Otázky s vecným pojmom: Prekážky v práci

počet otázok s vecným pojmom : 9



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Nárok zamestnanca na pracovné voľno

ID1189 | | Mgr. Ladislav Briestenský

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní  na seba a 7 dní  na sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnankyňa chodí na vyšetrenia so svojou matkou a ešte žiada, že má nárok na invalidného manžela 7 dní, ale v zákone som to nenašla. Prosím o vyjadrenie.

Návšteva u lekára a PN zamestnanca

ID182 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Sprevádzanie k lekárovi a ošetrovanie dieťaťa

ID174 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

Ako je to s nárokom a preplácaním voľna počas sprevádzania dieťaťa k lekárovi, prípadne počas potreby jeho ošetrovania. Je tento nárok počas roka nejako limitovaný?

Prestávky v práci v súvislosti s dojčením

ID1160 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

Ak preruším materskú dovolenku a vrátim sa do práce, budem mať nárok na nejaké voľno spojené s dojčením dieťaťa?

Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci

ID751 | | JUDr. Peter Strapáč

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Celodenná prekážka v práci

ID807 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

V obci je zavedený 37 a ½ hod. týždenný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa pracovného poriadku máme zavedený pevný čas, ktorý je rozvrhnutý vrátane prestávky v práci na odpočinok a jedenie, nasledovne:

  • pondelok, utorok, štvrtok od 7.00 hod. do 15.00 hod.,
  • streda od 7.00 hod. do 16.00 hod,
  • piatok od 7.00 hod. do 14.00 hod.

V prípade, ak zamestnanec má v stredu návštevu u lekára, ktorá trvá celý deň, akú náhradu mzdy za tento deň máme zamestnancovi poskytnúť?

Nadčas a náhradné voľno v školstve

ID445 | | Ing. Jarmila Belešová

Riaditeľ školy povolil pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska za podmienok stanovených v pracovnom poriadku na 2 hodiny a pracovný čas na pracovisku (prácu, ktorú musí vykonať na pracovisku – priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť + ostatné činnosti s ňou súvisiace) stanovil na 6 hodín.

V prípade, že pedagogický zamestnanec si chce za prácu nadčas čerpať náhradné voľno, musí si čerpať 6 hodín alebo taký počet hodín, aký má v daný deň určený v rozvrhu hodín?

Ak pracovná zmena je stanovená od 7,30 do 15,30 hod. ako oceniť prácu pedagogického zamestnanca v prípade konania rodičovských združení, konzultačných hodín pre rodičov, pracovných porád, talentových skúšok napr. do športových tried, zápis detí do 1. ročníka a pod., ktoré sú po 15,30 hod. a trvajú rôzne časové úseky u jednotlivých pedagogických zamestnancov?

Má pedagogický zamestnanec právo požadovať od zamestnávateľa za prácu nadčas poskytnutie náhradného voľna v čase školských prázdnin, pokiaľ má dostatok dovolenky a podľa plánu dovoleniek by si mal čerpať dovolenku?

V akých prípadoch môže zamestnávateľ pedagogickému zamestnancovi poskytnúť za prácu nadčas náhradné voľno?

Školenie zamestnanca obce

ID350 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

Zamestnanec obce sa zúčastnil školenia, ktoré sa konalo v dňoch pracovného pokoja (t. j. v sobotu a v nedeľu). Ako možno túto situáciu posúdiť:

  1. má uvedený zamestnanec za účasť na školení v sobotu a v nedeľu nárok na príslušnú časť funkčného platu + príplatok za prácu nadčas a príplatok za prácu v sobotu a nedeľu v zmysle platných ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.,
  2. alebo má nárok len na príslušnú časť funkčného platu bez príplatkov,
  3. zamestnanec nemá nárok na žiadne plnenie, ak by sa uvedená situácia posudzovala ako prekážka na strane zamestnanca?

So zamestnancom nebola uzatvorená žiadna dohoda podľa § 155 zákona č. 311/2001 Z. z.  Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") a taktiež mu nebola písomne nariadená ani s ním dohodnutá práca nadčas podľa § 97 Zákonníka práce. Zamestnávateľ (obec) vyslal tohto zamestnanca na pracovnú cestu v súlade s § 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.,  pričom mu na tlačive Cestovný príkaz určil miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Je možné tlačivo cestovného príkazu chápať ako nariadenie práce nadčas, keďže pracovná cesta sa uskutočnila v sobotu a nedeľu, keď zamestnanec nepracuje – pracovný čas má rozvrhnutý rovnomerne na 5 dní v týždni?

Pracovné voľno zamestnanca na odvoz družky do pôrodnice a späť

ID190 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?