

ISSN 1339-1429
zoradiť výsledky podľa:
ID475 | | Ing. Jozef Pohlod
Akciová spoločnosť na valnom zhromaždení rozhodla o premene zaknihovaných akcií na doručiteľa na listinné kmeňové akcie na meno. Akcie, ktoré si akcionári nevymenili do určitého dátumu a času, sa stali neplatnými a zanikli. Za všetky tieto kmeňové listinné akcie na meno, ktoré si akcionári nevyzdvihli, sa vydáva hromadná kmeňová akcia na meno, ktorej emitentom je akciová spoločnosť. Nová hromadná akcia na meno vzniká ako cenný papier a stáva sa majetkom akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastní hromadnú kmeňovú akciu v menovitej hodnote 9 860,40 eur (297 ks x 33,20). Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky nevykazujú v majetku, ale vo vlastnom imaní na samostatnom riadku so zápornými znamienkom, ako položka znižujúca hodnotu základného imania a zároveň je povinnosť tvorby osobitného rezervného fondu v rovnakej výške, ako je hodnota akcie. Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí tejto hromadnej akcie a následne o jej ďalšom predaji?
ID296 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.
Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a nočná zmena, 2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:
1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za koľko hodín, za 11 h (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?
2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:
v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?
3. Napríklad podľa pracovného kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas 150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?
ID1345 | | JUDr. Marek Švec
Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky
ID442 | | Ing. Lucia Vanková
Fyzická osoba v roku 2007 zdedila poľnohospodárske pozemky, ktoré v máji 2011 predala. Má povinnosť zaplatiť daň z príjmov?
ID1272 | | Anna Danková
Firma so sídlom v SR - platiteľ DPH, nie je spoločnosťou registrovanou pre DPH v zahraničí. Realizuje vývozy tovarov z tuzemska do tretích štátov. Špeditér, ktorý pre spoločnosť zabezpečuje kombinovanú železničnú a námornú kontajnerovú prepravu tovaru od slovenského výrobcu ku zahraničnému kupujúcemu, navrhuje precliť tovar v ČR. Možno považovať vývoz za oslobodený od DPH podľa § 47 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ak špeditér spoločnosti obstará doklad, že na vývoz prepustil tovar český colný úrad a nemecký colný úrad výstup z EU potvrdil?
Na doklade o vývoze budú uvedení:
Ide v tomto prípade o premiestnenie tovaru do ČR podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH. Pokiaľ áno, aké povinnosti z toho vyplývajú v tuzemsku a aké v ČR?
ID4126 | | Ing. Ondrej Baláž
Veľmi pekne Vás prosím o pomoc pri zaúčtovaní nasl. prípadov v podvojnom účtovníctve: Firma zaobstarala od Rakúskej spoločnosti KAISER kráčajúci bager v hodnote 128.450 Eur. 20 % z ceny platila firma a zbytok zaplatila úverová spoločnosť. Firma má faktúru na sumu 128 450 € a zmluvu o úvere, kde platí istinu a úrok.
ID2693 | | Ing. Anton Kolembus
Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?
ID3282 | | Ing. Marián Drozd
Slovenská výrobná spoločnosť s.r.o. (platiteľ DPH) vystavila faktúru za výrobky pre rakúskeho odberateľa (AT IČ DPH) podľa § 43 (dodávka oslobodená od DPH), dodacia adresa uvedená na faktúre je Japonsko. Prepravu zabezpečuje tretia krajina teda Japonsko. Rakúsky odberateľ nemá na Slovensku registráciu podľa § 5 zákona o DPH. Na dokumente o vývoze je uvedený ako odosielateľ rakúsky odberateľ a príjemcom je krajina určenia, teda Japonsko. Ako deklarant je takisto uvedený rakúsky odberateľ. Ide v tomto prípade o oslobodenie tovaru podľa § 47 ods. 2?
ID3794 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA
Poslanec sa ako sobášiaci (menovaný primátorom) zúčastňuje na civilných sobášoch. Tieto sa však nie vždy konajú v našom meste, sobášiaci si vyberajú neďalekú 7 km vzdialenú turistickú oblasť. Za túto cestu si účtuje cestovnú náhradu. Kde sa účtuje táto cestovná náhrada? Na položku 631 001 ako vlastnému zamestnancovi alebo na položku 637 007 ako cestovné náhrady iným ako vlastným zamestnancom?
ID3795 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA
Mesto organizuje akciu uvítanie detí do života. Pri tejto príležitosti kupuje knihy, ktoré dáva pri tomto akte. Na akú položku sa dáva tento nákup kníh - 633009 alebo ako vš. materiál 633006? Takisto, na akú položku sa účtuje takýto nákup kníh, ktoré primátor kúpi a následne podarúva návštevám (tieto knihy sa netýkajú našej obce ako monografia, ale rôzne knihy o Slovensku, Spiši, V. Tatrách a pod.)