Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Zamestnanec bol odoslaný na vstupnú prehliadku z dôvodu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon práce v noci. Lekár pracovnej zdravotnej služby vyhotovil posudok so záverom v tomto znení: "spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením s časovým obmedzením do 15.12.2025". Zamestnávateľovi z takéhoto výsledku posúdenia nebolo zrejmé, čo tento záver znamená (zamestnávateľ mal za to, že podľa takéhoto záveru posudku zamestnanec nemôže vykonávať nočnú prácu do 15.12.2025), pretože dotknutý zamestnanec uviedol, že lekár pracovnej zdravotnej služby mu k tomu uviedol, že môže vykonávať nočnú prácu, ale vzhľadom na jeho zdravotný stav chce lekár PZS preveriť vplyv výkonu nočnej práce na zdravotný stav zamestnanca skôr ako o rok, keďže prehliadky sa vo vzťahu k práci v noci vykonávajú raz ročne. Zamestnávateľ preto kontaktoval lekára PZS, ktorý uviedol, že predmetný záver posudku podľa písm. b) (spôsobilý s dočasným obmedzením) môže byť aj len časové obmedzenie plnej spôsobilosti na výkon posudzovanej práce, a na základe takéhoto záveru posudku zamestnanec môže vykonávať nočnú prácu minimálne do 15.12.2025, kedy sa vykoná opätovné posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu. Na požiadavku zamestnávateľa, aby v takýchto prípadoch uvádzal záver posudku podľa písm. a) "spôsobilý na výkon posudzovanej práce", a to, že zamestnanca potrebujú podrobiť preventívnej prehliadke v skoršom termín nech si zabezpečia iným spôsobom v súlade s ustanovením § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou), ako vydávaním posudkov so záverom podľa písm. b ) (spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením), lekár PZS uviedol, že oni si nemajú ako inak zabezpečiť výkon prehliadky v skoršom termíne, a že riešením je len to, že pristúpia k vydávaniu dvoch posudkov - jeden pre nich s výsledkom podľa b) a jeden pre zamestnávateľa s výsledkom podľa a). Je postup lekára PZS v súvislosti s uvádzaním záveru o spôsobilosti s dočasným obmedzením v zmysle vyššie uvedeného možný, alebo má pravdu zamestnávateľ? Ako by mal zamestnávateľ v tejto situácii postupovať?

Ako by sme mali vykladať ustanovenie § 38 ods. 8 písm. c, odsek 3 zákona č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého je od povinnosti úhrady za služby súvisiace s poskytovaním ZS oslobodený poistenec, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny. Ráta sa tento okamih od "zatriážovania" pacienta (pacient je zdravotníkom zaradený do triážnej skupiny podľa ťažkostí, ktoré uvedie, je mu zmeraný tep, tlak, je zaradený do konkrétnej ambulancie UPS, sledovaný a čaká za vyšetrením u lekára) alebo okamihom vykonania prvého zdravotného výkonu v konkrétnej ambulancii? Poprosím o usmernenie s poukazom na samotnú definíciu pojmu POSKYTOVANIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI ako aj v tejto súvislosti často pacientmi "zneužívanú" UPS na nie akútne, život ohrozujúce stavy.

Ak je potrebný informovaný písomný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti (napr. operačný výkon), kedy je potrebné získať ho od oboch rodičov? Ako postupovať v prípade nie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, napr. vykonanie UPT u maloletej pacientky, je potrebný súhlas oboch rodičov?

Ako je to s poučením pacienta a jeho informovaný súhlas v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, kedy sa vyžaduje písomný informovaný súhlas. - napr. nová dg a nastavenie liečby. Ako dokumentovať?

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o usmernenie pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napr. od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jedno zmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil ). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní – vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ ... keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň. Poprosím Vás o odpoveď či sa skúšobná doba predlžuje o kalendárne alebo pracovné dní. ďakujem za odpoveď Šteffeková

Dobrý deň, tenoraz sa moja otázka týka (proti)zákonnosti spoplatnenia prítomnosti manžela (alebo blízkej osoby) tehotnej ženy na ultrazvukovom vyšetrení v gynekologickej ambulancii. V tomto ohľade nie je jednotná prax jednotlivých gynekologických ambulancií, nakoľko niektoré nežiadajú takýto poplatok, niektoré áno, a sú aj také, ktoré prítomnosť blízkej osoby neumožňujú vôbec. Ja to pokladám za diskriminačné a v rozpore s Ústavou a ďalšími dotknutými medzinárodnými dohovormi, ktoré garantujú každej osobe právo na súkromný a rodinný živoť, čo zahŕňa aj právo slobodne si zvoliť okoľnosti pôrodu a predpôrodnej starostlivosti, ako aj právo každého na dostupnosť k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie. Ďalej by som si dovolila použiť aj analógiu zákonného ustanovenia o práve rodičky na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode, čo sa nepovažuje za službu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže ide o základné právo rodičky (okrem toho, prítomnosť sprevádzajúcej osoby nie je uvedená v zákonom stanovenom taxatívnom výpočte služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). Poprosím váš právny názor na uvedenú tému. Ďakujem.

Rada by som sa opýtala na sankcie v rezidentskom programe ako sú upravené v § 39b zákona č. 578/2004 Z.z. V situácii, že úspešne ukončím rezidentské štúdium a NEZAČNEM poskytovať ZS je sankcia iba podľa odseku (21) t.j. 5 000 € za každý rok štúdia, čo v prípade napr. 3-ročného štúdia predstavuje 15 000 €, alebo je sankcia podľa odseku (21), teda za každý rok štúdia (napr. 15 000 €) a zároveň aj podľa odseku (22) za každý rok neposkytovania (5 rokov x 5 000 = 25 000 €) čo spolu predstavuje 40 000 €?

V roku 1998 som absolvovala LF UK v Bratislave, odbor všeobecné lekárstvo. Odvtedy až doteraz som nikdy nepracovala v zdravotníctve (pracovala som vo farmaceutickom priemysle). Rada by som si urobila atestáciu zo všeobecného lekárstva, prosím o informáciu, aké sú podmienky a možnosti - môžem sa zamestnať aj v ambulancii, laboratóriu, alebo musím v nemocnici? Ak v nemocnici, je možné zákonne odmietnúť nočné služby? Po absolvovaní atestácie nechcem byť viazaná pracovať ďalej u zamestnávateľa ani iným typom podmienok, preto rezidentské štúdium asi neprichádza do úvahy, ak nie je aj vekovo ohraničené? (Som ročník 1974). Tri roky potrebné na dosiahnutie atestácie by som si vedela mzdu/odvody čiastočne určite a možno aj úplne pokryť z vlastných zdrojov.

Je možné legálne predpisovať recepty a/alebo poukazy na zdravotnícku pomôcku cez e-health mimo ordinačných hodín? V praxi sa často stáva, že celú ordinačný čas zaberie vyšetrovanie pacientok, ktoré fyzicky prišli do ambulancie, no počas toho telefonujú/mailujú ďalšie pacientky, ktoré chcú recepty/poukazy chronickej medikácie (napr. antikoncepcia, poukazy na vložky a pod. - teda tieto pacientky nie je potrebné pri každom predpise vyšetrovať). Predpisovanie receptov trvá často do večerných hodín, čo je už po schválených ordinačných hodinách. Podľa neoverených informácií niektorí lekári dostali za takúto činnosť pokutu od zdravotnej poisťovne. Môžem byť za takúto činnosť potrestaný/sankcionovaný od akejkoľvej inštitúcie? Resp. môžem si vykázať predpísanie receptu?

V zmysle § 13 zákona o zdravotnej starostlivosti sa za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti považuje aj pobyt sprievodcu hospitalizovanej osoby. Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú spoplatnené a reguluje ich zákon č. 577/2004 Z.z. Moja otázka sa týka výkladu pojmov uvedených v zákone. Čo sa konkrétne rozumie pod pojmom "pobyt sprievodcu"? Ide len a číru prítomnosť, bez toho že by sprievodca dostal samostatné lôžko, alebo službou je poskytovanie lôžka pre sprievodnú osobu? Zákon č. 577/2004 Z.z. v § 38 ods. 8 písm. d) špecifikuje poistencov, ktorí sú oslobodení od poplatkovej povinnosti. Znenie zákona obsahuje pojem "dojča", no legálnu definíciu tohto pojmu neudáva. Kto sa v tomto prípade považuje za dojča? Dieťa ktoré sa dojčí bez ohľadu na svoj vek, alebo sa výklad tohto pojmu ponecháva na zdravotnícke zariadenie, v ktorom je poistenec hospitalizovaný?