Otázky v kategórii: Mzdy

počet otázok v kategórii: 202



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Dovolenka počas materskej dovolenky

ID4088 | | Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnankyňa nastúpila 12.3.2019 na materskú dovolenku. V roku 2019 odpracovala:

  • v januári 20 prac. dní ( 31 kalendárnych dní)
  • vo februári 18 prac. dní ( 28 kalend. dní)
  • v marci 6 prac. dní ( 11 kalend. dní)

V roku 2019 vyčerpala 3 dni dovolenky, čiže zostatok dovolenky k 12.3.2019 mala 9 dní z r.2018 + 25 dní na r.2019. Materská dovolenka trvala od 12.3.2019 do 4.11.2019. Od 5.11.2019 čerpá rodičovskú dovolenku. Do práce by chcela nastúpiť po dovŕšení 3 rokov dieťaťa, t.j. 27.4.2022. Chcela by som sa spýtať, koľko dní má teda nárok na dovolenku? Za rok 2019 25 dní + 9 dní z r.2018 ? r. 2020, 2021 = 0 dní (čerpanie rodičovskej dovolenky) r. 2022 = 30 dní , alebo sa bude krátiť dovolenka (nakoľko matka v r. 2021 dovŕšila 33 rokov) ? Zamestnankyňa ktorá ju zastupovala, by teda mala skončiť toho 27.04.2022, kedy by nastúpila zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke?

Spolumajiteľ, konateľ a zároveň zamestnanec s.r.o. Odvody so SP a ZP

ID4053 | | Ing. Iveta Matlovičová

Spolumajiteľ (50 %) s. r. o. je zamestnanec, v RL FO prihlásený kód 1 Zamestnanec pp. Je potrebné vyznačiť v oddiely 5: Doplňujúce údaje aj prvú kolónku, že je to zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa? Odvody sa platia do SP a ZP iba zo mzdy, ktorú pravidelné dostáva ako zamestnanec, alebo po zaškrknutí, ak je to potrebné, nejako výšku odvodov táto kolónka ovplyvňuje?

Preplatenie dovolenky

ID4067 | | JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Chcela by som sa opýtať, či by ste mi vedeli poradiť ohľadom dovolenky, ak sa mi zamestnankyňa vrátila z rodičovskej dovolenky. Zamestnankyňa je u nás zamestnaná od 1. 5. 2014. 30. 12. 2015 nastúpila na MD zostatok dovolenky 11,5 dňa. Na RD nastúpila 24. 8. 2016 do 28. 7. 2018. Následne znova nastúpila na MD od 29. 7. 2018 do 23. 3. 2019. RD začala 24. 3. 2019 do 14. 9. 2021. Prosím ako mám vypočítať nárok na dovolenku počas obdobia MD a RD?

Nepostihnuteľné sumy pre výpočet exekučných zrážok zo mzdy od 1.1.2022

ID4029 | | Ing. Iveta Matlovičová

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o informáciu v súvislosti so zmenou nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pro výkone rozhodnutia od 1. 1. 2022.

1/ Aká výška nepostihnuteľnej (základnej) sumy na vyživovanú osobu sa uplatní od 1. januára pri výpočte zrážky zo mzdy, ktorou sa zráža výživné na maloleté dieťa v prípade, ak je zamestnanec poberateľom starobného dôchodku? Do 31. 12. 2021 sa v prípade zrážok na maloleté dieťa uplatnila vždy rovnaká suma na zamestnanca, ktorý dôchodok poberá aj na toho ktorý nie. Vzniká od 1. 1. 2022 v tomto rozdiel - uplatní nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu v sume 76,32 € (v zmysle § 2a ods. 3) alebo v sume 38,15 € (25 % zo 100 % ŽM x 70 %)?

2/ Nastáva od 1. 1. 2022 nejaký rozdiel v uplatňovaní počtu vyživovaných osôb pre prednostné a neprednostné pohľadávky (zabezpečené zrážkami zo mzdy) v prípade, ak trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného v prospech niektorej osoby? T. j. od 1. 1. 2022 si môže zamestnanec pri neprednostnej pohľadávke uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu v prospech, ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, ale v prípade prednostnej pohľadávky a pohľadávky na výživné si takúto osobu nemôže uplatniť ako vyživovanú osobu? Uvediem príklad. Zamestnanec má prednostnú exekúciu, neprednostnú exekúcie, exekúciu na výživné na plnoleté dieťa a exekúciu za pokutu za priestupok. Má 3 deti, z toho v prospech 1 dieťaťa je vedená exekúcia na výživné na plnoleté dieťa. Pri prednostnej exekúcii a exekúcii na výživné na plnoleté dieťa a pokute za priestupok si môže uplatniť len 2 vyživované osoby, pri exekúcii na neprednostnú pohľadávku ako vyživované osoby 3 deti? Alebo je to inak?

Zápočtový list

ID4001 | | Ing. Iveta Matlovičová

Konateľ s.r.o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z OR. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?

Rezervný fond

ID3994 | | JUDr. Simona Laktišová

Môžem vyplatiť mzdy z rezervného fondu, keď mám v rozpočte nedostatok finančných prostriedkov?

Zmena pracovnej zmluvy

ID3979 | | JUDr. Simona Laktišová

Zamestnávateľ chce zmeniť zamestnancovi pracovnú pozíciu, kde sa mu mení aj pracovný čas a mzda, samozrejme, so súhlasom zamestnanca. Stačí k pracovnej zmluve vystaviť dodatok s uvedenými zmenami alebo treba vystaviť novú pracovnú zmluvu? 

Invalidný dôchodok a zápočet rokov

ID3969 | | JUDr. Simona Laktišová

Chcel by som sa informovať ohľadom starobného dôchodku a zápočtu odpracovaných rokov invalidného dôchodcu. Ak invalidný dôchodca nie je zamestnaný, nepracuje, je na úrade práce, počítajú sa mu roky, ktoré je ako invalidný dôchodca na úrade práce do odpracovaných rokov pre výpočet starobného dôchodku?

Finančný príspevok na stravu od 01.03.2021

ID3963 | | Ing. Iveta Matlovičová

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?

Polovičný úväzok a stravenky - doplnenie

ID3947 | | JUDr. Simona Laktišová

Dovoľujem si položiť doplňujúcu otázku k ID 3926. Pôvodne mal zamestnanec pracovať 4 hodiny denne. Striktne to stanovené nebolo, vzhľadom na pružný pracovný čas u ostatných zamestnancov. V odpovedi píšete, že „zamestnávateľ je podľa § 91 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.“ Teda, ak by zamestnanec pracoval pravidelne napr. 4 hodiny a 50 minút, nemusí mu zamestnávateľ (alebo nesmie) poskytnúť obedňajšiu prestávku? Pri skrátenom pracovnom úväzku a bežnom pracovnom čase začínajúcom medzi 8.00 – 8.30 hod. by zamestnanec nemohol využiť výdajne stravy v čase obedňajších hodín. Dúfajme, že daňové hľadisko vyrieši k 1.1.2022 poslanecká novela Zákonníka práce, ktorá umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne.