Otázky a odpovede

Kto je vlastníkom zdravotnej dokumentácie?

Ako dlho je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný uchovávať zdravotnú dokumentáciu? Platí rovnaká lehota na uchovávanie aj napr. pri RTG snímkach?

Držiteľ v roku 2016 uhradil inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, za dodané zdravotnícke služby dohodnutú sumu 1 000 €. Akým spôsobom sa zdaní uvedená úhrada?

Chcem sa opýtať na dva problémy, s ktorými som sa stretol v mojej praxi. Jedna z mojich pacientok, ktorá sa lieči na CHOBPCH, hypertenziu, v noci intermitentne nastavená na oxygenoterapiu, žiada opakovane sanitku na vyšetrenie v Bratislave. Doteraz sme jej vždy vychádzali v ústrety, pre lístky na sanitku chodila väčšinou jej sestra, resp. švagriná, ktorá mnohokrát nevedela, kam pacientka ide ani dátum vyšetrenia. Výmenný lístok nebolo potrebné dávať, pacientka bola na odb. ambulanciách dispenzarizovaná. Raz takto prišla jej švagriná, ktorej som odmietol dať lístok na sanitku, lebo nevedela, kam a kedy pacientka ide na vyšetrenie, povedala mi, že my to máme vedieť. Za niekoľko minút volala pacientka, že prečo jej odmietame dať lístok na sanitku. Snažil som sa jej vysvetliť, že nie na každý prevoz na odb. vyšetrenie potrebuje sanitku. Povedal som jej, že keď vie prísť ku mne na ambulanciu sama, a má deti dobre postavené v majetkovom zmysle, že predsa i kvôli nej by bolo asi vhodnejšie, keby ju občas niekto z príbuzných odviezol na vyšetrenie, pretože pacienti po vyšetrení čakajú na odvoz domov niekedy i hodiny. Potom mi zatelefonovala ešte raz, odvtedy sa neozvala. Nerieši sa to zrejme sťažnosťou, ale ja sa chcem predsa opýtať, bol môj postup správny?

Podobný problém mám s pacientom, ktorý býva od mesta, kde mám ambulanciu, niekoľko kilometrov, mal zlomeninu jednej stehennej kosti, nedobre zoperovanú, prvý úraz bol pod vplyvom alkoholu. Neskôr v priebehu pol roka si pri pošmyknutí zlomil druhú stehennú kosť. Od začiatku doteraz opakovane žiada sanitku na prevoz na rehabilitáciu, na odb. vyšetrenia a i na cestu ku mne. Má tiež deti, ktoré musia pracovať, preto ho na vyšetrenia nemôžu odviesť, je odkázaný na dve barle. Som povinný dávať mu lístok na sanitku vždy, keď o to požiada, resp. keď ide na lekársku kontrolu? Na lLPK 9.8.2013 nebol, lebo som mu prvýkrát nedal lístok na sanitku a on odmieta sa inak ku mne, resp. na odb. vyšetrenie dopraviť. Zatiaľ to tiež nie je riešené sporom, ale pýtam sa, kde sú hranice, kedy sa pacient aspoň minimálnym pričinením má o seba starať sám? Má to ísť všetko na účet zdravotnej poisťovne? Nemal som doteraz žiadne upozornenie zo strany ZP, skôr sa preventívne pýtam, má tento pacient zakaždým nárok na dopravu sanitkou?

Som lekárka, podnikám ako FO v odbore SvLZ / Spoločne vyšetrovacie a lieč..../ v rádiodiagnostike / RTG, Mamografia, Sonografia /. Doteraz mám schválenú výšku vyberania prednostného vyšetrenia príslušným úradom samosprávneho kraja. Bolo mi vytknuté, že sa zmenil zákon a že už nemôžem vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie, napr. sonografické alebo mamografické, hoci na tieto vyšetrenia sa aj u nás objednáva aj na niekoľko mesiacov dopredu. Napr. lekár, ktorý má len ambulanciu na sonografiu a o iné sa nezaujíma, ten poplatok za prednostné vyšetrenie vyberať môže. Moja otázka je: Mám právo vyberať poplatok za prednostné vyšetrenia pacienta v stanovenom a schválenom čase ordinač. hodín -vyhradená jedna hodina z celkových 7 hodín dennej prevádzky?

Pred mesiacmi sme s mojou mamou založili s.r.o., ktorej vlastníkmi a konateľmi sme len my dve, moja mama je uvedená ako odborný garant. Vlastníme ambulanciu, spolu s priestormi, kde moja mama, atestovaný očný lekár, prevádzkuje ambulantnú starostlivosť zazmluvnenú poisťovňami. Ja pracujem ako sekundárny lekár v špecializačnej príprave v odbore oftalmológia v nemocnici. Keďže mám túto možnosť, rada by som vo voľnom čase pracovala u nás v ambulancii, t. j. napríklad od 16:00 do 18:00, po skončení mojej pracovnej doby. Bola by som veľmi rada, aby všetko, čo mám s firmou v pláne, prebiehalo korektne po legislatívnej stránke, preto sa na Vás obraciam s nasledovnými otázkami:

1. Je možné aby som pracovala u nás v ambulancii, aj keď nie som zatiaľ atestovaný lekár, osamote, bez mamy, keď ona je odborný garant s.r.o.? Stačí, aby bola nejakým spôsobom na telefonickej príslužbe? Pečiatku by som používala firemnú.
2. Ak by bol možný bod č. 1), keďže moja mama má jasne definované ordinačné hodiny a ja by som tam bola, napr. od 16:00 do 18:00, je možné, aby sa platil poplatok za vyšetrenie mimo ordinačných hodín, prípadne, by si pacient mimo ordinačných hodín hradil celé vyšetrenie sám? Viem, že za objednanie sa v rámci ordinačných hodín je možné pýtať cca 10 €, je aj pri tomto poplatku stanovená maximálna výška? Pýtam sa na poplatok preto, že pokiaľ som dobre informovaná, nie je možné, aby pacient platil za výkony, ktoré hradí zdravotná poisťovňa, ak s ňou máme zmluvu, teda tento poplatok by mohol výrazne finančne pomôcť. Zároveň, je možné vlastne ordinovať mimo ordinačných hodín?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - s.r.o. predal držiteľovi registrácie lieku motorové vozidlo za cenu vyššiu ako bola jeho daňová zostatková cena. Držiteľ registrácie zrazil zrážkovú daň v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov a vyplatil zvyšnú fakturovanú sumu na účet. V zmysle § 21 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výdavky vzťahujúce sa k peňažnému i nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa. Znamená to, že zostatková cena vyradeného motorového vozidla nebude daňovo uznaná a poskytovateľ v podstate zaplatí 19 % daň z predajnej ceny? Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - s.r.o. poskytuje držiteľovi registrácie lieku služby - prenájom reklamnej plochy v ambulancii, prieskum formou vyplnenia dotazníka pacientom v ambulancii, prednášky. Aké náklady k uvedeným príjmov priradiť a akým spôsobom, aby sa vyšlo v ústrety § 21 ods. 2 písm. l). V ambulancii lekár aj vyšetruje pacientov a realizuje prieskum, aj je tam umiestnená reklama. Za ambulanciu platí nájomné a energie. Lekárovi a sestre aj vyplácaná mzda.

V otázke ide o  vedúcu sestru oddelenia nemocnice (štátnej príspevkovej organizácie). Podľa interných predpisov si zástupcu (v čase svojej neprítomnosti v práci) určuje vedúci zamestnanec (teda aj vedúca sestra konkrétneho oddelenia). Moja otázka znie: Platia pre obsadenie miesta zástupcu vedúcej sestry rovnaké kvalifikačné predpoklady a požiadavky ako pre vedúcu sestru (§ 12 ods. 4 NV SR č. 296/2010 Z. z.)? Môže vedúcu sestru v čase jej neprítomnosti zastupovať aj sestra, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky pre výkon práce vedúcej sestry? Napríklad sestra, ktorá nespĺňa jednu z podmienok § 12 ods. 4 NV SR č. 296/2010 Z. z., a to podmienku uvedenú v písm. a) - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo? 

V inzeráte na voľné pracovné miesto všeobecný lekár hľadal administratívneho pracovníka do ambulancie na nasledujúce činnosti: "asistencia pri plánovaní a objednávaní pacientov na lekárske prehliadky, pri objednávaní pacientov na očkovanie, vedenie dispenzárov, odpovedanie na telefonické požiadavky a ich podávanie kompetentnej osobe, vedenie pracovnej neschopnosti pacientov, vykonávanie rôznych pomocných a administratívnych úloh". Osoba - nelekár - pracovala na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (vzdelanie VŠ, chemicko-technologická fakulta) a mala vykonanú štátnu skúšku pre nelekára pracujúceho v zdravotnícvte. Verejný zdravotník je podľa zákona považovaný za zdravotníckeho pracovníka. Bola by možnosť zamestnať takéhoto človeka v ambulancii všeobecného lekára na uvedené činnosti? Samozrejme berúc do úvahy zákon o ochrane osobných údajov.

V ustanovení § 38a ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je uvedené, že pri poskytnutí výpisu zo zdravotnej dokumentácie na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca najviac 2 eurá. Ak oprávnená osoba vo svojej žiadosti o výpis zo zdravotnej dokumentácie uvádza, že výpis žiada na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, má poskytovateľ kompetenciu (resp. právo) žiadať od oprávnenej osoby ďalšie podklady dokazujúce predmetný dôvod vyžiadania zdravotnej dokumentácie?