Otázky s vecným pojmom: Tovar

počet otázok s vecným pojmom : 75



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Kladné a záporné položky na faktúre

ID4237 | | Ing. Marián Drozd

Je z účtovného aj z daňového hľadiska správne, ak odberateľská faktúra obsahuje kladné aj záporné položky? Uvedený účtovný prípad sa vyskytuje pri výmene tovaru, ak náš odberateľ žiada o výmenu tovaru. Na faktúre je fakturovaný nový tovar a následne na tej istej faktúre aj dobropísaný vrátený tovar? Nechceme vystavovať osobitne dobropis na predchádzajúcu faktúru a následne vystaviť novú odberateľskú faktúru. Vyskytujú sa prípady - ak náš odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru - dostane drahší tovar (hodnota výslednej faktúry by bola kladná) - ak náš odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru - dostane lacnejší tovar (hodnota výslednej faktúry by bola záporná) - či môže byť odberateľská faktúra záporná? - ak náš odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru - dostane tovar v tej istej cene (hodnota výslednej faktúry by bola nulová).

Dovoz a registrácia DPH

ID4129 | | Ing. Marián Drozd

Americká firma so sídlom v Amerike doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska a následne bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (§ 69 / 2). Musí sa zahraničná osoba (americká firma) registrovať pre DPH (paragraf 5) v SR? Ešte dôležitá informácia je, že zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Môže americká firma bez zástupcu a bez slovenského IČ DPH nejak precliť tovar?

Dovoz a registrácia DPH

ID4124 | | Ing. Marián Drozd

Zahraničná spoločnosť (aj EU, aj mimo EU spoločnosti) si doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska, t.j. bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (registrovaným na DPH podľa § 4 ZoDPH). Zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Má zahraničná spoločnosť povinnosť registrácie na DPH v SR? Ak tovar preclenený na Slovensku bude dodaný taktiež na území Slovenska, ale osobám registrovaným na DPH podľa § 5 ZoDPH, miesto dodania tovaru je tuzemsko a zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. V tomto prípade bude zahraničná osoba povinná registrovať na DPH v SR?

Dodanie tovaru

ID4108 | | Ing. Marián Drozd

Ako správne postupovať pri predaji tovaru, v prípade ak je dohodnuté, že tovar kupuje firma z Litvy, faktúra bude vystavená do Litvy, ale tovar bude dodaný na Ukrajinu, doprava bude EXW, tu sú podrobnosti: 1.UAB BIURO SPRENDIMAI, Adresa: Naugarduko str. 102-502, Vilnius LT-03160, Kód firmy: 301300690, Kód DPH: LT1000036919122. Tovar bude doručený na Ukrajinu: LLC Silpo food, Identifikačný kód: 40720198, 02090, Ukrajina, Kyjev, Butlerova 1.

Precenenie zásob v priebehu roka

ID4107 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť s r.o. v priebehu roka precenila zásoby takým spôsobom, že na zásoby urobila výdajku s tovarom v obstarávacej cene 504/132 / 3.250,25 Eur a následne prijala tovar na sklad v - v reálnej cene zásob 1.928,00 Eur. Ide o archívne vína - poškodené vignety na flašách skladovaním, zoschnuté korkové zátky - tovar nebol predajný v pôvodných cenách. Ako zaúčtovať precenenie a aký to bude mať dopad na základ dane? Bude oceňovací rozdiel pripočítateľnou položkou, alebo daňovým nákladom? V roku 2020 nebola na tovar tvorená opravná položka.

Povinnosť registrácie podľa § 5 zákona o DPH v SR

ID4103 | | Ing. Marián Drozd

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území SR nemá prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v SR. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v SR. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona o DPH v SR alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu (ak neberieme do úvahy § 11a zákona o DPH – call of stock)?

Refundácia dane, resp. odpočítanie prostredníctvom daňového priznania (§ 49 ods. 10, § 55a ods. 6 a § 56 ods. 4)

ID3992 | | Ing. Marián Drozd

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

OSS a nárokovanie DPH naspäť

ID3991 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma sa registrovala na českú OSS- z dôvodu predaja tovaru na diaľku na Slovensko a formou OSS priznáva aj slovenskú DPH pri týchto tovaroch. Táto CZ firma v minulosti bola aj registrovaná na § 5 zákona o DPH (a je aj súčasne). CZ firma teraz chce nárokovať naspäť slovenskú DPH zo slovenských faktúr (napr. notárske služby na Slovensku, PHL na Slovensku- bločky, nákup spotrebného materiálu - bločky za 07/2021) prostredníctvom slovenského DPH priznania. Síce v Slovenskom DPH priznaní CZ firme nevznikne slovenská DPH povinnosť, ale prostredníctvom OSS systému mu vznikne. Otázkou je, či prostredníctvom slovenského DPH priznania môže nárokovať slovenskú DPH naspäť, alebo akou formou majú nárokovať túto SK DPH naspäť?

Nesprávne nárokovaná DPH a riešenie tohto stavu

ID3988 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4) dodal tovar spoločnosti B (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4). Následne spoločnosť B dodal tento tovar spoločnosti C (HU firma, platiteľ v HU). Prepravu zabezpečoval spoločnosť A takým spôsobom, že tovar fyzicky šiel priamo do skladu spoločnosti C. Fakturácia prebiehala tak, že spoločnosť A fakturovala s 20 % SK DPH, čo aj zaplatila. Následne spoločnosť B nárokovala naspäť túto DPH. Následne spoločnosť B fakturovala tovar s oslobodením podľa § 43 spoločnosti C. Daňový úrad skontroloval tento model (kontrola za obdobie november 2020), a aj podľa nás, správne to vyhodnotil ako reťazový obchod, kde pohyblivá dodávka je medzi spoločnosťami A a B. Takže Preprava (pohyblivá dodávka) sa má priradiť medzi prvého dodávateľa a prvého odberateľa. SK A (prvý D) uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitránej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ B by sa musel registrovať (v IČS) z titulu nadobudnutia tovaru v HU a následne fakturovať HU firme C podľa platného HU zákona o DPH. Samozrejme firme B neuznali nadmerný odpočet z hore uvedených dôvodov. Súhlasíme s ich názorom. Otázkou je, že ako môžeme vyriešiť tento nepriaznivý stav? Spoločnosť B sa spätne registruje na DPH v Maďarsku. Spätná registrácia na DPH v Maďarsku je podľa miestnych zákonov plne platná aj na obdobie spred podania žiadosti o registráciu – žiadateľ v žiadosti určuje, od ktorého dňa je IČ DPH platné. Ak žiadateľ požiada miestnu finančnú správu aby IČ DPH bolo platné ešte pred obdobím november 2020, tak už za obdobie november 2020 je spoločnosť plnohodnotným platiteľom dane v Maďarsku. Pod týmto maďarským IČ DPH následne spoločnosť B požiada dodávateľa A o opravné faktúry vystavené z dôvodu subjektívnej chyby - zmena režimu DPH. Spoločnosť A vystaví opravné faktúry ku kontrolovaným dodaniam za obdobie november 2020. Spoločnosť A bude mať plné právo oslobodiť dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH, lebo nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte v čase dodania a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Spoločnosť B by potom zdanila nadobudnutie tovaru v Maďarsku v období november 2020. Ďalej by potom spoločnosť fakturovala tovar podľa maďarského zákona o DPH. Je hore uvedený postup správny, môžu firmy A a B takto postupovať alebo napadá Vás iné riešenie? Ďakujeme.

Odpočítanie dane koeficientom

ID3920 | | Ing. Marián Drozd

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 Zákona o DPH v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 Zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 1 Zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 3. Podľa § 49 ods. 4 Zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50. Ale v tomto prípade spoločnosť nepoužije nakúpené tovary a služby súčasne pre dodávky s možnosťou odpočítania dane a dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať daň, pretože tieto činnosti spoločnosť realizuje odlišne prostredníctvom dvoch prevádzkarne (stredísk), t.j. nakúpené tovary a služby je schopná jednoznačne roztriediť podľa činností, na ktoré ich používa. Existuje iba veľmi málo prípadov, pri ktorých nie je možné jednoznačne určiť, že na aké činnosť sa tovary a služby používajú (napr. účtovnícke služby). V týchto prípadoch by spoločnosť neodpočítala DPH. Aj v horeuvedených prípadoch musí spoločnosť postupovať podľa § 50 Zákona DPH, teda určiť koeficient pre odpočet so súhlasom správcu dane, alebo môže odpočítať DPH z hodnoty tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť, a tiež nemá nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na plnenia oslobodené od dane?