Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o usmernenie pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napr. od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jedno zmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil ). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní – vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ ... keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň. Poprosím Vás o odpoveď či sa skúšobná doba predlžuje o kalendárne alebo pracovné dní. ďakujem za odpoveď Šteffeková

Dobrý deň, tenoraz sa moja otázka týka (proti)zákonnosti spoplatnenia prítomnosti manžela (alebo blízkej osoby) tehotnej ženy na ultrazvukovom vyšetrení v gynekologickej ambulancii. V tomto ohľade nie je jednotná prax jednotlivých gynekologických ambulancií, nakoľko niektoré nežiadajú takýto poplatok, niektoré áno, a sú aj také, ktoré prítomnosť blízkej osoby neumožňujú vôbec. Ja to pokladám za diskriminačné a v rozpore s Ústavou a ďalšími dotknutými medzinárodnými dohovormi, ktoré garantujú každej osobe právo na súkromný a rodinný živoť, čo zahŕňa aj právo slobodne si zvoliť okoľnosti pôrodu a predpôrodnej starostlivosti, ako aj právo každého na dostupnosť k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie. Ďalej by som si dovolila použiť aj analógiu zákonného ustanovenia o práve rodičky na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode, čo sa nepovažuje za službu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže ide o základné právo rodičky (okrem toho, prítomnosť sprevádzajúcej osoby nie je uvedená v zákonom stanovenom taxatívnom výpočte služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). Poprosím váš právny názor na uvedenú tému. Ďakujem.

Rada by som sa opýtala na sankcie v rezidentskom programe ako sú upravené v § 39b zákona č. 578/2004 Z.z. V situácii, že úspešne ukončím rezidentské štúdium a NEZAČNEM poskytovať ZS je sankcia iba podľa odseku (21) t.j. 5 000 € za každý rok štúdia, čo v prípade napr. 3-ročného štúdia predstavuje 15 000 €, alebo je sankcia podľa odseku (21), teda za každý rok štúdia (napr. 15 000 €) a zároveň aj podľa odseku (22) za každý rok neposkytovania (5 rokov x 5 000 = 25 000 €) čo spolu predstavuje 40 000 €?

V roku 1998 som absolvovala LF UK v Bratislave, odbor všeobecné lekárstvo. Odvtedy až doteraz som nikdy nepracovala v zdravotníctve (pracovala som vo farmaceutickom priemysle). Rada by som si urobila atestáciu zo všeobecného lekárstva, prosím o informáciu, aké sú podmienky a možnosti - môžem sa zamestnať aj v ambulancii, laboratóriu, alebo musím v nemocnici? Ak v nemocnici, je možné zákonne odmietnúť nočné služby? Po absolvovaní atestácie nechcem byť viazaná pracovať ďalej u zamestnávateľa ani iným typom podmienok, preto rezidentské štúdium asi neprichádza do úvahy, ak nie je aj vekovo ohraničené? (Som ročník 1974). Tri roky potrebné na dosiahnutie atestácie by som si vedela mzdu/odvody čiastočne určite a možno aj úplne pokryť z vlastných zdrojov.

Je možné legálne predpisovať recepty a/alebo poukazy na zdravotnícku pomôcku cez e-health mimo ordinačných hodín? V praxi sa často stáva, že celú ordinačný čas zaberie vyšetrovanie pacientok, ktoré fyzicky prišli do ambulancie, no počas toho telefonujú/mailujú ďalšie pacientky, ktoré chcú recepty/poukazy chronickej medikácie (napr. antikoncepcia, poukazy na vložky a pod. - teda tieto pacientky nie je potrebné pri každom predpise vyšetrovať). Predpisovanie receptov trvá často do večerných hodín, čo je už po schválených ordinačných hodinách. Podľa neoverených informácií niektorí lekári dostali za takúto činnosť pokutu od zdravotnej poisťovne. Môžem byť za takúto činnosť potrestaný/sankcionovaný od akejkoľvej inštitúcie? Resp. môžem si vykázať predpísanie receptu?

V zmysle § 13 zákona o zdravotnej starostlivosti sa za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti považuje aj pobyt sprievodcu hospitalizovanej osoby. Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú spoplatnené a reguluje ich zákon č. 577/2004 Z.z. Moja otázka sa týka výkladu pojmov uvedených v zákone. Čo sa konkrétne rozumie pod pojmom "pobyt sprievodcu"? Ide len a číru prítomnosť, bez toho že by sprievodca dostal samostatné lôžko, alebo službou je poskytovanie lôžka pre sprievodnú osobu? Zákon č. 577/2004 Z.z. v § 38 ods. 8 písm. d) špecifikuje poistencov, ktorí sú oslobodení od poplatkovej povinnosti. Znenie zákona obsahuje pojem "dojča", no legálnu definíciu tohto pojmu neudáva. Kto sa v tomto prípade považuje za dojča? Dieťa ktoré sa dojčí bez ohľadu na svoj vek, alebo sa výklad tohto pojmu ponecháva na zdravotnícke zariadenie, v ktorom je poistenec hospitalizovaný?

V ustanovení § 38a ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je uvedené, že pri poskytnutí výpisu zo zdravotnej dokumentácie na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca najviac 2 eurá. Ak oprávnená osoba vo svojej žiadosti o výpis zo zdravotnej dokumentácie uvádza, že výpis žiada na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, má poskytovateľ kompetenciu (resp. právo) žiadať od oprávnenej osoby ďalšie podklady dokazujúce predmetný dôvod vyžiadania zdravotnej dokumentácie?

Prosím Vás o vyjadrenie na názor podpisovej podložky a informovaného súhlasu (IS) v zubnom lekárstve (aj inde). Naše zákony majú 20 rokov, viem, že tam sa to pomenúva ako "písomný IS...". V dnešnej digitálnej ére, je možné podpisovať cez podpisovú podložku? Lekári - znalci mi potvrdili, že je to OK a uznateľné aj v prípade nejakej sťažnosti. U nás tak štandardne pacienti podpisujú. Mala by som od nich vyžiadať na začiatku aj Podpisový vzor? V písomnej, či tiež digitálnej forme? Napr., že budú súhlasiť, že ďalšie dokumenty budú podpisovať v elektronickej forme. Toto majú vlastne aj vo všeob, obch, podmienkach aj.

Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa temer denne stretávam s nutnosťou vydávať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. V prílohe č. 5 k vyhláške 9/2009 vydanej MV SR, sú vymenované minimálne požiadavky na úroveň telesnej schopnosti a duševnej schopnosti na vedenie motorových vozidiel a spôsob ich posudzovania. Pri telesných ochoreniach je legislatíva celkom podrobne popísaná. Problém však nastáva na úrovni psychickej zdravotnej spôsobilosti u osôb s psychiatrickým ochorením alebo u osôb sledovaných a liečených pre závislosti. Chcela by som sa opýtať, ako mám postupovať v prípade, že pacient má stanovenú diagnózu napr. schizofrénia. Podľa vyhlášky 9/2009 MV SR patrí schizofrénia medzi ochorenia vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla (pre sk. 1 aj 2). V mojej praxi sa stretávam s tým, že ošetrujúci psychiater nepodá podnet na odobratie oprávnenia viesť motorové vozidlo. Je mojou povinnosťou (ako všeobecný lekár pre dospelých), žiadať vyjadrenie od odborného lekára alebo priamo odoslať informáciu o strate zdravotnej spôsobilosti na príslušný dopravný inšpektorát?

Musím byť zamestnaný vo svojej s. r. o., ktorá poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej som odborným zástupcom, alebo stačí, keď mám uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, respektíve postačuje aj ústna dohoda?