Otázky s vecným pojmom: Tovar

počet otázok s vecným pojmom : 69



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Refundácia dane, resp. odpočítanie prostredníctvom daňového priznania (§ 49 ods. 10, § 55a ods. 6 a § 56 ods. 4)

ID3992 | | Ing. Marián Drozd

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

OSS a nárokovanie DPH naspäť

ID3991 | | Ing. Marián Drozd

CZ firma sa registrovala na českú OSS- z dôvodu predaja tovaru na diaľku na Slovensko a formou OSS priznáva aj slovenskú DPH pri týchto tovaroch. Táto CZ firma v minulosti bola aj registrovaná na § 5 zákona o DPH (a je aj súčasne). CZ firma teraz chce nárokovať naspäť slovenskú DPH zo slovenských faktúr (napr. notárske služby na Slovensku, PHL na Slovensku- bločky, nákup spotrebného materiálu - bločky za 07/2021) prostredníctvom slovenského DPH priznania. Síce v Slovenskom DPH priznaní CZ firme nevznikne slovenská DPH povinnosť, ale prostredníctvom OSS systému mu vznikne. Otázkou je, či prostredníctvom slovenského DPH priznania môže nárokovať slovenskú DPH naspäť, alebo akou formou majú nárokovať túto SK DPH naspäť?

Nesprávne nárokovaná DPH a riešenie tohto stavu

ID3988 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4) dodal tovar spoločnosti B (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4). Následne spoločnosť B dodal tento tovar spoločnosti C (HU firma, platiteľ v HU). Prepravu zabezpečoval spoločnosť A takým spôsobom, že tovar fyzicky šiel priamo do skladu spoločnosti C. Fakturácia prebiehala tak, že spoločnosť A fakturovala s 20 % SK DPH, čo aj zaplatila. Následne spoločnosť B nárokovala naspäť túto DPH. Následne spoločnosť B fakturovala tovar s oslobodením podľa § 43 spoločnosti C. Daňový úrad skontroloval tento model (kontrola za obdobie november 2020), a aj podľa nás, správne to vyhodnotil ako reťazový obchod, kde pohyblivá dodávka je medzi spoločnosťami A a B. Takže Preprava (pohyblivá dodávka) sa má priradiť medzi prvého dodávateľa a prvého odberateľa. SK A (prvý D) uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitránej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ B by sa musel registrovať (v IČS) z titulu nadobudnutia tovaru v HU a následne fakturovať HU firme C podľa platného HU zákona o DPH. Samozrejme firme B neuznali nadmerný odpočet z hore uvedených dôvodov. Súhlasíme s ich názorom. Otázkou je, že ako môžeme vyriešiť tento nepriaznivý stav? Spoločnosť B sa spätne registruje na DPH v Maďarsku. Spätná registrácia na DPH v Maďarsku je podľa miestnych zákonov plne platná aj na obdobie spred podania žiadosti o registráciu – žiadateľ v žiadosti určuje, od ktorého dňa je IČ DPH platné. Ak žiadateľ požiada miestnu finančnú správu aby IČ DPH bolo platné ešte pred obdobím november 2020, tak už za obdobie november 2020 je spoločnosť plnohodnotným platiteľom dane v Maďarsku. Pod týmto maďarským IČ DPH následne spoločnosť B požiada dodávateľa A o opravné faktúry vystavené z dôvodu subjektívnej chyby - zmena režimu DPH. Spoločnosť A vystaví opravné faktúry ku kontrolovaným dodaniam za obdobie november 2020. Spoločnosť A bude mať plné právo oslobodiť dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH, lebo nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte v čase dodania a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Spoločnosť B by potom zdanila nadobudnutie tovaru v Maďarsku v období november 2020. Ďalej by potom spoločnosť fakturovala tovar podľa maďarského zákona o DPH. Je hore uvedený postup správny, môžu firmy A a B takto postupovať alebo napadá Vás iné riešenie? Ďakujeme.

Odpočítanie dane koeficientom

ID3920 | | Ing. Marián Drozd

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 Zákona o DPH v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 Zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 1 Zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 3. Podľa § 49 ods. 4 Zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50. Ale v tomto prípade spoločnosť nepoužije nakúpené tovary a služby súčasne pre dodávky s možnosťou odpočítania dane a dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať daň, pretože tieto činnosti spoločnosť realizuje odlišne prostredníctvom dvoch prevádzkarne (stredísk), t.j. nakúpené tovary a služby je schopná jednoznačne roztriediť podľa činností, na ktoré ich používa. Existuje iba veľmi málo prípadov, pri ktorých nie je možné jednoznačne určiť, že na aké činnosť sa tovary a služby používajú (napr. účtovnícke služby). V týchto prípadoch by spoločnosť neodpočítala DPH. Aj v horeuvedených prípadoch musí spoločnosť postupovať podľa § 50 Zákona DPH, teda určiť koeficient pre odpočet so súhlasom správcu dane, alebo môže odpočítať DPH z hodnoty tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť, a tiež nemá nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na plnenia oslobodené od dane? 

Provízia za sprostredkovanie

ID3901 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská firma – komisionár (§ 4 platiteľ) fakturuje českej firme – komitent (platiteľ v CZ) províziu za sprostredkovanie tovaru podľa komisionárskej zmluvy. Slovenská zdaniteľná osoba pri fakturácii sprostredkovateľskej provízie českej s. r. o. postupuje pri určení miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že ak česká s. r. o. nemá v SR prevádzkareň (v zmysle § 4 zákona o DPH), miesto dodania služby je ČR (kde má odberateľ sídlo), preto slovenská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Je táto úvaha správna pri určení miesta dodania služby? Druhou možnosťou by bolo, že komitent by fakturoval komisionárovi sumu vo výške hodnoty tovaru zníženú o sumu provízie komisionára v pôvodnom DPH režime.

Nepriama zľava a DPH

ID3858 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Predaj bojového motorového vozidla a DPH

ID3856 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská firma A (platiteľ DPH na Slovensku) predáva tovar inej slovenskej firme B (platiteľ DPH na Slovensku). Tento tovar je presnejšie bojové motorové vozidlo s kódom Spoločného colného sadzobníka: 8710 00 00. Tovar sa fyzicky nachádza na území SR. Následne firma B predá tento vozidlo českej firme C do ČZ s oslobodením (paragraf 43 zákona ). Podľa nás pri predaji na Slovensku medzi firmami A a B je potrebné uplatniť 20 % DPH podľa § 69 ods. 1, lebo ostatné odseky paragrafu 69 nemôžeme použiť. Podľa firmy B však údajne existuje podľa slovenského zákona o DPH také riešenie, keď firma A môže fakturovať firme B netto bez DPH, keď v rámci jedného mesiaca preukázateľne vyvezie tovar firme C do CZ. Existuje podľa Vás taká možnosť medzi firmami A a B, keď sa nemusí postupovať v rámci § 69 ods. 1? Podľa nás pravdepodobne nie.

Bonus za predaj tovaru a DPH

ID3841 | | Ing. Marián Drozd

Dodávateľ "A" z členského štátu platiteľ DPH v DE fakturuje slovenskej s.r.o."B" platiteľovi DPH v SK bonus za predaj tovaru za rok 2020 v sume 20 000 €. Účtuje spoločnosť "B" tento bonus ako službu alebo poníži náklady na obstaranie tovaru? Suma 20 000 € podlieha samozdaneniu?

Poskytnutá záloha na obilniny a samozdanenie

ID3726 | | Ing. Marián Drozd

Obchodujeme s komoditami s prenosom daň. povinnosti na odberateľa - par. 69 ods.12. V mesiaci jún sme uhradili dodávateľovi zálohu vo výške 100 000 €. Keďže v júni sa neuskutočnila dodávka tovaru - obilia, dodávateľ nám vystavil daňový doklad k prijatej platbe do júna 2020. My sme v 6/2020 túto faktúru samozdanili a naúčtovali sme na účet 343 vstup aj výstup (100 000 x 20 %). V mesiaci júl sa uskutočnila čiastočná dodávka tovaru na 40 000 €. Ostatné dodávky tovaru sa uskutočnia až v 8/2020. Ako máme zaúčtovať faktúru na 40 000 € v 7/2020? Je potrebné ešte niečo riešiť s DPH alebo je to všetko vysporiadané v 6/2020 cez uhradenú zálohu a už netreba nič účtovať na účet 343? Vstúpi to do DPH a do KV DPH za 7/2020 faktúra na 40 000 €?

Predaj tovaru cez eshop z Poľska na Slovensko a do Čiech

ID3566 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská spoločnosť – platiteľ DPH chce predávať tovar formou zásielkového predaja, ktorý by kupovala priamo od poľského dodávateľa, platiteľa DPH, avšak tovar by za slovenskú spoločnosť platiteľa DPH zasielala poľská spoločnosť priamo zákazníkovi do Čiech, resp. na Slovensko ale pod hlavičkou slovenskej spoločnosti. Aké povinnosti má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH? Musí sa registrovať v Poľsku za platiteľa DPH? Musí sa registrovať za platiteľa DPH v Čechách? Musí riešiť aj daň z príjmov v Poľsku?