Otázky s vecným pojmom: Pracovné voľno

S účinnosťou od 1. 1. 2026 má osamelý rodič - zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp. liečenie alebo do zariadenia poradenstva a prevencie.

Prosím o radu, akým spôsobom má zamestnanec preukázať, že spĺňa podmienku osamelého rodiča? 

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní  na seba a 7 dní  na sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnankyňa chodí na vyšetrenia so svojou matkou a ešte žiada, že má nárok na invalidného manžela 7 dní, ale v zákone som to nenašla. Prosím o vyjadrenie.

Ak má zamestnanec 4 deti, má nárok na 4 x 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy za rok?

Zákon č. 317/2009 Z. z. § 54, ods. 1 definuje, že pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní podľa tohto zákona. Ak ide o vykonanie 1. atestácie patrí ešte + 5 dní. Absolvovaním rigoróznej skúšky sa môže uznať ako náhrada 1. atestácie. Moja otázka: Pri absolvovaní rigoróznej práce a obhajoby - patrí pedag. zamestnancovi tiež nejaké pracovné voľno v rozsahu 5 + 5 dní ako pri 1. atestácii?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Ako je to s nárokom a preplácaním voľna počas sprevádzania dieťaťa k lekárovi, prípadne počas potreby jeho ošetrovania. Je tento nárok počas roka nejako limitovaný?

Ak preruším materskú dovolenku a vrátim sa do práce, budem mať nárok na nejaké voľno spojené s dojčením dieťaťa?

Starosta ma vymenoval do funkcie prednostu obecného úradu s určeným nástupom do funkcie od 1. októbra 2007. Z tohto dôvodu som požiadal svojho zamestnávateľa, aby mi od uvedeného dňa poskytol dlhodobo pracovné voľno na výkon funkcie. Zamestnávateľ s tým však nesúhlasil a naznačil mi, aby som si sám podal výpoveď. Mal na takýto prístup zamestnávateľ právo?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Je možné vyslať zamestnanca na rehabilitáciu aj v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok, tak ako v prípade vysielania na rekondičný pobyt?