Otázky s vecným pojmom: Základ dane

V marci sme spoločnosti odpredali vozidlo. Bolo ohodnotené znaleckým posudkom, kde bol technický stav vozidla vyčíslený na 48,75 % z obstarávacej ceny vozidla. Na základe kúpnej zmluvy bola uvedená hodnota zo znaleckého posudku vyfakturovaná. V septembri nám zaslal kupujúci reklamačný list s tým, aby sme uhradili faktúru za opravu, nakoľko sa počas krátkeho používania motorového vozidla novým užívateľom objavila chyba. Po prehliadke v servise sa zistilo, že ide o vážnu chybu, ktorú je nutné opraviť – prevodovku. V reklamačnom liste sa uvádza, že ide o poruchu, ktorú nemohli pri obhliadke zistiť, pretože ide o skrytú chybu. Môžem opravu vozidla, ktorú nám prefakturovali, zobrať do nákladov spoločnosti a v akej sume?

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Manželka je na materskej dovolenke (poberá materskú dávku) a okrem toho má príjem (úroky) zo stavebného sporenia. Zrazenú zrážkovú daň si uplatnila formou daňového priznania a bola jej vrátená. Takto by postupovala manželka aj keby bola na rodičovskej dovolenke a poberala by rodičovský príspevok. Môže si manželka podať uvedené daňové priznanie sama a súčasne si jej manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na ňu vo svojom daňovom priznaní? Na jednej strane sa daň manželke vráti, ale na druhej strane manželovi sa nezdaniteľnou časťou základu dane na manželku zníži o jej príjem, čím sa to prejaví vo zvýšení dane.

V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom k tomu, že na partnerskú spoločnosť  bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola  k pohľadávke vytvorená  nedaňová opravná položka.  V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") treba  navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Považuje sa odpis pohľadávky ako   zaplatenie tejto pohľadávky? Má byť preto zvýšenie daňového základu uvedené v riadku 120?

Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa  po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala.  Podľa § 17 ods. 28  ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ. Môžete prosím naznačiť logiku takýchto úkonov, čo mal zákonodarca na mysli?

Keďže sú úroky z bankového účtu (vedený ako podnikateľský) zdaňované od 1.1.2011 zrážkovou daňou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., bude sa tento príjem účtovať ako príjem neovplyvňujúci základ dane?

Bude sa preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2010, ktorý bol poukázaný zdravotnou poisťovňou v roku 2011, účtovať v jednoduchom účtovníctve ako príjem neovplyvňujúci základ dane, keďže z neho zdravotná poisťovňa zrazila zrážkovú daň podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP").

Zamestnanec oznámil v roku 2011, že je od roku 2004 invalid a má nárok na zníženú sadzbu poistného do zdravotnej poisťovne, vystavili sa opravne mesačné výkazy, avšak zdravotná poisťovňa  oznámila, že to nemožno riešiť cez ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2011. Preplatok sa vyplatil na základe žiadosti o vrátenie preplatku. Ako to vysporiadať účtovné na strane zamestnávateľa a ako tento preplatok riešiť u zamestnanca. Bude tento preplatok z roku 2011 ako zvýšenie základu dane? Ako to riešiť za  rok 2012, treba urobiť opravné výkazy a po vrátení preplatku za prvých 7 mesiacov roka 2012 to len zdaniť? alebo navýšiť hrubú mzdu? Možno to vysporiadať naraz v jednom mesiaci, keď príde preplatok, tak aby sa nemuseli opravovať každý jeden mesiac výkazy a prehľady?

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym výdavkom), a do príjmov priradiť návratku zo Sociálnej poisťovne?

Pán Viliam, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je samostatne hospodáriacim roľníkom. V súvislosti s výkonom poľnohospodárskej výroby príjme v roku 2010 dotáciu na nákup sadiva vo výške 2 000 €. Pán Viliam použije dotáciu až v roku 2011, v ktorom uplatní percentuálne výdavky.

Fyzická osoba vydražila rodinný dom a pozemok za polovicu znaleckého posudku, v ktorom je zvlášť ocenený dom a zvlášť pozemok. V nasledujúcom roku bol pozemok predaný za cenu nižšiu, ako je hodnota uvedená v znaleckom posudku. Rodinný dom bol predaný za cenu vyššiu, ako je hodnota znaleckého posudku. Nehnuteľnosti neboli využívané na podnikanie. Možno spočítať príjmy z predaja oboch nehnuteľností a výdavky, a tak určiť základ dane, alebo sa musí za každú nehnuteľnosť vypočítať zvlášť základ dane? Možno ako daňový výdavok k príjmu uplatniť cenu stanovenú znaleckým posudkom?