Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

počet otázok v kategórii: 73



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Súbeh invalidného poistenia a dobrovoľne poistená osoba

ID3678 | | JUDr. Zuzana Macková, PhD.

Ak nastal prípad súbehu invalidného dôchodku (ID) a platenia poistného ako dobrovoľne poistenej osoby (DPO): - od ktorého roku nie je možný súbeh ID a DPO (je možné, že prišlo k súbehu ID a DPO v dlhšom časovom horizonte) - akým spôsobom je možné požiadať Sociálnu poisťovnu o vrátenie celej sumy poistného platenej DPO v minulosti, kedy nastal takýto súbeh (kam adresovať danú žiadosť). Prepokladám, že ak nastal súbeh, ktorý nie je možný zo zákona, tak uvedené platby poistného by mali byť vyplatené späť. Ak sa zruší štatút DPO u takejto osoby (keďže nie je možný súbeh) má to dopad na celkovú výšku dôchodku v budúcnosti? (mzdový osob.bod a pod...)

Práca dobrovoľníka pre obchodnú spoločnosť

ID3662 | | Ing. Iveta Matlovičová

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?

Platenie preddavkov zdravotné a sociálne poistenie

ID3673 | | Ing. Marcela Rabatinová, PhD.

Živnostník mal živnosť od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2016, znovu si ju otvoril 26. 11. 2019. Iný príjem ani zamestnanie nemá, za rok 2019 mal príjmy 3 800 €, daňové priznanie za rok 2019 podané v marci 2020. Od akého dátumu a v akej výške má povinnosť platiť preddavky na sociálne poistenie?

Odvody do Sociálnej poisťovne a invalidný dôchodok komplementára

ID3652 | | Ing. Anton Kolembus

Osoba poberajúca invalidný dôchodok sa stane komplementárom v komanditnej spoločnosti (nevznikne zamestnanecký právny vzťah a ani iný obchodný vzťah). Táto osoba bude iba komplementárom s podielom na zisku spoločnosti. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. spadá tento pod Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, a to ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d). Ako sa zmení postavenie tejto osoby poberajúcej invalidný dôchodok ak jej vznikne príjem komplementára, ktorý zdaňuje v daňovom priznaní? Stratí nárok na invalidný dôchodok a vznikne jej povinnosť voči Sociálnej poisťovni platiť nejaký druh poistného? Navyše, za takúto osobu platí štát zdravotné poistenie. Ak áno, aké poistne konkrétne by mala platiť táto osoba, ak poberá už invalidný dôchodok.

Neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny

ID3639 | | JUDr. Simona Laktišová

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Hranica príjmu pre platenie odvodov

ID3405 | | Ing. Marián Drozd

Vstupuje do hranice príjmu pre povinné platenie odvodov do Sociálnej poisťovne (pre rok 2018 = 5 742,00 €) aj dotácia, ktorú daňovník - SZČO dostal od úradu práce na začatie podnikania? Daňovník sa rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2018, kedy mu bola dotácia poskytnutá (3 000,00 €), uplatní výdavky percentom z príjmov a prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania (3 500,00 €) a z úhrnu takto vypočítaných príimov (6 500,00 €) vypočíta výdavky percentom z príjmov. Pripočítanie dotácie k príjmom z podnikania mení situáciu, kedy vzniká SZČO povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne? Chápem to správne? 

Zamestnanec v dvoch členských štátoch

ID3408 | | Ing. Iveta Matlovičová

Slovenský zamestnanec pracujúci v dvoch členských štátoch má vystavený formulár A1, odvody a daň platí na Slovensku. Tento zamestnanec bol zatiaľ zamestnaný v slovenskej firme a aj vo firme so sídlom v Estónsku. Pracovný pomer so slovenskou firmou mu skončí v apríli. V estónskej firme by bol aj naďalej zamestnaný, ktorá je už zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni (aj na slovenskom daňovom úrade na daň zo závislej činnosti - DIČ) ako zamestnávateľ, ktorá platí povinné odvody a aj daň na Slovensku. Výkon práce naďalej zostáva na území SK. Takže nie v Estónsku. Formulár A1 mu končí dňom 31. 7. 2019.

Otázky: 1. - Vyplýva mu z toho nejaká povinnosť v súvislosti s formulárom A1 v tom prípade, keď už jeho pracovný pomer v slovenskej firme zanikne? 2. Tento zamestnanec by mal platiť odvody a daň zo závislej činnosti aj naďalej na Slovensku?

Rekreačné poukazy

ID3382 | | Ing. Viera Mezeiová

Zamestnanec absolvoval platené liečenie zo ZP, bol práceneschopný. Počas celej doby liečenia ho sprevádzala manželka, ktorá si pobyt financovala zo svojich prostriedkov. Zamestnanec priniesol z kúpelov faktúru vystavenú na jeho meno, t. j. nášho zamestnanca. Celková suma faktúry sa skladala z dvoch čiastkových súm. Jedna suma obsahovala príplatok za nadštandard za ubytovanie, bez akýchkoľvek iných poplatkov a bola priradená k menu nášho zamestnanca. Druhá čiastočná suma bola priradená k menu manželky a obsahovala sumu za kúpeľný pobyt manželky a daň za ubytovanie. Faktúra obsahovala presný dátum ich pobytu. Je možné považovať príplatok za nadštandard ubytovania nášho zamestnanca za rekreačný poukaz (aj keď bol PN)? Je možné považovať pobyt manželky zamestnanca za pobyt v zmysle § 152a Zákonníka práce a spĺňa manželka podmienky na vyplatenie rekreačného poukazu v sume 275 € z našej spoločnosti? A čo v prípade, keby tieto podmienky nesplnil náš zamestnanec, mala by aspoň manželka nárok na vyplatenie rekreačného poukazu od nás?

Dohoda o pracovnej činnosti

ID3349 | | Ing. Iveta Matlovičová

Som spolumajiteľkou a zároveň konateľkou s. r. o. V januári mi končí poberanie rodičovského príspevku a do pôvodného zamestnania sa vrátiť nemôžem. Chcela by som sa zamestnať vo vlastnej s. r. o., ale nie na riadny pracovný pomer, ale zatiaľ len na DPČ na 1 hodinu denne so mzdou cca 100 €. Chcem sa spýtať, či budem riadne zdravotne a aj dôchodkovo poistená, keďže zo začiatku budem poberať mzdu len 100 € brutto.

Nepeňažný príjem zamestnanca

ID3235 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone?