Otázky v kategórii: Mzdy

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Naša organizácia (príspevková org. mesta) v zmysle novelizácie ZP uplatňuje u niektorých zamestnancov režim prekážky na strane zamestnávateľa s poskytovaním 80 % mzdy. Otázka znie, či v takom prípade zamestnanec má byť k dispozícii zamestnávateľovi, ak ho vyzve, aby sa dostavil do práce, resp. či takýto zamestnanec, ak v dobe poberania 80 % mzdy opustí republiku, nemusí požiadať o čerpanie dovolenky?

Chcela som Vás poprosiť o informáciu ohľadom vyplnenia výkazu Opatrenie 3B- kde okrem mena, priezviska, rodného čísla sú ešte 2 stĺpce- prvý je vymeriavací základ pre SP- to je jednoznačný údaj. Ale druhý stĺpec je výška vyplatenej mzdy /za vykazovaný mesiac v EUR/- tomuto nerozumieme- čo sa tu má uvádzať- aká mzda ? Popis k vysvetleniu tohto riadka je nejasný a nepresný. tu je citácia z manuálu k tomuto výkazu a k tomuto stĺpcu výška vyplatenej mzdy – uvádza sa: - výška náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), alebo - výška mzdových nákladov zamestnanca, ktorý nemal prekážku na strane zamestnávateľa, a ktorú zamestnávateľ už vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená v najbližšom výplatnom termíne.

Moja otázka sa týka účtovania eurofondov, konkrétne: – Zmluva o NFP - nárok - 346 / 384 ? - Príjem zálohovej platby na účet ? - Zúčtovanie zálohovej platby ? - Príjem priebežnej platby ?

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?

Spoločnosť, zamestnávateľ, vypláca svojim zamestnancom stravné lístky pozadu, pričom časť pripadajúcu na zamestnancov zráža pri vypočítanej mzde. Ku koncu zdaňovacieho obdobia, teda k 31. 12. 2019, spoločnosť nemala dostatočný počet stravných lístkov. Spoločnosť zaúčtovala vyplatenie stravných lístkov prostredníctvom výplat za 12. mesiac 2019 ešte k 31. 12. 2019 (časť pripadajúca na zamestnanca a následne časť pripadajúca na zamestnávateľa a časť použitá zo sociálneho fondu). Kedže nemala dostatočný počet stravných lístkov, tak sa dostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny, nakoľko reálne tieto lístky boli zakúpené a vyplatené až v januári 2020. Ako správne vykonať zaúčtovanie stravných lístkov na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa nedostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny? 

Vodič auta na pracovnej ceste dostane pokutu napr. za nedodržanie rýchlosti. Túto pokutu na mieste zaplatí platobnou kartou zamestnávateľa. Ak by aj nezaplatil túto pokutu na mieste, tak by prišla pokuta na meno spoločnosti, nakoľko na nej je evidované vozidlo. Aj v jednom aj v druhom prípade - môže spoločnosť zaúčtovať túto pokutu do svojich nákladov na účet 545? Ak zaplatí túto pokutu, je to nepeňažný príjem pre zamestnanca? Resp., bolo by vhodnejšie evidovať pohľadávku voči zamestnancovi z tohto titulu?

Šéf, ktorý je zároveň zamestnancom sa chce prihlásiť do polročného programu pre zlepšenie kondície a úpravu hmotnosti vrátane komplexného vyšetrenia. Môžeme mu na tento účel poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu? Bude podliehať dani alebo aj odvodom? Bude daňovo uznaný alebo nie?

Ako sa postupuje v prípade preplácania rekreačného pobytu na Slovensku zamestnávateľom v prípade, ak sa musí záloha zaplatiť v 2019 roku a pobyt je až v 2020 roku:

1. Pobyt je objednaný v 2019 roku v sume 400 EUR , prvú zálohovú faktúru požadujú zaplatiť vo výške 70 % pri rezervácii pobytu- to jest v 10/2019 v sume 280,00 EUR. Druhú zálohovú faktúru požadujú zaplatiť 1 mesiac pred nástupom t. j. v 01/2020 v sume 120,00 EUR a nástup na pobyt je v 02/2020. Otázka znie: ako má postupovať firma, v akom období a koľko má zamestnancovi preplatiť?
2. Pobyt je objednaný v 2019 roku v sume 400 EUR, požadujú zaplatiť 100 % zálohu vo výške 400 EUR pri rezervácii pobytu v 2019 roku, ale nástup na pobyt je až v 2020 roku. Tá istá otázka: ako má postupovať firma, v akom období a koľko má zamestnancovi preplatiť?