Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)  prevádzkuje obchod s chovateľskými potrebami. K dátumu 31. 8. 2010 chce zrušiť živnostenské oprávnenie,  pretože odchádza na materskú dovolenku. Keďže manžel chce v obchode pokračovať, plánuje si živnosť otvoriť on. Ako má SZČO postupovať pri zrušení živnosti, aké bude mať povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni  a ako prepísať, resp. preniesť na manžela zásoby, čo jej ostanú na sklade?

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Aké povinnosti plynú zamestnávateľovi pri ukončení pracovného  pomeru so zamestnancom dohodou. Ide o odhlásenie zo  Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne, prípadne vzniká aj povinnosť voči daňovému úradu a podobne?

Prihlásili sme fyzickú osobu Sociálnej poisťovne,  táto fyzická osoba má  nepravidelný príjem, činnosť vykonáva na základe mandátnej zmluvy ako nepodnikateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne sa  odvádzajú z nepravidelného príjmu. Je povinnosť prihlásiť firmu ako zamestnávateľa aj do príslušnej zdravotnej poisťovne a na daňový úrad a odvádzať  preddavky a daň, alebo si táto fyzická osoba  vysporiada svoju daňovú a zdravotnú povinnosť v ročnom zúčtovaní?

Od 1. 1. 2011 sa musia platiť  odvody do Sociálnej poisťovne aj z odmeny konateľa. Konateľ  z  Českej republiky poberá odmenu v spoločnosti, ktorú má na Slovensku, rovnakú  firmu vlastní   aj v Českej republike, tam ma aj pracovný pomer a platí tam aj odvody. Zo slovenskej spoločnosti poberá iba odmenu konateľa. Musí na Slovensku platiť odvody, keď jeho pracovná činnosť je v Českej republike?  Treba ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne  v Českej republike?

Autor mal príjmy za autorské dielo v roku 2011 od vydavateľstva právnej a ekonomickej literatúry vo výške 75 eur, nie je SZČO, ale doktorandom. Tento príjem si uviedol v daňovom priznaní v zmysle § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), následne bol Sociálnou poisťovňou (SP) vyzvaný, aby sa prihlásil do SP. Vydavateľstvo odvádza iba povinné 2 % do literárneho fondu, nakoľko nie je možné uplatniť v tomto prípade zrážkovú daň. Je autor povinný prihlásiť sa do SP alebo mu vzniká aj odvodová povinnosť a v akej výške?

Má registračnú alebo oznamovaciu povinnosť fyzická osoba nepodnikateľ (už má pridelené DIČ z titulu súkromného prenájmu bytu), keď začala poberať príjmy na základe licenčnej zmluvy, uzatvorenej v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v z. n. p., v ktorej autor (autorizovaný architekt) - fyzická osoba udeľuje svoj súhlas na použitie autorského diela? Ak má registračnú alebo oznamovaniu povinnosť - do akého termínu? Podlieha tento príjem na základe licenčnej zmluvy dani z príjmov? Vstupuje tento príjem na základe licenčnej zmluvy do obratu DPH?  Aký vplyv má tento príjem na zdravotné a sociálne poistenie?

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Za rok 2011 sme podali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ B. Fyzická osoba v roku 2011 mala začiatkom roka 2011 príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3. Neskôr si na túto činnosť vybavila živnostenské povolenie (aby si z príjmov mohla uplatniť nezdaniteľnú časť). Pri vypĺňaní daňového priznania sa stala chyba a príjmy, ktoré sa mali uviesť do § 6 ods. 3, sa uviedli do § 6 ods. 1. Tým sa stalo, že v § 6 ods. 1 sa vykázali príjmy vyššie asi o 500 €, ako bola hranica na prihlásenie sa na povinné nemocenské poistenie. Od 1. 7. 2012 sme sa zabudli prihlásiť na povinné nemocenské poistenie. Pri podávaní daňového priznania za rok 2012 sme si chybu v priznaní na rok 2011 všimli a podali sme dodatočné daňové priznanie, kde sem uviedli správnu výšku príjmov. Na základe tohto nám nevzniklo povinné nemocenské poistenie. Pravdepodobne po podaní dodatočného priznania si Sociálna poisťovňa všimla, že sme mali byť od 1. 7. podľa pôvodného daňového priznania povinne nemocensky poistení, a tak nám poslala prihlášku k nemocenskému poisteniu. A samozrejme, pýta si úhradu poistného za obdobie od 07/2012 do 03/13. Považujeme tento status za nesmierne nespravodlivý. Máme nejakú možnosť sa voči tomuto brániť? (Len na margo: Uvedená osoba je povinne nemocensky poistená z titulu pracovnoprávneho pomeru).

A., Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre žiakov základnej školy. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie nabíjajú rodičia dopredu na stravovacie karty žiakov. Takže škole nefakturujeme nič, dodávame priamo pre žiakov. Nabitie kreditu sa účtuje 221/384 bez DPH. Môžeme evidovať takéto prijatie platby bez DPH? Nevzniká povinnosť vystaviť faktúru podľa § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH? Nevzniká tu daňová povinnosť z prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dňom prijatia platby? Na základe koncomesačnej rekapitulácie (počtu odobratých jedál) sa zúčtuje DPH (t. j. MD 384 / D 602 a 343). Je hore uvedený postup správny?

B., Nemali by sa tržby radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Ak by sme pri prijatí platby vystavovali faktúru s DPH rodičom a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry rodičom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Aký postup navrhujete?

C., Žiaci tiež majú možnosť nakupovať na karty okrem obeda aj bufetový sortiment. Tu máme uplatniť rovnaký postup?

D.,Škola prijíma dotáciu na stravovanie žiakov. Spoločnosť dopredu nahlási počet stravníkov a následne je mu vyplatená dotácia. Odvod DPH sa urobí za mesiac, v ktorom je vyplatená dotácia. Je to rovnaký mesiac, za ktorý je dotácia žiadaná. Vzniká vôbec z dotácie povinnosť odviesť DPH? Ak áno, kedy a na základe akého dokladu (v kontrolnom výkaze) sa má odviesť? Spoločnosť tiež prijíma dotáciu na stravovanie škôlkárov. V tomto prípade sa dotácia žiada po skončení mesiaca, na základe presného počtu odobratých obedov. DPH z dotácie sa odvádza za mesiac, v ktorom boli obedy vydané, a nie za mesiac, v ktorom bola dotácia vyplatená. Je to tak správne?