Otázky s vecným pojmom: Základ dane

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?

FO nepodnikateľ nadobudla nehnuteľnosť v troch častiach:

1. 60 % nehnuteľnosti dedením v marci roka 2018,
2. 20 % nehnuteľnosti kúpou v júli roka 2020,
3. 20 % nehnuteľnosti rozhodnutím súdu vo februári 2024.

Fyzická osoba sa chystá v októbri roka 2024 túto nehnuteľnosť predať. V prvom prípade teda FO spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane z príjmu a v prípadoch 2 a 3 nie, keďže neprešlo 5 rokov od týchto nadobudnutí. Je potrebné pri predaji nehnuteľnosti posudzovať možnosť oslobodenia od dane z príjmu za každý z predošlých troch bodov samostatne, a teda vyčísliť prípadný základ dane pre každý spôsob nadobudnutia samostatne? Alebo sa pri predaji bude nadobudnutie nehnuteľnosti posudzovať ako celok, napríklad dátumom poslednej časti nadobudnutia?

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Komanditná spoločnosť sa transformuje na s. r. o. Podľa § 16 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve, zostavíme závierku ku dňu predchádzajúcemu zmeny právnej formy? Táto závierka sa zverejňuje na cez portál finančnej správy? Ide o mimoriadnu účtovnú závierku? Doteraz komanditná spoločnosť účtovala o odloženej dani, je ju potrebné prehodnotiť k dňu predchádzajúcemu transformácii? Je povinnosť účtovať o dani z motorových vozidiel – len na túto časť roka? Čo s opravnými položkami? Tak isto je povinnosť zostaviť daňové priznanie za časť roka pre zanikajúcu komanditnú spoločnosť, je povinnosť robiť nejaké špeciálne úpravy základu dane?

Dobrý deň, daná je nemecká spoločnosť (A - shareholder), ktorá je spoločníkom v inej nemeckej komanditnej spoločnosti (B), a je tiež spoločníkom aj v slovenskej spoločnosti so sídlom na území Slovenska (C). Spomínaná nemecká spoločnosť (A - shareholder) predá svoj obchodný podiel v slovenskej spoločnosti (C) nemeckej komanditnej spoločnosti (B). Predpokladám, že ide o príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. g) ZDP, teda spoločnosť A považujeme za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a zdaní daný príjem na Slovensku. Bude príjem zdanený zrážkou (v ustanovení § 43 ZDP nie je predmetný príjem spomínaný) alebo spoločnosť A musí podať daňové priznanie k dani z príjmov (s vyplnením časti H - výpočet základu dane nerezidenta), teda vznikne mu registračná povinnosť na daň z príjmov na Slovensku? Čo môže spoločnosť A odpočítať ako výdavok pri predmetnom príjme?

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve obstarala osobný automobil - elektromobil, ktorý zaradila do odpisovej skupiny 0, odpisový plán stanovila na dobu 4 roky. Keďže pre odpisovú skupinu 0 je doba odpisovania 2 roky, v daňovom priznaní k dani z príjmu bude upravovať ZD o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Na automobil prijala dotáciu, ktorá sa rozpúšťa vo výške odpisov DHM zahrnutých do základu dane. Moja otázka znie, v akej výške bude dotáciu rozpúšťať? Vo výške účtovného odpisu po dobu 4 roky? Musí následne upraviť ZD v daňovom priznaní?

Pri oceňovaní CP/podielov postupujeme metódou vlastného imania. V roku 2022 sme zaúčtovali precenenie/zvýšenie finančnej investícii/podielu ako 062/414. Je potrebné z tohto dôvodu v roku 2022 v daňovom priznaní upraviť základ dane? Má toto precenenie vplyv na daňový základ?

Porovnanie účtov 546 a 646 k vyčísleniu ZD je jasné. Avšak čo s účtom 547 ? Zrušením OP - o tieto náklady tiež zvyšujem ZD ? Keďže zaúčtovaním zrušenia OP účtovne znižujeme náklady.

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.