Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

počet otázok s vecným pojmom : 262



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Medzinárodné dokumenty a pracovné právo

ID904 | | JUDr. Peter Strapáč

Existuje medzinárodný dokument, ktorý by sa komplexnejšie venoval právam a povinnostiam nie len „občanov" v Európskej únie, ale aj zamestnancov?

Zainteresovanosť kľúčových zamestnancov

ID887 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Som majiteľom spoločnosti s ručením obmedzeným a chcel by som kľúčových ľudí mojej spoločnosti viac zainteresovať na jej celkovom živote. Ide mi o to, aby títo ľudia boli s firmou viac spojení (podiel na zisku, vyššie postavenie oproti štandardným zamestnancom a pod.), ale nechcem z nich urobiť spoločníkov. Aké sú možnosti riešenia takejto situácie?

Zamestnanci v čase krízy

ID886 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Na čo majú zamestnanci nárok počas krízy a aké pravidlá platia pri krátení pracovného týždňa a mzdy?

Zdaňovanie vreckového

ID883 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Bol som na zahraničnej pracovnej ceste a zamestnávateľ mi vyplatil vreckové vo výške 40 %. Ako sa to odzrkadlí na mojej výplatnej páske?

Práca popri zamestnaní

ID881 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Rozhodol som sa pracovať popri zamestnaní. Musím o tom informovať svojho zamestnávateľa?

Pružný pracovný čas a práca nadčas

ID752 | | JUDr. Peter Strapáč

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci

ID751 | | JUDr. Peter Strapáč

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Celodenná prekážka v práci

ID807 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

V obci je zavedený 37 a ½ hod. týždenný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa pracovného poriadku máme zavedený pevný čas, ktorý je rozvrhnutý vrátane prestávky v práci na odpočinok a jedenie, nasledovne:

  • pondelok, utorok, štvrtok od 7.00 hod. do 15.00 hod.,
  • streda od 7.00 hod. do 16.00 hod,
  • piatok od 7.00 hod. do 14.00 hod.

V prípade, ak zamestnanec má v stredu návštevu u lekára, ktorá trvá celý deň, akú náhradu mzdy za tento deň máme zamestnancovi poskytnúť?

Vyúčtovanie cestovného príkazu

ID624 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Ako postupovať pri zúčtovaní cestovných príkazov? Štyria zamestnanci spoločnosti boli v Nemecku na služobnej ceste, bol s nimi aj jeden živnostník, ktorý pre firmu  vykonáva určité služby (spoločnosti za svoje služby vystavuje FA), na faktúre za hotel je uvedená fyzická osoba (meno nášho zamestnanca), nie názov spoločnosti a počet osôb, ktoré  boli ubytované. Zamestnanci spoločnosti mali mať služobnú cestu preplatenú a živnostník si to hradil sám. Doklad o ubytovaní je na 5 osôb a preto v cestovnom príkaze  si majú zamestnanci vypočítať 1/5 celkovej sumy, a to si uplatniť, lebo to reálne zaplatili (nakoľko sa poskladali na celú sumu faktúry aj so živnostníkom) a priložiť faktúru, príp. to doplniť nejakým interným dokladom s spresnením situácie?

Riadna dovolenka

ID634 | | JUDr. Peter Strapáč

Zamestnanec, čašník - v hlavnom pracovnom pomere pracuje nepravidelne. Jedna zmena trvá 12 hodín. Musí však dodržiavať 40 hodinový pracovný týždeň. Ako sa potom vypočíta nárok na dovolenku za rok ?