Otázky a odpovede

Spoločnosť prefinancovala odpísané auto. Dostali sme zmluvu o zabepečovacom prevode vlastnického práva a predpis splátok k Zmluve o spotrebnom úvere. Peniaze nám boli vyplatené na účet. Aký je správny postup účtovania v podvojnom účtovníctve?

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o usmernenie pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napr. od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jedno zmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil ). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní – vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ ... keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň. Poprosím Vás o odpoveď či sa skúšobná doba predlžuje o kalendárne alebo pracovné dní. ďakujem za odpoveď Šteffeková

Dobrý deň, tenoraz sa moja otázka týka (proti)zákonnosti spoplatnenia prítomnosti manžela (alebo blízkej osoby) tehotnej ženy na ultrazvukovom vyšetrení v gynekologickej ambulancii. V tomto ohľade nie je jednotná prax jednotlivých gynekologických ambulancií, nakoľko niektoré nežiadajú takýto poplatok, niektoré áno, a sú aj také, ktoré prítomnosť blízkej osoby neumožňujú vôbec. Ja to pokladám za diskriminačné a v rozpore s Ústavou a ďalšími dotknutými medzinárodnými dohovormi, ktoré garantujú každej osobe právo na súkromný a rodinný živoť, čo zahŕňa aj právo slobodne si zvoliť okoľnosti pôrodu a predpôrodnej starostlivosti, ako aj právo každého na dostupnosť k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie. Ďalej by som si dovolila použiť aj analógiu zákonného ustanovenia o práve rodičky na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode, čo sa nepovažuje za službu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže ide o základné právo rodičky (okrem toho, prítomnosť sprevádzajúcej osoby nie je uvedená v zákonom stanovenom taxatívnom výpočte služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). Poprosím váš právny názor na uvedenú tému. Ďakujem.

Zamestnanec má namiesto funkčného platu priznaný osobný plat v zmysle § 7a zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa ust. § 4 ods. 5 z.č. 553/2003 Z.z., funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a. Podľa § 4 ods. 4 z.č. 553/2003 Z.z, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Správne pristupujeme k výkladu § 4 ods. 5 z. č. 553/2003 Z.z, ak osobný plat zamestnanca považujeme akoby za funkčný plat, a teda osobný plat v sebe zahŕňa aj príplatky v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) až j), l), u), v) a x) (napr. ak zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva aj vedúcu pozíciu, zložkou osobného platu je aj mesačne daný príplatok za riadenie) ? A v prípade, ak takýto zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva prácu nadčas alebo prácu vo sviatok, v sobotu alebo v nedeľu, vzniká mu nárok za príplatok za prácu nadčas, za prácu vo sviatok a za prácu v sobotu, v nedeľu nad rámec priznaného osobného platu? Alebo osobný plat priznaný podľa § 7a má povahu výnimočnosti a takýto zamestnanec nemá nárok na príplatky za prácu nadčas, vo sviatok..., teda tým, že bol zamestnancovi priznaný osobný plat z určitého dôvodu (napr. plnenie špecifických úloh v rámci časovo ohraničeného projektu), počíta sa s tým, že úlohou zamestnanca je plnenie úloh v rámci projektu bez ohľadu na to či bude pracovať nadčas, vo sviatok, v sobotu, nedeľu...?

Autor knihy, chce túto knihu predávať na vianočných trhoch. Musí používať registračnú pokladnicu? Autor nie je podnikateľom.

Máme dodatok k VZN o určení výšky školného. Dodatok bol na zastupiteľstve schválený a tento dodatok nadobúda účinnosť pätnástym dňom od jeho zverejnenia. Tento deň je 7. 12. 2024. Chcem sa opýtať od 1. 12. 2024 - 6. 12. 2024 nám platí školné 15,- Eur a od 7. 12. 2024 podľa dodatku VZN bude školné 30,- Eur, akú výšku školného by sme mali po správnosti inkasovať v mesiaci december? Poprípade môžeme novú výšku 30,- Eur inkasovať až od 1. 1. 2025?

V r. 2020 obec zadržiavala na základe výzvy od exekútora dlžnú sumu nášho zamestnanca. Exekútor konanie pozastavil, zamestnanec zomrel a obec eviduje v účtovníctve na účte 379 sumu 318 €, ktorá sa stiahla zo mzdy bývalého zamestnanca. Finančná čiastka nebola zahrnutá do dedičského konania a exekútor ju nepožaduje poslať. Môžeme túto sumu vyplatiť pozostalým? Akou formou a ako to zaúčtovať?

Obec zriadila 2 nové s. r. o. so 100 % účasťou. Ekonóm obce tvrdí, že výsledky týchto s. r. o. nepatria do výpočtu záverečného účtu, teda ich neuvádza, takže záverečný účet je v podstate len záverečným účtom obce. Je to správny názor?

Vstupujú náklady na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok ku konkrétnej zákazke do obstarávacej ceny tohto majetku?

Rada by som sa opýtala na sankcie v rezidentskom programe ako sú upravené v § 39b zákona č. 578/2004 Z.z. V situácii, že úspešne ukončím rezidentské štúdium a NEZAČNEM poskytovať ZS je sankcia iba podľa odseku (21) t.j. 5 000 € za každý rok štúdia, čo v prípade napr. 3-ročného štúdia predstavuje 15 000 €, alebo je sankcia podľa odseku (21), teda za každý rok štúdia (napr. 15 000 €) a zároveň aj podľa odseku (22) za každý rok neposkytovania (5 rokov x 5 000 = 25 000 €) čo spolu predstavuje 40 000 €?