Otázky s vecným pojmom: Odpočítanie DPH

Do konca roka 2025 sme pri využívaní firemných vozidiel aj na súkromné účely zamestnancami postupovali nasledovne: Zamestnanec mal v zmysle zákona zdanené 1 % z obstarávacej ceny vozidla, boli mu zrážané pohonné látky za najazdené súkromné kilometre a zároveň firma postupovala v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH a určila základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona z DPH (pretože, pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná DPH v plnom rozsahu).

Ako však postupovať od 1. 1. 2026 v súvislosti so zmenou odpočítania DPH? Ide o vozidlá obstarané a zaradené do používania pred 1. 1. 2026 – rozumieme, že musíme uplatňovať na všetky výdavky na takéto vozidlo paušál na odpočet DPH 50:50 (pokiaľ ich používame aj na súkromné účely). Stále zdaňujeme zamestnancom 1 % z obstarávacej ceny vozidla, je však nutné aj naďalej vypočítavať základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla (pred 1. 1. 2026) sa uplatnil 100 % odpočet DPH?

Ako správne postupovať a zaradiť majetok, fotovoltiku, aby sme mali uznaný daňový náklad? Fotovoltiku sme obstarali a namontovali na prenajatom majetku so súhlasom prenajímateľa, fyzická osoba. Pri ukončení nájmu sa to bude riešiť, či prenajímateľ odkúpi zariadenie, alebo sa dá do pôvodného stavu prenajatý priestor, prípade nepeňažný príjem prenajímateľa. Zatiaľ máme iba súhlas, že si to môžeme odpisovať, pričom prenajímateľom je FO nepodnikateľ. Do akej odpisovej skupiny zaradiť fotovoltiku? Môžeme si z tohto odpočítať DPH, ak to používame v rámci podnikateľskej činnosti, predajňa a sklad?

Fyzická osoba v roku 2008 nadobudla apartmán v apartmánovom dome. Pri obstaraní bola odpočítaná DPH a následne sa apartmán prenajímal podľa § 6 ods. 3, pričom nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu. Uvedený apartmán sa subjekt chystá v roku 2025 predať. Ak kupujúci bude platiteľ DPH a predávajúci uplatní pri predaji DPH na výstupe, tak prenesie v tomto prípade daňovú povinnosť na predávajúceho? Keďže uvedená nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu, tak je v tomto prípade možné uplatniť 5-ročný test pre oslobodenie od dane z príjmu pri predaji, a teda tento predaj neuvádzať v daňovom priznaní?

Spoločnosť (platiteľ DPH) nadobudla v roku 2021 dva pozemky cca v hodnote 370 000 €, na ktorých chcela urobiť vlastnú výstavbu. V roku 2021 a 2022 sa nakupoval materiál a boli vykonané práce pri ktorých sa uplatňoval odpočet DPH (ale aj práce bez dph a samozdanenie). Keďže výstavba nepokročila ani na 20 % plánu spoločnosť stopla výstavbu. Od roku 2023 nevykonáva žiadnu činnosť a chce zrušiť registráciu pre DPH. Pozemky sú stále na predaj. Má povinnosť úpravy odpočtu DPH podľa § 54? Ak áno, aké čísla dosadiť do vzorca podľa prílohy č. 1 DPH, keďže zmena účelu nenastala, nákup pozemkov bol bez DPH, a koeficient 1?

Obchodná spoločnosť (platiteľ DPH) prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch. V prenájme má celý objekt – nehnuteľný majetok (budovu, výrobné haly, sklady, oplotenie, plochu – pozemok, ). Tento nehnuteľný majetok, ktorý má v nájme, si uvedená firma poistila. V lete došlo k poveternostnej udalosti (veternej smšti), kde uvedený majetok bol značne poškodený. Poškodená bola strecha a fasáda budovy, strecha skladu, vyvrátené oplotenie pozemku. Po obhliadke škody poisťovňou, udelila súhlas na opravu uvedeného nehnuteľného majetku. Opravu vykonáva objednanými firmami a sčasti vo vlastnej réžii. Po oprave škody sa majú doklady doložiť poisťovni na preplatenie náhrady škody poistnej udalosti. Z poistnej udalosti si firma uplatní poistné plnenie, ktoré je príjmom ovplyvňujúci základ dane. Otázka: Má táto firma z preukázateľne nakúpených tovarov a služieb na opravu poistnej udalosti nárok na uplatnenie daňových výdavkov a zároveň právo na odpočet DPH?

Sme obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si tovar pod slovenským IC DPH od rakúskej firmy identifikovanej pre DPH v Rakúsku. Prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko sme si zabezpečili na vlastné náklady, t. j. objednali sme si slovenskú prepravnú spoločnosť. Rakúska firma nám však vystavila faktúru s rakúskou DPH. Ako postupovať v tomto prípade?

Ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku? Teda, sumu na faktúre bez rakúskej DPH máme samozdaniť? Alebo máme žiadať rakúsku firmu, aby nám opravila faktúru? V prípade, že rakúska firma nám nebude chcieť opraviť faktúru, môžeme žiadať o vrátenie rakúskej DPH?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

K odpovedi na otázku ID 5773 máme doplňujúcu otázku: Má slovenský platiteľ DPH pri povinnosti priznať a zaplatiť DPH zároveň aj právo na odpočet? Ak áno, uvedie teda v slovenských výkazoch registráciu DPH českej identifikovanej osoby alebo neuvedie žiadnu registráciu? 

Znenie otázky a odpovede ID 5773:

Identifikovaná osoba - neplatiteľ DPH z Českej republiky dodáva IT služby slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 zákona o DPH 1. IT služby na diaľku = miesto dodania v ČR podľa § 15 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? 2. IT služby spojené s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku = miesto dodania na Slovensku podľa § 16 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku?

Podnikateľ z Českej republiky ako zahraničná osoba Podnikateľ, ktorý na území Slovenskej republiky nemá sídlo, miesto podnikania, stálu prevádzkareň ani bydlisko a obvykle sa tu nezdržiava, sa na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) považuje za zahraničnú osobu.

1. Povinnosť registrácie Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o DPH zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu na DPH, ak na území SR poskytuje služby, pri ktorých je – v zmysle § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH – osobou povinnou platiť daň ich príjemca, teda zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v Slovenskej republike.

2. Prenesenie daňovej povinnosti pri službách viazaných na nehnuteľnosť (§ 69 ods. 2 písm. a) Ak zahraničná osoba z iného členského štátu (napr. český dodávateľ) poskytne služby súvisiace s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku (miesto dodania podľa § 16 ods. 1), povinnosť priznať a zaplatiť DPH prechádza na slovenského príjemcu služby, ak má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku.

3. Prenesenie daňovej povinnosti pri ostatných službách (§ 69 ods. 3) Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa uplatní aj pri iných službách (vrátane IT služieb), pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak ich dodá zahraničná osoba z iného členského štátu slovenskému platiteľovi DPH.

Záver

Ak je slovenský odberateľ platiteľom DPH, český poskytovateľ nemá povinnosť registrovať sa na DPH v Slovenskej republike: ani pri IT službách, ktorých miesto dodania sa určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ani pri IT službách súvisiacich s nehnuteľnosťou, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Platiteľ dane A (s.r.o.- darca) daruje inému platiteľovi dane B (s.r.o.- obdarovaný) nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Ide o sklad (v ktorej bolo aj bude skladované najmä obilie a stroje). Aj nový majiteľ bude nehnuteľnosť užívať ako sklad. Z hľadiska zákona o DPH darca A ako má postupovať? Je povinný odviesť DPH z trhovej (zostatkovej) ceny nehnuteľnosti? 

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon DPH"), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?