Otázky v kategórii: Mzdy

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?

Spolumajiteľ (50 %) s. r. o. je zamestnanec, v RL FO prihlásený kód 1 Zamestnanec pp. Je potrebné vyznačiť v oddiely 5: Doplňujúce údaje aj prvú kolónku, že je to zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa? Odvody sa platia do SP a ZP iba zo mzdy, ktorú pravidelné dostáva ako zamestnanec, alebo po zaškrknutí, ak je to potrebné, nejako výšku odvodov táto kolónka ovplyvňuje?

Účtujem v programe MRP mzdy pre obec nasledujúco: - hrubá mzda 521/331 - odvody zamestnanec 331/336 - odv. zamestnávateľ 524/336 - daň zo mzdy 331/342 - výplata mzdy 331/211. Ako mám presne zaúčtovať hrubú mzdu, úhradu mzdy z pokladnice, úhradu odvodov a dane z účtu s ekonomickou klasifikáciou tak, aby tieto boli zahrnuté do rozpočtovej klasifikácie obce.

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z. z.") priemerným mesačným platom na účely ods. 1 a § 2 ods. 2 je jedna dvanástina súčtu platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 cit. zákona za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Na základe uvedeného postupujeme pri výpočte nasledovne:

• Ako príklad použijem reálny výpočet pre výpočet náhrady príjmu za dovolenku čerpanú v mesiaci máj 2012.
• Súčet platov starostu za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov (5/2011 - 4/2012) = 1854 + (7 x 1669) + (4 x 1706) = 20 361 eur.
• Priemerný mesačný plat = 20 361 / 12 = 1 696,75 eur.
• Náhrada za 3 dni dovolenky čerpanej v mesiaci máj 2012 = (1 696,75 / 23) x 3 = 221,32 eur, resp. (1696,75 / 172,5) x 22,5 = 221,32 eur.
• Plat za odpracované dni = (1 706 / 23) x 20 = 1 483,48 eur.
• Hrubý príjem starostu za máj 2012 = 1 483,48 + 221,32 = 1 704,80 eur

Je takýto postup pri výpočte správny a je v súlade s platnou legislativou? Pri tomto výpočte hrubý príjem starostu v mesiaci, v ktorom čerpal dovolenku je nižší, ako plat starostu, ktorý mu patrí na základe § 3 ods. 1 cit. zákona o 1,20 eur. Poznamenávam, že v príklade je prepočet urobený na plný úväzok, pri základnom plate starostu bez zvýšenia.

Zamestnanec bol zamestnaný v pracovnom pomere 8 mesiacov, potom bol nezamestnaný. Počas 2 mesiacov z obdobia, kedy bol nezamestnaný, pracoval na dohodu, z príjmu bol vybraný preddavok na daň. Za koľko mesiacov má nárok na zamestnaneckú prémiu? Budú mu vrátené zrazené preddavky na daň?

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?

Zamestnankyňa  školy vykonala 8. 2. 2013 rigoróznu skúšku, čím získala 60 kreditov. Lenže k 31. 12. 2012 dosiahla prax len 2 roky. Čo so získanými kreditmi?