Otázky v kategórii: Mzdy

Je možné, aby obecnú kroniku viedol poslanec MZ? A ak áno, na základe čoho mu môžeme vyplatiť odmenu za vedenie kroniky? Stačí v Zásadách odmeňovania poslancov MZ uviesť výšku odmeny a podmienky vedenia kroniky?

Príspevky prvá pomoc si na začiatku vyberal zamestnávateľ – jedna prevádzka, či chce 3A, resp. 3B. Od 1.7. si mohol vybrať zamestnávateľ, ktoré chcel a oznámiť, že končí, napr. 3A, lebo prechádza na 3B...A potom sa môže vrátiť k 3A ďalší mesiac. Tak som to pochopila ja. Ide iba o jednu a tú istú prevádzku...Volala mi pani z úradu, že to nie je možné, že môžeme mať buď 3A alebo 3B, že nesmieme striedať v jednotlivých mesiacoch. V mesiaci marec, apríl, máj sme mali vyplatené za 3A, v auguste som žiadala uplatniť 3B čo mi aj vyplatili, a popis bol, že ukončujem 3A a prechádzam na 3B. Vtedy nepovedali nič, bolo všetko OK. Teraz za september, som chcela znova 3A a ukončiť 3B, a že to nie je možné, Celú dobu môžem mať iba 3A alebo 3B keďže mám jednu prevádzku. Keby som mala dve môžem mať aj 3A aj 3B ale na každú prevádzku jeden typ. Podľa mňa je to zmätočne napísané na stránke pomáhame ľuďom: citujem: "Zamestnávatelia môžu za mesiac september 2020 zmeniť príspevok aj v rámci opatrenia 3. Ak chcete prejsť z 3A na 3B alebo naopak, musíte podať novú žiadosť na vybrané opatrenie a zároveň oznámiť úradu ukončenie pôvodnej dohody. Je možné aj poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia 3A a 3B, avšak na iné prevádzky" vždy v daný mesiac to tam tak písali... Viete mi prosím povedať kto má pravdu, ja, či pani z úradu.

V prípade zdaňovania u zamestnanca, pri preplácaní covid testov je problém v tom ci je to zdaniteľný príjem pre zamestnanca alebo nie. Finančné riaditeľstvo totiž rozlišuje či si to zaplatí zamestnanec sám a dá preplatiť u zamestnávateľa alebo či to objedná a cez faktúru zaplatí zamestnávateľ. U nás to totiž funguje oboma spôsobmi. A ďalšiu vec ktorú rozlišuje aj to, keď sa urobí test zamestnancovi keď sa vráti zo služobnej cesty zo zahraničia a keď sa vráti z dovolenky. V každom prípade je to daňový výdavok zamestnávateľa, v tom sme si istí ale v otázke, či je to pre zamestnanca zdaniteľný príjem, nie sme stotožnení s názorom finančnej správy. Tam je to v každom popisovanom prípade inak. Poprosím Vás o stanovisko k tomu nepeňažnému príjmu u zamestnanca.

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Naša organizácia (príspevková org. mesta) v zmysle novelizácie ZP uplatňuje u niektorých zamestnancov režim prekážky na strane zamestnávateľa s poskytovaním 80 % mzdy. Otázka znie, či v takom prípade zamestnanec má byť k dispozícii zamestnávateľovi, ak ho vyzve, aby sa dostavil do práce, resp. či takýto zamestnanec, ak v dobe poberania 80 % mzdy opustí republiku, nemusí požiadať o čerpanie dovolenky?

Chcela som Vás poprosiť o informáciu ohľadom vyplnenia výkazu Opatrenie 3B- kde okrem mena, priezviska, rodného čísla sú ešte 2 stĺpce- prvý je vymeriavací základ pre SP- to je jednoznačný údaj. Ale druhý stĺpec je výška vyplatenej mzdy /za vykazovaný mesiac v EUR/- tomuto nerozumieme- čo sa tu má uvádzať- aká mzda ? Popis k vysvetleniu tohto riadka je nejasný a nepresný. tu je citácia z manuálu k tomuto výkazu a k tomuto stĺpcu výška vyplatenej mzdy – uvádza sa: - výška náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), alebo - výška mzdových nákladov zamestnanca, ktorý nemal prekážku na strane zamestnávateľa, a ktorú zamestnávateľ už vyplatil, resp. ktorá bude vyplatená v najbližšom výplatnom termíne.

Moja otázka sa týka účtovania eurofondov, konkrétne: – Zmluva o NFP - nárok - 346 / 384 ? - Príjem zálohovej platby na účet ? - Zúčtovanie zálohovej platby ? - Príjem priebežnej platby ?

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?

Spoločnosť, zamestnávateľ, vypláca svojim zamestnancom stravné lístky pozadu, pričom časť pripadajúcu na zamestnancov zráža pri vypočítanej mzde. Ku koncu zdaňovacieho obdobia, teda k 31. 12. 2019, spoločnosť nemala dostatočný počet stravných lístkov. Spoločnosť zaúčtovala vyplatenie stravných lístkov prostredníctvom výplat za 12. mesiac 2019 ešte k 31. 12. 2019 (časť pripadajúca na zamestnanca a následne časť pripadajúca na zamestnávateľa a časť použitá zo sociálneho fondu). Kedže nemala dostatočný počet stravných lístkov, tak sa dostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny, nakoľko reálne tieto lístky boli zakúpené a vyplatené až v januári 2020. Ako správne vykonať zaúčtovanie stravných lístkov na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa nedostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny?