Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

počet otázok s vecným pojmom : 262



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Výpočet mzdy pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

ID296 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

  • 1/2011 176 h
  • 2/2011 154 h
  • 3/2011 165 h
  • 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Nárok na stravné

ID1345 | | JUDr. Marek Švec

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Vzdelávanie zamestnancov

ID2693 | | Ing. Anton Kolembus

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

Pružný pracovný čas a nárok na stravné lístky

ID2166 | | Ing. Iveta Matlovičová

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Kurz pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty

ID1100 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Aký kurz použiť pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty, ak zamestnanec dostal preddavok v cudzej mene (určenej pre danú krajinu) a nedoplatok, resp. preplatok chce zrealizovať so súhlasom zamestnávateľa v eurách. Príklad - zamestnanec dostane preddavok 1000 CZK a sú mu vyúčtované náhrady vo výške 950 CZK a zostávajúcich 50 CZK chce vrátiť v eurách - aký možno kurz použiť pri prepočte? Zamestnanec dostane preddavok 1000 CZK a sú mu vyúčtované náhrady vo výške 1100 CZK a zostávajúcich 100 CZK si chce nechať doplatiť v eurách - aký kurz použiť pri prepočte?

Vrátenie preplatku zo zdravotnej poisťovne

ID1450 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Zamestnanec oznámil v roku 2011, že je od roku 2004 invalid a má nárok na zníženú sadzbu poistného do zdravotnej poisťovne, vystavili sa opravne mesačné výkazy, avšak zdravotná poisťovňa  oznámila, že to nemožno riešiť cez ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2011. Preplatok sa vyplatil na základe žiadosti o vrátenie preplatku. Ako to vysporiadať účtovné na strane zamestnávateľa a ako tento preplatok riešiť u zamestnanca. Bude tento preplatok z roku 2011 ako zvýšenie základu dane? Ako to riešiť za  rok 2012, treba urobiť opravné výkazy a po vrátení preplatku za prvých 7 mesiacov roka 2012 to len zdaniť? alebo navýšiť hrubú mzdu? Možno to vysporiadať naraz v jednom mesiaci, keď príde preplatok, tak aby sa nemuseli opravovať každý jeden mesiac výkazy a prehľady?

Starosta a čerpanie dovolenky

ID200 | | Ing. Mária Šulavíková

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach:

  • či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov),
  • aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu,
  • či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou.

Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?

Zamestnávanie manželky

ID1489 | | JUDr. Marek Švec

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

ID509 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Aké povinnosti plynú zamestnávateľovi pri ukončení pracovného  pomeru so zamestnancom dohodou. Ide o odhlásenie zo  Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne, prípadne vzniká aj povinnosť voči daňovému úradu a podobne?

Vymeriavací základ na účely materskej dovolenky

ID32 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Firma má zamestnankyňu, ktorá je živnostníčkou a od 1. 11. 2010 sa zamestnala vo firme. Predpokladaný termín pôrodu má 1. 12. 2010. Aký bude jej vymeriavací základ na účely materskej dovolenky a aké bude rozhodujúce obdobie?