítomnosť inej prekážky v práci. Môžeme hodnotiť jeho neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu, a teda porušenie pracovnej disciplíny? Môže zamestnanec odvolať udelený súhlas? Ak áno, kedy najneskôr? Je správny predpoklad, že Vaša odpoveď sa potom primerane aplikuje aj na všetky dni pracovného pokoja, resp. sviatok?

V roku 2003 bol zriadený Spoločný úrad pod obcou. Zmluva o zriadení bola podpísaná 12 štatutárnymi zástupcami obcí, ktorí vstupovali do uvedeného Spoločného úradu. Je potrebné uvedenú zmluvu meniť dodatkami vždy po voľbách, ak sa v niektorej obci zmení štatutárny zástupca. t.j. starosta? Nič sa v uvedenej zmluve nezmení, len tu padol taký návrh, že novo zvolený starosta by mal uvedenú zmluvu podpísať.