Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Fyzická osoba je platiteľom DPH - je v združení fyzických osôb s inou FO, ale účtovníctvo sa doteraz viedlo u tejto FO, a potom sa delilo na polovicu. Navyše je táto FO zamestnaná v inej s.r.o. ako zamestnanec, kde poberá príjem.

Firma nakupuje stravné lístky a tieto poskytuje bezodplatne svojim zamestnancom. Má nárok na uplatnenie DPH, ktorú jej fakturuje dodávateľ v súvislosti so službou za dodanie spomínaných stravných lístkov?

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách  (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno („náhradné voľno“?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 h do 13.00 h)?

Ak si nevyčerpajú všetky navyše odpracované hodiny pri zastupovaní počas mesiaca, vyčerpajú si ich v nasledujúcom období, čo považujeme za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, príp. sú im preplatené s nadčasovým príplatkom. V prípade, že si voľno vyčerpajú v priebehu mesiaca a odpracujú len fond pracovného času (t. j. prevádzkový čas), máme taktiež považovať tieto hodiny  za nadčasy a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas? Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase je totiž práca vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom období (mesiac). Pravidelný zmenový kalendár sa im nedá stanoviť, lebo zastupovanie je väčšinou nepravidelné a výnimočné.

Som zamestnancom súkromného zdravotného zariadenia, ktorého majiteľka, a súčasné riaditeľka pracuje priamo v budove, v ktorej sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť. Pracujem v ambulancii, ktorá je vybavená príslušným medicínskym zariadením a medicínskymi prístrojmi. V ambulancii mám písací s tromi zásuvkami, domnievala som sa, že do nich si môžem ukladať svoje osobné veci. Je prípustné, aby majiteľka po mojom odchode z práce kontrolovala obsah zásuviek, fotila ich a prezentovala personálu? V zásuvkách boli len osobne veci. Dôvodom prezentácie mal byť neporiadok, ktorý je v zásuvke. Aj keď je písací stôl majetkom riaditeľky - odhliadnuc od etického aspektu - má na takého jednanie právo?

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Podľa  § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“)  poskytnutý príspevok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi  na podporu udržania zamestnancov s nízkymi príjmami.  Dohoda bola uzatvorená v mesiaci apríl 2012. Je  tento príspevok je  pripočítateľnou položkou ku mzde zamestnanca? Vchádza  tento príspevok aj do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie? Je celkový príspevok u zamestnávateľa zdaniteľným príjmom?

Spoločnosť dočasne prijala šoféra  na základe mandátnej zmluvy, má živnostenský list na poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Nákladné vozidlo je v obchodnom majetku firmy, všetky náklady a výnosy pri prepravách znáša firma, šofér jej vystaví mesačne faktúru. Môže byť takýto pracovný vzťah na základe mandátnej zmluvy? Môže spoločnosť dať do nákladov  aj pohonné látky, ktorú za firmu zaplatí  šofér zo svojej súkromnej karty?

Vedúca školskej jedálne pri materskej škole je odmeňovaná podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.)

Do 31. augusta 2012 priamo riadila len jednu zamestnankyňu – kuchárku. Z dôvodu nárastu počtu stravovaných detí, od 1. septembra 2012 riadi, okrem uvedenej kuchárky, aj ďalšiu zamestnankyňu – pomocnú kuchárku.

Kuchárka je v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a je odmeňovaná tiež podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Pomocná kuchárka je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti, a je odmeňovaná podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Do 31. augusta 2012 uvedenej vedúcej školskej jedálni nepatril príplatok za riadenie, pretože podľa prílohy č. 6 k zákonu č. 553/2003 Z. z., nespĺňala podmienku priamej riadiacej práce minimálne dvoch podriadených zamestnancov [poznámka: stupeň riadenia IV. – vedúci zamestnanec, ktorý priamo riadi prácu podriadených zamestnancov (množné číslo, t. j. minimálne dvoch podriadených zamestnancov)].

Patrí alebo nepatrí od 1. septembra 2012 uvedenej vedúcej školskej jedálne príplatok za riadenie, ak priamo riadi prácu dvoch podriadených zamestnancov, pričom jeden zamestnanec (pomocná kuchárka) je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti a je odmeňovaná podľa Zákonníka práce?

Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. patrí zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu okrem iných výdavkov aj poistenie liečebných nákladov v zahraničí. Pred vycestovaním na služobnú cestu bola pre vyslaného zamestnanca uzatvorená poistná zmluva o komplexnom cestovnom poistení v rozsahu:

• poistenie liečebných nákladov v zahraničí,
• poistenie batožiny, oneskorené dodanie batožiny leteckou spoločnosťou,
• strata dokladov,
• poistenie zodpovednosti za škody na zdraví, poistenie zodpovednosti za škody na majetku, náklady na advokáta, náklady kaucie,
• úrazové poistenie,
• trvalé následky úrazu,
• úrazové poistenie,
• smrť úrazom.

Ktoré z týchto položiek sú daňovo uznateľnými v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.