Otázky v kategórii: Mzdy

Máme lekárov s uzatvorenými pracovnými zmluvami za nasledovných podmienok: lekár špecialista, pracovisko určené Fakultná nemocnica úväzok 1,00 = 37,5 hod. týždenný úväzok (zamestnancov týmito podmienkami vieme preradiť aj na iné pracoviská v areáli nemocnici, nie len napr. jedno oddelenie, úsek). Lekári vykonávajú prácu aj na lôžkových oddeleniach a pod kliniky patria aj špecializované ambulancie, v ktorých sa lekári v pracovný čas (napr. od 8.00-15.00 po vizite) striedajú podľa získanej - získavanej špecializácie (prebiehajúca špecializácia neatestovaného lekára). Z dôvodu potreby aj záujmu napr. lekárov vykonávať prácu na viac ako 1,00 úväzok by sme mali záujem uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok napr. 0,2 napr. na výkon pracovnej činnosti lekára - naša predstava je napr. ordinácia v ambulancii otvorená napr. 2x v týždni v poobedňajších hodinách. Nami sledovaný výsledok je, aby sme neprekračovali nadčasovú prácu (samozrejme efekt je aj v nákladoch na nadčasovú prácu) ale hlavne v dodržaní hodín prípustnej nadčasovej práci a zabezpečenie pravidelnej možnosti zárobku pre zamestnanca, ktorý by mal záujem. Lekári (ale aj iný personál - sestry...) často vyhľadávajú iné pracovné príležitosti v súkromných ambulanciách pre privyrobenie. Túto možnosť by sme im aj my chceli ponúknuť nie ako príležitostnú (výnimočnú) = práca nadčas ale ako stabilnú formu zárobku. Telefonické vyjadrenie kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre bolo, že nemôžeme uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 napr. k úväzku 1,0 na pozíciu lekára. Vedeli by ste nám poradiť podľa Vášho názoru formu korektného uzatvorenia - stanovenia podmienok v tejto oblasti? 

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Má hlavný kontrolór, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, nárok na dovolenku, teda na alikvotnú časť, prislúchajúcu k veľkosti pracovného úväzku. Ak áno, a ak dovolenku nečerpal, je možné túto dovolenku za predchádzajúce roky (napr. za 2 roky) dočerpať aj v aktuálnom roku a je to podmienené súhlasom obecného zastupiteľstva?

Aký nárok na dovolenku má zamestnanec do 33 rokov trvale starajúci sa o dieťa, ktorý do konca roku nedovŕšil 33 rokov. Ide o zamestnanca rozpočtovej organizácie odmeňovaného podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je základná výmera dovolenky 5 týždňov. Dovolenka vo výmere 6 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnancovi, ktorý a trvale stará o dieťa. Je nárok takéhoto zamestnanca šesť týždňov?

Možno čas, kedy zamestnanec čerpá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za pracovnú pohotovosť zarátať do doby nepretržitého denného odpočinku podľa § 92 Zákonníka práce?

V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy. 

Je možné, aby obecnú kroniku viedol poslanec MZ? A ak áno, na základe čoho mu môžeme vyplatiť odmenu za vedenie kroniky? Stačí v Zásadách odmeňovania poslancov MZ uviesť výšku odmeny a podmienky vedenia kroniky?

Príspevky prvá pomoc si na začiatku vyberal zamestnávateľ – jedna prevádzka, či chce 3A, resp. 3B. Od 1.7. si mohol vybrať zamestnávateľ, ktoré chcel a oznámiť, že končí, napr. 3A, lebo prechádza na 3B...A potom sa môže vrátiť k 3A ďalší mesiac. Tak som to pochopila ja. Ide iba o jednu a tú istú prevádzku...Volala mi pani z úradu, že to nie je možné, že môžeme mať buď 3A alebo 3B, že nesmieme striedať v jednotlivých mesiacoch. V mesiaci marec, apríl, máj sme mali vyplatené za 3A, v auguste som žiadala uplatniť 3B čo mi aj vyplatili, a popis bol, že ukončujem 3A a prechádzam na 3B. Vtedy nepovedali nič, bolo všetko OK. Teraz za september, som chcela znova 3A a ukončiť 3B, a že to nie je možné, Celú dobu môžem mať iba 3A alebo 3B keďže mám jednu prevádzku. Keby som mala dve môžem mať aj 3A aj 3B ale na každú prevádzku jeden typ. Podľa mňa je to zmätočne napísané na stránke pomáhame ľuďom: citujem: "Zamestnávatelia môžu za mesiac september 2020 zmeniť príspevok aj v rámci opatrenia 3. Ak chcete prejsť z 3A na 3B alebo naopak, musíte podať novú žiadosť na vybrané opatrenie a zároveň oznámiť úradu ukončenie pôvodnej dohody. Je možné aj poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia 3A a 3B, avšak na iné prevádzky" vždy v daný mesiac to tam tak písali... Viete mi prosím povedať kto má pravdu, ja, či pani z úradu.

V prípade zdaňovania u zamestnanca, pri preplácaní covid testov je problém v tom ci je to zdaniteľný príjem pre zamestnanca alebo nie. Finančné riaditeľstvo totiž rozlišuje či si to zaplatí zamestnanec sám a dá preplatiť u zamestnávateľa alebo či to objedná a cez faktúru zaplatí zamestnávateľ. U nás to totiž funguje oboma spôsobmi. A ďalšiu vec ktorú rozlišuje aj to, keď sa urobí test zamestnancovi keď sa vráti zo služobnej cesty zo zahraničia a keď sa vráti z dovolenky. V každom prípade je to daňový výdavok zamestnávateľa, v tom sme si istí ale v otázke, či je to pre zamestnanca zdaniteľný príjem, nie sme stotožnení s názorom finančnej správy. Tam je to v každom popisovanom prípade inak. Poprosím Vás o stanovisko k tomu nepeňažnému príjmu u zamestnanca.

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?