Otázky s vecným pojmom: Tovar

Vie mi niekto vysvetliť, ako sa účtuje príjem cez WOLT ? Príde mi Fa za sprostredkovanie, výkaz predaja a Výplatná správa, kde je vyčíslený predaný tovar celkom + výkaz predaja - provízia. Všetko je účtované s DPH a výsledná suma vyplatená na účte. Fa je iba za sprostredkovanie, ako ostatné zaúčtovať?

Od dodávateľa sme dostali opravný daňový doklad, v ktorom je uvedené "dobropisujeme chýbajúce perá v dodávke tovaru" (objednali sme si 100 ks pier, tie boli aj vyfakturované, pri počítaní dodaných pier sme zistili, že 10 ks chýba). Faktúra bola vystavená v mesiaci 09/2023 a opravný doklad v mesiaci 10/2023. Ide v tomto prípade:

• o opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH a doklad sa uvedie v daňovom priznaní v riadku 28 v mesiaci 10/23 (vtedy sme dobropis obdržali) alebo
• o chybne vystavenú faktúru a doklad sa uvedie do riadku 21 a musí sa podať dodatočné priznanie za mesiac 09/2023.

Chcela by som poprosiť o usmernenie v účtovaní obstarávacích nákladov v JÚ. SZČO viedol podvojné účtovníctvo, avšak k 31.12.2022 mu zanikla povinnosť ako autodopravcovi viesť PÚ. Na základe počiatočných stavov zo Súvahy k 31.12.2022 a z dôvodu prechodu vedenia jednoduchého účtovníctva od 1.1.2023 prosím o usmernenie, kde zaevidujem účet 042 v jednoduchom účtovníctve. SZČO evidoval na ú. 042 obstarávacie náklady, ale majetok nebol ešte zaradený, nakoľko stavba nie je ešte ukončená. Je predpoklad, že v priebehu roka 2023 dôjde k zmareniu investície a tovar, ktorý bol evidovaný v PÚ na 042 bude postupne odpredávať. Kde zaevidujem v peňažnom denníku počiatočný stav a následne, prípadne zápis, keď dôjde k predaju tovaru.

Je z účtovného aj z daňového hľadiska správne, ak odberateľská faktúra obsahuje kladné aj záporné položky? Uvedený účtovný prípad sa vyskytuje pri výmene tovaru, ak náš odberateľ žiada o výmenu tovaru. Na faktúre je fakturovaný nový tovar a následne na tej istej faktúre aj dobropísaný vrátený tovar? Nechceme vystavovať osobitne dobropis na predchádzajúcu faktúru a následne vystaviť novú odberateľskú faktúru. Vyskytujú sa prípady - ak náš odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru - dostane drahší tovar (hodnota výslednej faktúry by bola kladná) - ak náš odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru - dostane lacnejší tovar (hodnota výslednej faktúry by bola záporná) - či môže byť odberateľská faktúra záporná? - ak náš odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru - dostane tovar v tej istej cene (hodnota výslednej faktúry by bola nulová).

Americká firma so sídlom v Amerike doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska a následne bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (§ 69 / 2). Musí sa zahraničná osoba (americká firma) registrovať pre DPH (paragraf 5) v SR? Ešte dôležitá informácia je, že zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Môže americká firma bez zástupcu a bez slovenského IČ DPH nejak precliť tovar?

Zahraničná spoločnosť (aj EU, aj mimo EU spoločnosti) si doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska, t.j. bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (registrovaným na DPH podľa § 4 ZoDPH). Zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Má zahraničná spoločnosť povinnosť registrácie na DPH v SR? Ak tovar preclenený na Slovensku bude dodaný taktiež na území Slovenska, ale osobám registrovaným na DPH podľa § 5 ZoDPH, miesto dodania tovaru je tuzemsko a zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. V tomto prípade bude zahraničná osoba povinná registrovať na DPH v SR?

Ako správne postupovať pri predaji tovaru, v prípade ak je dohodnuté, že tovar kupuje firma z Litvy, faktúra bude vystavená do Litvy, ale tovar bude dodaný na Ukrajinu, doprava bude EXW, tu sú podrobnosti: 1.UAB BIURO SPRENDIMAI, Adresa: Naugarduko str. 102-502, Vilnius LT-03160, Kód firmy: 301300690, Kód DPH: LT1000036919122. Tovar bude doručený na Ukrajinu: LLC Silpo food, Identifikačný kód: 40720198, 02090, Ukrajina, Kyjev, Butlerova 1.

Spoločnosť s r.o. v priebehu roka precenila zásoby takým spôsobom, že na zásoby urobila výdajku s tovarom v obstarávacej cene 504/132 / 3.250,25 Eur a následne prijala tovar na sklad v - v reálnej cene zásob 1.928,00 Eur. Ide o archívne vína - poškodené vignety na flašách skladovaním, zoschnuté korkové zátky - tovar nebol predajný v pôvodných cenách. Ako zaúčtovať precenenie a aký to bude mať dopad na základ dane? Bude oceňovací rozdiel pripočítateľnou položkou, alebo daňovým nákladom? V roku 2020 nebola na tovar tvorená opravná položka.

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území SR nemá prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v SR. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v SR. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona o DPH v SR alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu (ak neberieme do úvahy § 11a zákona o DPH – call of stock)?

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?