Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Zamestnanec - lekár, príjmy má len podľa § 5 zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), sa zúčastnil na kongrese, kde ho pozvala firma XZ a na konci roku mu poslala potvrdenie o nepeňažnom plnení, poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo výške 4 100 eur. Ako vykázať tento nepeňažný príjem v daňovom priznaní? Je potrebné ho uviesť v daňovom priznaní typu B ( v ktorých riadkoch)? Odvádzajú sa z tohto príjmu aj odvody do zdravotnej, alebo sociálnej poisťovne?

Živnostník zamestnáva pracovníkov na plný pracovný úväzok. Z dôvodu, že firma v súčasnosti neprosperuje, tak nemá prácu pre zamestnancov na každý pracovný deň. Zamestnávateľ chce pracovníkom platiť v prípade, že nebude mať v daný deň pre nich prácu 60% ich priemerného zárobku. Ako má postupovať, aby dodržal ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) U zamestnávateľa nepôsobia žiadny zástupcovia zamestnancov, ktorí by zastupovali pracovníkov.

Právnická osoba má zamestnancov, ktorých činnosť môžeme charakterizovať ako činnosť osôb, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Zamestnávateľ sa v dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancami dohodol, že im bude v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „cestovné náhrady“) vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25% vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny SR. Bude tento náklad daňovým výdavkom spoločnosti? Pre ďalšiu skupinu zamestnancov, ktorých pracovné cesty trvajú denne, avšak denne menej ako 5 hodín, stanovil zamestnávateľ paušál pre vyplácanie diét.  Bude tento výdavok daňovo uznaným v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách?

Som povinná preplatiť cestovný príkaz, ak náklady na služobnú cestu vznikli pred dvomi rokmi a zamestnanec predložil cestovný príkaz na preplatenie až teraz? Zákon č. 282/2003 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) nerieši premlčanie, resp. zánik nároku cestovných náhrad.

Akciová spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom (vrcholovým manažérom) služobné motorové vozidlá aj na súkromné účely. V zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla pripočítava k ich zdaniteľným príjmom. Aké ďalšie nároky by mala spoločnosť uplatniť voči týmto zamestnancom?

Študent vysokej školy - denné štúdium - má podpísanú zmluvu s reprezentačným športovým tímom (skupinový šport). Z titulu tejto zmluvy mal v roku 2012 príjem vo výške 5 200 eur. Ako a kde správne zaradiť tento príjem do daňového priznania k dani z príjmov? Je povinný sa registrovať na daňovom úrade? Bude platiť z tohto príjmu zdravotné a sociálne poistenie?

V odbornej tlači sa možno stretnúť s dvoma rôznymi spôsobmi účtovania predpisu a odvodu miezd na osobné účty zamestnancov:

• Mzda vyplatená zamestnancom na osobné účty sa účtuje na účet 331, tak ako aj  mzda vyplatená v hotovosti   alebo,
• Mzda vyplatená na osobné účty zamestnancov sa účtuje prostredníctvom účtu 379.

Ktorý z týchto dvoch spôsobov je v zmysle platnej metodiky pre roky 2012 a 2013 správny?

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravu. Čo v prípade, ak poskytuje stravu vo vlastnom stravovacom zariadení - reštaurácia - zdarma, teda zamestnanci nemajú ani stravné lístky, ani za obedy v jedálni neplatia. Treba vyhotoviť nejaký dokument, kde zamestnanci podpíšu, že boli oboznámení so spôsobom zabezpečenia stravy bezplatne v jedálni? Kvôli kontrole, keby prišli a chceli by vidieť, akým spôsobom zamestnávateľ zabezpečuje stravu?

Ako postupovať v prípade, keď zamestnávateľ odo zamestnanca vyžaduje vykazovanie pohotovostných služieb  ako pohotovosť mimo pracoviska, ktoré vykonáva ako lekár na oddelení - na mieste výkonu služby?  Ani v pracovnej zmluve, ani v dodatku o nadčasoch  nemá daný lekár zadefinovaný  výkon práce mimo pracoviska. Zamestnávateľ odmieta dať takýto príkaz písomnou formou a chce zamestnanca sankcionovať zákazom služieb na 3 mesiace, s tým, že na to právo a argumentuje rovnomerným rozvrhnutím pracovného času.

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách  (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno („náhradné voľno“?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 h do 13.00 h)?

Ak si nevyčerpajú všetky navyše odpracované hodiny pri zastupovaní počas mesiaca, vyčerpajú si ich v nasledujúcom období, čo považujeme za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, príp. sú im preplatené s nadčasovým príplatkom. V prípade, že si voľno vyčerpajú v priebehu mesiaca a odpracujú len fond pracovného času (t. j. prevádzkový čas), máme taktiež považovať tieto hodiny  za nadčasy a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas? Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase je totiž práca vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom období (mesiac). Pravidelný zmenový kalendár sa im nedá stanoviť, lebo zastupovanie je väčšinou nepravidelné a výnimočné.