Otázky a odpovede

Firma zistila rozdiely počas inventúry v sklade. Ak majú prebytok a manko rovnakú hodnotu, netreba účtovať na účte manka a škody, ale iba plus/mínus? Prípadne, aký spôsob účtovania možno zvoliť?

Manželka pri kúpe bytu figuruje na zmluve ako kupujúca sama. Pri predaji tohto bytu, po splnení podmienky trvalého pobytu minimálne 2 roky, musí manžel platiť daň z ½ rozdielu, kedže mu vzniká nárok na polovicu bytu, alebo platí len manželka, ktorá je uvedená na zmluve jediná, ako predávajúca?

Spoločnosť vlastní budovu bez kotolne, ktorá má zostatkovú hodnotu účtovnú aj daňovú. V tejto budove sa vybudovala v septembri a októbri 2009 nová plynová kotolňa, pretože doterajší dodávateľ tepla dodávky tepla vypovedal. Všetky náklady spojené s vybudovaním kotolne, vrátane projektovej dokumentácie od dvoch rôznych dodávateľov, sa účtovali na 042. Čo je rozhodujúce pre zaradenie? Ide o technické zhodnotenie budovy?

Sú predmetom zdanenia diéty a príspevok na bývanie pri vyslaní zamestnanca do zahraničia - do Talianska? Dĺžka pobytu v Taliansku je viac ako 183 dní, čiže pracovník je tam v súčasnosti rezidentom a má tiež povinnosť tam platiť dane. Zdaniť mu chcú aj cestovné náhrady (diéty) a príspevok na ubytovanie. Majú na zdanenie týchto príjmov nárok?

Podnikateľ - živnostník používa osobné motorové vozidlo výlučne na jazdy v meste. Ročne najazdí približne 4 000 km. V technickom preukaze je uvedená len jedna spotreba paliva, a to 5,9 l/100km. Toto je kombinovaná spotreba, ktorá sa pri jazde v meste nedá dodržať.

Môže podnikateľ internou smernicou navýšiť spotrebu podľa skutočného stavu, napr. o 20 %, alebo sa musí držať spotreby uvedenej v technickom preukaze?

Zamestnávateľ poistil zamestnanca pri služobnej ceste do zahraničia. Poistený je zamestnanec na dobu trvania služobnej cesty. Poistenie zahŕňa poistenie liečebných nákladov, batožiny, úrazu zamestnanca. Každý druh poistenia je zvlášť vyčíslený.

Je možné všetky tieto poistenia uznať ako daňovo uznateľný výdavok, alebo len poistenie liečebných nákladov a ostatné druhy poistenia zostávajú ako nedaňový výdavok zamestnávateľa a zároveň nepeňažným príjmom zamestnanca?

Nájomca odkúpil nehnuteľnú kultúrnu pamiatku (budovu), na ktorej ako nájomca vykonal technické zhodnotenie, ktoré na základe písomnej dohody z vlastníkom odpisuje ako iný majetok. Ide o stavebné úpravy a prestavbu, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie. Na povolenie na užívanie stavby bolo príslušným stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie. Stavebné práce boli vykonané dodávateľsky a čiastočne vo vlastnej réžii. Pôvodný vlastník písomne súhlasil s vykonaním technického zhodnotenia s podmienkou písomného prehlásenia nájomcu, že ani po ukončení nájmu sa nebude domáhať úhrady zvýšenia hodnoty predmetu nájmu a vynaložených prostriedkov spojených s predmetnými stavebnými prácami a prestavbou.

Ako postupovať pri odpisovaní budovy a technického zhodnotenia?

Podnikateľ- živnostník prevádzkuje herňu . Za túto činnosť dostáva províziu zo zisku, ktorá podľa § 41 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH") je oslobodená od dane. Popri tejto činnosti predáva tovar (nealko, tabak, alkohol). Súčet obratov za obidve činnosti prevyšuje hranicu na registráciu na DPH. Musí sa stať platiteľom DPH? Keď áno, tak ako postupovať pri aplikácii zákona o DPH:

1. Obraty z prevádzkovania Herne - nepodliehajú DPH (riadok vo výkaze DPH).
2. Obraty z predaja tovarov podliehajú DPH.

Nakoľko sú dve rôzne činnosti (podliehajúce, nepodliehajúce) pri odpočítaní dane platiteľom, berieme do úvahy § 50 zákona o DPH?

V roku 2008 spoločnosť splnila 2 podmienky pre povinnosť auditu. Doteraz účtovala spôsobom B, od roku 2009 je povinná účtovať spôsobom A. Firma nemá fyzicky sklad, materiál sa kúpi podľa potreby a dovezie sa priamo na stavbu. Musí sa aj napriek tomu účtovať cez obstaranie, a prijem a výdaj zo skladu, alebo si možno dať do internej smernice, že materiál, ktorý ide priamo na stavbu sa bude účtovať priamo do spotreby na účet 501?

Zamestnanec dostal od svojho zamestnávateľa ponuku zdôvodnenú finančnou a hospodárskou krízou pracovať za polovičný plat bez toho, že by sa upravili jeho pracovné povinnosti. Keďže ponuku neprijal a oznámil, že dáva výpoveď, ak nie je možné pracovať za mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve bol „požiadaný", aby odišiel zo zamestnania okamžite, t. j. vyčerpal si časť dovolenky a odišiel k 15. 5. 2009. Zamestnanec tento návrh prijal. Pri výpočte nároku na dovolenku za 4,5 mesiaca roku 2009 mu za odpracovaný čas z nároku 25 dní dovolenky za kalendárny rok odpočítali 16,5 dňa s odôvodnením, že neodpracoval v v máji 2009 21 dní, a teda nemá nárok na pomernú časť dovolenky (1 deň) za mesiac máj. Zamestnanec pracoval nepretržite celý čas od 1. 4. 2004 do 15. 5. 2009 na dobu neurčitú. Má nárok ešte na jeden deň dovolenky za mesiac máj.

Za akých podmienok má nárok na odchodné, keďže 7. 7. 2009 mu vznikol nárok na predčasný dôchodok s titulu dovŕšenia veku a na jeho žiadosť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zamestnávateľ uviedol, že mu odchodné nemôže vyplatiť, lebo jeho pracovný pomer končil 15. 5. 2009? Je odchodné viazané na podmienku, že jeho nárok na odchodné je podmienený okamžitým odchodom do dôchodku – čo keď práve nátlak a neochota zamestnávateľa spôsobili, že nemal možnosť do dôchodku odísť ku dňu 7. 7. 2009, keď bola splnená podmienka dovŕšenia veku na tento nárok?