Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Spoločník s. r. o. nie je zamestnancom tejto spoločnosti. Firma kúpila dva automobily a zaradila ich do obchodného majetku (jeden automobil pre konateľa a spoločníka, ktorý je zamestnancom). Môže druhý automobil využívať spoločník pre činnosť danej s. r. o., aj keď nie je zamestnancom?

Spoločnosť mala v pracovnom pomere zamestnanca, ktorý ukončil k 31. 3. 2012 a začal si vybavovať predčasný dôchodok. O tejto skutočnosti sa spoločnosť dozvedela až následne po výplatnom termíne za mesiac marec 2012. V mesiaci apríl mu boli zúčtované, ale nevyplatené nároky na odmenu, odchodné a odstupné. Daň z príjmu v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. odvedená nebola. Odvody boli účtované, ale neuhradené a na vyplatenie plného nároku zamestnanca je veľmi malý predpoklad. Aké povinnosti vyplývajú spoločnosti z tohto prípadu, a ako to zaúčtovať, najmä sumu vyčíslenej dane z príjmov? Nechať ju v hodnote hrubej mzdy, aj keď bude skreslená výška záväzku voči zamestnancovi,  resp. ju zúčtovať na podsúvahový účet a k 31.12. 2012 spresniť aj čistú mzdu, podľa aktuálnych predpisov? Ktoré odvody treba účtovať po ukončení pracovného pomeru a v akom časovom období?

Za rok 2011 bude spoločnosť vyplácať dividendy.  V ako časovom horizonte sa má riešiť poistné  do zdravotnej poisťovne z týchto vyplatených dividend?  V akej výške odvádza konateľ, spoločník  a zamestnanec tejto firmy v jednej osobe?

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz  anglického  jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?

Podnikajúca fyzická osoba zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnom pomere. V daňovom priznaní si chce uplatniť k príjmom zo živnosti paušálne výdavky. Je takýto postup zákonný?

Vykonávam štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). V rámci najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávam najnáročnejšiu činnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z. z.: „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ (6. platová trieda), ktoré zahŕňa nasledovné čiastkové činnosti:

• preberanie žiadostí od účastníkov konania,
• posudzovanie úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti a kompletnosti príloh,
• zisťovanie a vyhodnocovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci,
• posúdenie skutkového stavu veci s právny stavom a
• vypracovanie písomného rozhodnutia vo veci.

Takto vyhotovené písomné rozhodnutie podpisuje riaditeľ odboru. Stalo sa mi, že som nesprávne posúdil skutkový stav s právny stavom a vyhotovil som nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré sa už napraviť nedá. Môj priamo nadriadený (vedúci oddelenia), ktorý rozhodnutie parafuje pred podpisom riaditeľa odboru si túto chybu nevšimol a ani riaditeľ odboru pri podpisovaní rozhodnutia. Služobnému úradu tým vznikla škoda.

Škodová komisia navrhla, aby som vzniknutú škodu nahradil len ja, keďže podľa najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností vykonávam rozhodovaciu činnosť, a tým len ja zodpovedám za správnosť rozhodnutia. Myslím si, že uvedený názor škodovej komisie nie je správy, pretože aj keď mám v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“, tak len pripravujem „návrh“ rozhodnutia (t. j. v pravom slova zmysle nerozhodujem,  rozhoduje ten, kto podpisuje), ktorý po schválení mojim priamo nadriadeným vedúcim podpisuje riaditeľ odboru. Ten kto podpisuje, súčasne potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie je správne, teda rozhoduje. Podľa môjho názoru, na úhrade škody by sa mal podieľať aj môj priamo nadriadený vedúci oddelenia a možno aj riaditeľ odboru.

Zamestnanec, ktorým má v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ zodpovedá za správnosť rozhodnutia v plnom rozsahu (aj v rozhodnutí musíme uvádzať „za správnosť vyhotovenia“, kde uvádzame meno zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil), alebo sa táto zodpovednosť pomerne delí aj na vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie parafuje (kontroluje) a vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie podpisuje?

Zamestnávateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) zamestnáva jediného zamestnanca. S týmto zamestnancom doteraz uzatváral pracovné zmluvy od roku 2008 vždy na dobu určitú – na jeden rok. Posledná pracovná zmluva je uzatvorená od 21.12.2009 do 31.12.2010. Bude môcť podnikateľ opätovne uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú od decembra 2010 do decembra 2011? Musí pracovníka už zamestnať na dobu neurčitú? Ako je to po novele Zákonníka práce (zákon č. 574/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z . z. Zákonník práce v z. n. p.), možno ešte uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú a koľkokrát, alebo už nie je iná možnosť len ho zamestnať na dobu neurčitú, keďže na dobu určitú je pracovný pomer opakovane uzatváraný už tretíkrát a vecný dôvod ďalšieho predlžovania pracovného pomeru na dobu určitú (do 20 zamestnancov) sa v novele tohto zákona už nenachádza?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Má zamestnávateľ právo všetkým svojim zamestnancom prikázať čerpať si celoročnú dovolenku? Aký je postup pri zamestnancoch, ktorí v tom čase nemajú ešte odpracovaných 60 dní alebo si už svoju dovolenku minuli?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?