Otázky s vecným pojmom: Pokuta

počet otázok s vecným pojmom : 20



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Predaj nehnuteľnosti zaradeného do obchodného majetku

ID3721 | | Ing. Marián Drozd

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Účtovanie pokút

ID3642 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?

Podanie súhrnného výkazu štvrťrocne

ID2940 | | Ing. Marián Drozd

V novembri 2016 sme dodali služby do Českej republiky v hodnote 1 170,00 €, v decembri v hodnote 4 050,00 €. V januári 2017 sme podali štvrťročný súhrnný výkaz v lehote do 25. 1. 2017. V roku 2017 sme dodali znovu služby do ČR za január v hodnote 2 420,00 €, vo februári 20 025,00 € a v marci 285 650,00 €. Súhrnné výkazy sme podali mesačné všetky 22. 4. 2017, keďže sme počítali s prekročením dodania do EÚ nad 50 000,00 €. Následne nám daňový úrad uložil pokutu za oneskorené podanie mesačného súhrnného výkazu za obdobie 01/2017 a 02/2017. Nie sme si istý, z akého dôvodu nám bola uložená pokuta. Mali sme podať štvrťročný súhrnný výkaz za 1.Q.2017 bez ohľadu na hodnotu služieb? Žiadny tovar sme nedodávali. Bol postup daňového úradu správny? Môžeme naďalej podávať súhrnný výkaz štvrťročne, keď budeme dodávať do EÚ len služby? 

Pokuta Inšpektorátu práce a prípadná žiadosť o úľavu

ID2726 | | Klára Klabníková

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

Evidencia registračnou pokladnicou

ID2387 | | Klára Klabníková

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?

Nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti

ID2386 | | Klára Klabníková

Keď daňovník nepodal čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti (zaniká celá daňová povinnosť) - nový vlastník (daňovník) podal priznanie k dani z nehnuteľností ..., má ho na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti správca dane vyzvať? Za nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti dopúšťa sa daňovník správneho deliktu [§ 154 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.]? Má správca dane v takomto prípade uložiť pokutu [§ 155 ods. 1 písm. a) prvého bodu prípadne podľa § 1 písm. a) tretieho bodu] v zmysle uvedeného zákona?

Zmluvná pokuta ako záväzok a DzPO

ID2024 | | Ing. Anton Kolembus

Ak veriteľ postúpi pohľadávku zo zmluvnej pokuty a oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Dlžník oznámenie o postúpení zaúčtuje. Aký vplyv má zmena veriteľa na daň z príjmu u dlžníka zo zmluvnej pokuty?

Sankcie pre obec

ID1876 | | Klára Klabníková

Môže byť obec sankcionovaná (napr. pri kontrole NKÚ) za nevyznačenie právoplatnosti na rozhodnutiach o vyrubení miestnych daní a poplatkov? Ide o zákonnú povinnosť? Je nutné aj vyznačenie vykonanej finančnej kontroly na týchto rozhodnutiach?

Pokuty za oneskorené podanie priznania

ID1829 | | Ing. Katarína Skalová

Ust. § 99a, § 99b, § 99c zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku pojednávajú o priznaní, čiastkovom priznaní, opravnom a dodatočnom priznaní. Daňový poriadok upravuje pokuty za oneskorené podanie daňového priznania. Je obec ako správca dane povinná uložiť pokutu za oneskorené podanie „riadneho“, čiastkového, opravného alebo dodatočného priznania?

Zmluvné pokuty a penále a oslobodenie od DPH

ID1794 | | Peter Pašek, Managing Director, Accace, k.s.

Prevádzkovateľ hotela poskytuje ubytovacie aj reštauračné služby. Otázka je smerovaná  práve na ubytovaciu časť, kde v praxi dochádza k situáciám, kedy si klient rezervuje ubytovanie (služba, ktorá sa zdaňuje) a v rámci všeobecných podmienok prevádzkovateľa hotela, ako aj podmienok pri uskutočnení rezervácie je oboznámený s tým, že v prípade, ak v ustanovenom limite nezruší rezerváciu, teda zruší ju až tesne pred príchodom, prípadne sa vôbec do hotela nedostaví, má hotel nárok na tzv. poplatok „NO SHOW“, teda poplatok za to, že nedorazil do hotela, ale službu objednanú mal – v tomto prípade ubytovanie.

Tento poplatok je spravidla stanovený na takú čiastku, v akej bolo objednané ubytovanie na 1 osobu na noc na izba. Čiže objednal si izbu za 60 eur (čo je služba s DPH, v prípade, že príde, na druhý deň, má vystavený účet a hotel odvádza z tejto čiastky príslušných 20 % DPH), ak nedorazil do hotela, alebo nestihol zrušiť rezerváciu v stanovenom limite, naúčtuje sa klientovi 60 eur a stiahne sa z jeho karty, ktorú uviedol pri autorizáciu pri uskutočnení rezervácie. V praxi sa však rôznia názory na to, či tento poplatok má byť oslobodený od DPH, alebo nemá. Zmluvné pokuty a penále sú oslobodené od DPH, ale je to aj v tomto prípade? O aké tvrdenie zákona sa možno oprieť?