Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)  prevádzkuje obchod s chovateľskými potrebami. K dátumu 31. 8. 2010 chce zrušiť živnostenské oprávnenie,  pretože odchádza na materskú dovolenku. Keďže manžel chce v obchode pokračovať, plánuje si živnosť otvoriť on. Ako má SZČO postupovať pri zrušení živnosti, aké bude mať povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni  a ako prepísať, resp. preniesť na manžela zásoby, čo jej ostanú na sklade?

Aké povinnosti plynú zamestnávateľovi pri ukončení pracovného  pomeru so zamestnancom dohodou. Ide o odhlásenie zo  Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne, prípadne vzniká aj povinnosť voči daňovému úradu a podobne?

Prihlásili sme fyzickú osobu Sociálnej poisťovne,  táto fyzická osoba má  nepravidelný príjem, činnosť vykonáva na základe mandátnej zmluvy ako nepodnikateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne sa  odvádzajú z nepravidelného príjmu. Je povinnosť prihlásiť firmu ako zamestnávateľa aj do príslušnej zdravotnej poisťovne a na daňový úrad a odvádzať  preddavky a daň, alebo si táto fyzická osoba  vysporiada svoju daňovú a zdravotnú povinnosť v ročnom zúčtovaní?

Som majiteľom spoločnosti,  v ktorej som konateľom a zároveň aj zamestnancom. Keďže v auguste som sa dožil 60 rokov, rád by som išiel do predčasného dôchodku. Z právneho hľadiska, aký to bude mať vplyv, resp. aké úkony treba vykonať pre ďalšiu pôsobenie v spoločnosti? Poznamenávam, že spoločnosť by som si chcel naďalej ponechať a byť v nej zamestnaný ako doteraz.

Spoločnosti vznikla povinnosť vytvorenia stálej prevádzkarne v Nemecku. Okrem povinnosti platenia dane z príjmu v Nemecku má spoločnosť aj povinnosť platenia odvodov za zamestnancov? Zamestnanci sú prihlásení v slovenskom sociálnom systéme a odvody a daň zo závislej činnosti odvádza spoločnosť v Slovenskej republike.

Fyzickej osobe vznikol poistný vzťah ako zamestnancovi z dvoch pracovných pomerov. Vymeriavací základ zamestnanca z pracovného pomeru u zamestnávateľa „A" je vo výške 1 980 € a u zamestnávateľa „B" je vo výške 1 100 €. Zamestnanec nie je sporiteľom podľa zákona č. 40/2004 Z. z.  o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Študent strednej školy cez prázdniny poberal príjmy na základe Zmluvy o vytvorení a použití umeleckého výkonu za odohraté divadelné predstavenie. V zmluve je uvedené, že: "umelec súhlasí, že preberá nezdanenú odmenu a daň si odvedie sám." Aké daňové povinnosti vznikli študentovi na základe takéhoto príjmu? Vznikli mu aj registračné povinnosti, resp. povinnosti voči sociálnej či zdravotnej poisťovni? Ak áno, v akej lehote?

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?