Otázky s vecným pojmom: Technické zhodnotenie

počet otázok s vecným pojmom : 40



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Projektová dokumentácia k zatepleniu budov ZŠ

ID4633 | | Tatiana Macháčová

Obec previedla zateplenie budov ZŠ cez projekt. Budovy však odpisujeme my ako škola, lebo sú zverené do našej správy. Keďže sú však budovy už odpísané, urobila som technické zhodnotenie o tento projekt a odpisujem 40 rokov. Následne však obec škole zaslala faktúru na projektovú dokumentáciu, ktorú zaplatila obec, ale to už nie je súčasť projektu. Obec chce aby som vytvorila novú kartu na projektovú dokumentáciu - tiež ako technické zhodnotenie v sume 8 000 €. Ale neviem, ako dlho to treba odpisovať (odp. skupina) a ako zaúčtovať. Prosím o radu.

Výhrevné panely

ID4267 | | Ing. Ondrej Baláž

Kúpili sme 6 ks výhrevných panelov. Panely sú umiestnené v dvoch budovách (v budove SILA je 5 ks panelov a vo výrobnej hale je 1 ks). Cena 5 ks panelov v budove SILA prekročí sumu 1 700 €. Panel vo výrobnej hale neprekročí sumu 1 700 €. Všetky panely zaradím do krátkodobého majetku (cena za 1ks neprekročí 1 700 €) alebo beriem do úvahy hodnotu panelov po jednotlivých nehnuteľnostiach a v budove SILA zaradím 5 ks ako techn. zhodnotenie SILA a vo výrobnej hale ako krátkodobý majetok (techn. zhodnot. do 1 700 € - jednorazovo do nákladov)?

Odkúpenie technického zhodnotenia budovy od nájomcu

ID4200 | | Ing. Anton Kolembus

Vlastníme výrobnú halu s kancelárskymi priestormi, ktorú máme zaradenú v odpisovej skupine 5 na 20 rokov. Časť výrobnej haly sme prenajali firme, ktorá si postavila v hale kancelárske priestory. Tieto priestory ideme teraz od nich odkúpiť. Nájomca si technické zhodnotenie zaradil do odpisovania na 40 rokov. Faktúra od nájomcu je vystavená ako vstavok do haly - kancelárske priestory na sumu 120 000 €. Môžeme to zaúčtovať ako technické zhodnotenie našej výrobnej haly a navýšiť vstupnú cenu? Výrobnú halu budeme odpisovať ešte 11 rokov. Alebo máme zaradiť technické zhodnotenie samostatne a do akej odpisovej skupiny? Výrobná hala má väčsiu výmeru ako kancelárske priestory.

Zavlažovacie zariadenie do pozemku

ID4182 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Obec prenajíma svoj pozemok Telovýchovnej jednote na prevádzkovanie športovej činnosti. V roku 2022 obec spolufinancovala nákup zavlažovacieho zariadenia tohto pozemku, pričom finančná spoluúčasť obce bola 20 %. Tento majetok (zavl. zariadenie) obec nevie ako zaúčtovať: či ako navýšenie ceny pozemku o 20 % ako tech. rekultiváciu alebo technickú rekultiváciu zaradiť ako obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo výške 20 % a odpisovať 6 rokov? Ide vôbec o technickú rekultiváciu?

Odštepenie stavby zahraničnou osobou a DPH

ID3955 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?

Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a daňové výdavky

ID3952 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a DPPO

ID3951 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a DPH

ID3950 | | Ing. Marián Drozd

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)

Predaj nehnuteľnosti a techn.zhodn.

ID3772 | | Ing. Marián Drozd

S. r. o. vlastní 20 rokov budovu (cena 35 000) s pozemkom(10 000), ktoré má zaradené v majetku. Na tejto budove vykonala v posledných rokoch technické zhodnotenie, ktoré ešte nezaradila do majetku v hodnote 45 000. V súčasnosti chce túto budovu s pozemkom predať za nejakých 60 000. Bude to mať nejaký vplyv na základ dane, ak je predajná cena nižšia ako cena budovy s technickým zhodnotením? A čo DPH z technnického zhodnotenia? Ako zaúčtovať zníženie na účte 042 - technické zhodnotenie budovy?

Technické zhodnotenie budovy

ID3419 | | Ing. Ondrej Baláž

Môžu byť všetky činnosti (stavebné úpravy podlažia - ide o rozčlenenie priestoru na menšie celky) uvedené nižšie považovať za technické zhodnotenie budovy (zaradenej do 6 odp. skupiny)? Činnosti: - Búracie práce, demontáž kazetového stropu a SDK priečok - odvoz a likvidácia odpadu - montáž SDK priečok a kazetového stropu - výmena znečistených a poškodených stropných kaziet - maľovanie a penetrácia - vybrúsenie a náter zarubní - úprava vývodov na vodu a kanalizáciu dopojenie kuchynskej linky - obklad zásteny kuchynskej linky - demontáž a montáž dverí - elektroinštalácia - postavebné upratovanie - režijné náklady. Tým, že bola dodaná aj nová kuchynská linka a bude sa odpisovať samostatne, je lepšie do vstupnej ceny zahrnúť obklad zásteny kuchynskej linky aj s úpravami vývodov spomenutých vyššie alebo tieto činnosti zahrnúť do TZ budovy?