Otázky s vecným pojmom: Samostatne zárobkovo činná osoba

SZČO, ktorá podniká v SR, kúpila spolu s manželom (BSM ) predajný stánok, v ktorom chce prevádzkovať svoju SZČ a tiež zvyšný priestor prenajímať. Predajný stánok kúpili ako manželia, spoluvlastnícky podiel 1 / 1.

Musí SZČO, ktorá má pridelené IČO, DIČ zaradiť komerčnú budovu do majetku alebo ju môže mať ako súkromná osoba a následne príjem z prenájmu uvedie v DP v riadku 11, ako príjem z prenájmu nehnuteľností?

Ak by budovu mali ako súkromné osoby, môže si uplatniť SZČO do výdavkov platby za energie a v akom pomere? Môže mať faktúry za energie písané na súkromnú osobu, nie na IČO alebo je jednoduchšie a „čistejšie“ komerčnú budovu dať do majetku SZČO?

Slovenská SZČO živnostník má v obchodnom majetku nehnuteľnosť, ktorú využíva na dlhodobý prenájom na bývanie. Nehnuteľnosť je zaradená v 6. odpisovej skupine a je v 3. roku odpisovania. Pri obstaraní si SZČO neuplatnila odpočet DPH. V tomto roku by chcel podnikateľ nehnuteľnosť vyradiť z obchodného majetku do osobného užívania. Aké povinnosti z hľadiska dane z príjmov podnikateľovi vyplývajú?

Ako správne postupovať pri SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky a platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie na základe nejakého trvalého príkazu a stane sa, že je na PN, resp. OČR a pod. Sociálna a zdravotná poisťovňa vráti daný preplatok buď v danom roku, alebo až neskôr. Ako daný prípad správe zaúčtovať? Dávať to ako preplatok, teda VNZD, ale nevieme presnú výšku, alebo to môžeme dať ako VOZD, ten preplatok a v prípade vrátenia to dať ako ostatný príjem (POZD), ale z toho by sa uplatnili 60 % výdavky, alebo to dať mínusovou položkou VOZD? Alebo máme stále vyžiadať saldokonto platieb a odsúhlasovať si to so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou?

Chceme Vás poprosiť o zodpovedanie otázky ohľadom problematiky DP a mikrodaňovník - ak dosiahnem hranicu príjmov do 49 790 €, ale nechcem si uplatniť výhody mikrodaňovníka, tak nebudem v DP zaškrtávať políčko som mikrodaňovníkom? Podnikám ako SZČO a mám príjmy aj zo založenej sro. Príjmy v ani jednej z týchto firiem nedosahujú hranicu 49 790 €, vykonávali sme zároveň aj transakcie medzi oboma firmami. Môžem si uplatniť 15 % daň aj pri SZČO aj pri PO, ak sa neoznačím ako mikrodaňovník? 

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky.

1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník?

2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?

3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?

4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“?

5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

Klient je SZČO . Účtujem v jednoduchom účtovníctve. Nakoľko má len zopár faktúr, tieto mu zákazníci platili na jeho súkromný účet. Zo súkromného účtu platil aj odvody. Ako mám účtovať súkromné pohyby na jeho súkromnom účte? Nedali by sa všetky príjmy a výdavky , ktoré súvisia s podnikaním, účtovať ako platby v hotovosti? Podotýkam, že pohybov na súkromnom účte má veľmi veľa. A aký stav účtu bude vo výkaze? 

SZČO bola oddlžená  cez konkurz v rámci možnosti danej štátom cez Centrum právnej pomoci. Do konkurzu boli prihlásené neuhradené záväzky zo Sociálnej poisťovne a  dodávateľské  faktúry a záväzky zo zmlúv. SZČO bol doručený v 2020 roku Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 

• Uplatní sa celková výška oddlženej sumy v daňovom základe pre daň z príjmu FO?
• Ak áno, je to príjem a čo bude výdavkom, oproti tomuto príjmu?
• Môže sa odmena vo výške 500 € pre  Centrum právnej pomoci  dať do daňových nákladov, nakoľko sa  do konkurzu prihlásili  len neuhradené  záväzky z podnikania?

Podnikateľ SZČO účtujúci v sústave JÚ eviduje nasledovné pohľadávky z nezaplatených faktúr voči dlžníkovi v reštrukturalizácii: F1 3 398,40 €(základ dane 2 832,00 € + DPH 566,40 €) F2 2 294,50 € (základ dane 1 912,08 € + DPH 382,42 €) F3 521,76 € (základ dane 434,80 € + DPH 86,96 €) F4 311,04 € (základ dane 259,20 € + DPH 51,84 €) Spolu 6 525,70 € (základ dane 5 438,08 € + DPH 1 087,62 €). Uvedené pohľadávky riadne prihlásil, dlžník mu na základe schváleného reštrukturalizačného plánu bude splácať pohľadávky do výške 50 % t. j. 3 262,85 € v priebehu 60 mesiacov. Mesačná splátka za mesiace 1-12 predstavuje 0,72 €, 13-59 predstavuje 67,79 €, 60 predstavuje 68,08 €.

Ako má podnikateľ zaúčtovať jednotlivé mesačné splátky pohľadávok v uhrádzané priebehu roka na BÚ (pohľadávka sa týka 4 faktúr) do príjmu a ako vysporiadať DPH (ktorá bola zo všetkých faktúr odvedená do ŠR)? Odpis neuhradeného zvyšku pohľadávky uskutoční až po skončení reštrukturalizačného konania? V akej výške upraví základ dane o výšku nezaplatenej pohľadávky?

Sme firma SZĆO mesačný platiteľ DPH. Zákazník kúpil od nás garáž. Dohodli sme sa, že nám bude platiť garáž formou splátkového kalendára bezúročne. Platba 150 € vrátane DPH na 4 roky. Akým spôsobom teraz vystaviť faktúru?

1. Treba vystaviť každý mesiac ostrú faktúru na každú splátku v hodnote 150 € vrátane DPH?

2. Vystaviť každý mesiac zálohovú faktúru na splátku s vyčíslenou DPH (ktorá sa ten mesiac aj odvedie) a ostrú faktúru až o 4 roky?

3. Vystaviť každý mesiac aj zálohovú faktúru na 150 € aj ostrú faktúru na 150 €? A ak je nasledovný prípad: Vystavili sme zálohovú faktúru na predaj tovaru. Na tejto faktúre bola vyčíslená aj ten mesiac odvedená DPH. Platí v tomto prípade, že ostrá faktúra musí byť vystavená do určitého obdobia alebo v tomto prípade môžeme ostrú faktúru vystaviť hocikedy?

SZČO došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy?