Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre zamestnancov odberateľa- firmy, tiež platiteľa DPH. Takže odberateľ poskytuje povinne v zmysle § 152 Zákonníka práce svojim zamestnancom stravovanie v našom stravovacom zariadení. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že zamestnanci odberateľa majú debetné stravovacie karty bez limitu. Na druhej strane zamestnanci odberateľa okrem obedové menu (zákonné stravovacie služby) majú možnosť na debetné karty odoberať aj z nášho bufetu doplnkový sortiment typu: Horalky, bagety, sladkosti, minerálka…atď. Aj tento doplnkový sortiment musíme fakturovať odberateľovi. Následne na základe evidencie (daňový alebo nedaňový doklad) tieto stravovacie služby a doplnkový sortiment fakturujeme odberateľovi. Ide o vyúčtovanie na základe súhrnnej faktúry (§ 75) a teda vznik našej daňovej povinnosti by mala byť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za ktorý sa vyhotovuje.

A., Stravovacie služby Predpokladáme dobre, že vznik našej daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže k poslednému dňu aktuálneho kalendárneho mesiaca? V priebehu mesiaca zamestnanec odberateľa pri nákupe stravy (obedové menu) dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže vystavujeme súhrnnú faktúru, tu interne evidujeme iba sumu bez DPH. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Alebo by nám aj stačil nedaňový doklad (napr. dodací list)? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme.

B., Doplnkový sortiment Doplnkový sortiment tiež musíme fakturovať odberateľovi. Predpokladáme dobre, že vznik našej daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže k poslednému dňu aktuálneho kalendárneho mesiaca? Predpokladáme dobre, že náš odberateľ by mal tento doplnkový sortiment považovať za prechodnú položku (výdavky, ktoré platiteľ dane platí v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka, § 22 ods. 3 zákona o DPH) ? V tom prípade by sme doplnkový sortiment fakturovali zvlášť, samozrejme s DPH, na osobitnej faktúre. Preto na osobitnej faktúre, lebo náš odberateľ z tejto prechodnej položky- doplnkového sortimentu- by nemal nárok na odpočet DPH. (Následne by pri preúčtovaní zamestnancovi tiež nemal povinnosť odviesť DPH.) V priebehu mesiaca zamestnanec odberateľa pri nákupe doplnkového sortimentu dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže vystavujeme súhrnnú faktúru, tu interne evidujeme iba sumu bez DPH. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.] ? Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Alebo by nám aj stačil nedaňový doklad (napr. dodací list)? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme.

C., Požiadavka odberateľa Odberateľ nesúhlasí s názorom, aby doplnkový sortiment bol vyfakturovaný z našej strany s DPH, požaduje faktúru bez DPH, lebo DPH má byť podľa ich názoru odvedená cez ERP. Je ich názor opodstatnený? 

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre zamestnancov odberateľa- firmy, tiež platiteľa DPH. Takže odberateľ poskytuje povinne v zmysle § 152 Zákonníka práce svojim zamestnancom stravovanie v našom stravovacom zariadení. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie sa nabíja dopredu na zamestnanecké karty, na začiatku každého kalendárneho mesiaca. Cena stravnej jednotky je pevná (1 stravná jednotka = 1 obed). Následne tieto stravovacie služby (dobytie kreditu) ihneď, na začiatku mesiaca, fakturujeme odberateľovi. Z nášho hľadiska je platba prijatá pred dodaním služby. Takže predpokladáme, že vznik daňovej povinnosti z prijatej platby nám podľa §19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby. V rozhodnutí Súdneho dvora ES C-419/02 BUPA Hospitals Ltd. sa v bode 48 uvádza, že na to, aby sa daň stala splatnou (zo zálohovej platby) je potrebné, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť, teda budúce poskytnutie služby, boli už známe, tj. služby musia byť presne určené, ako aj dodávateľ služieb. Predpokladáme, že tieto stravovacie služby sú celkom presne určené, takže tento kredit, v deň prijatí platby fakturujeme s DPH (311/384 a 343). T. j. predpokladáme, že vznik daňovej povinnosti z prijatej platby nám podľa §19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby. Predpokladáme dobre, že vznik daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže ku dňu prijatia platby? Následne zamestnanec pri nákupe stravy dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže sme DPH už odviedli na základe faktúry, tu interne zaúčtujeme iba sumu bez DPH ako 384/602 alebo 604. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme. V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 EUR, DPH 2 EUR, Záloha -10 EUR, DPH -2 EUR, Celkom 0 EUR. Alebo aký postup navrhujete? Je tá hrozba na základe §69 odsek 5 zákona o DPH reálna? 

Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Ako je to s týmito odvodmi počas čerpania materskej dovolenky?

1) Je povinný platiť odvody do SP? Ak áno, v rovnakej výške ako doteraz?

2) Je povinný platiť odvody do ZP, alebo počas čerpania materskej nie a obdobie materskej sa zohľadní aj v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia?

3) Ako je to z dobrovoľným poistením v nezamestnanosti?

Firma prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne dna  9. 7. 2016 s chybným dátumom vzniku pracovného pomeru (nástupu do práce):  8. 7. 2016. Tento dátum (8. 7. 2016) je vlastne dátum vyhotovenia pracovnej zmluvy. Vznik pracovného pomeru- prvý deň nástupu do práce zamestnanca- je aj podľa podpísanej pracovnej zmluvy 10. 7. 2016. Preto sme naše pôvodné prihlásenie zrušili, resp. podali novú (opravnú) prihlášku so správnym dátumom 10. 7. 2016. Ale túto prihlášku sme podali dňa 20. 7. 2016. Podľa nás sme zamestnanca neprihlásili oneskorene, lebo sme ho prihlásili včas, t.j.  9. 7. 2016, len v tomto podaní sme museli opraviť dátum vzniku pracovného pomeru. Ide podľa Vás o oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne? T. j., môže ísť o nelegálne zamestnávanie?

V zmysle § 4, ods. 2b, číslo 19 zákona o elektronickej registračnej pokladnici č. 289/2008 Z. z. musí elektronická registračná pokladnica "umožňovať on-line pripojenie s informačnými systémami finančnej správy, pričom podmienky on-line pripojenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financii SR". Moja otázka je, či MF SR uvedený právny predpis vydalo. Ak áno, v akej podobe a pod akým označením?

Na základe akej zmluvy môže konateľ vykonávať konateľskú funkciu voči spoločnosti? Aké povinnosti vyplývajú pre spoločnosť, resp. pre konateľa z rozdielnych vzťahov (napr. pracovno-právny, mandátny, ....) - mám na mysli oznamovaciu povinnosť, platenie daní, platenie odvodov.

Členovi štatutárneho organu, ktorý od roku 2013 poberá odmenu vo výške 350 € za výkon funkcie ako člen dozornej rady a od júla 2014 má pracovnú zmluvu a mesačný plat 1 950 € ako finančný riaditeľ v a. s., boli vyplatené tantiemy za rok 2013 ako členovi štatutárneho orgánu, ktorý nemá majetkovú účasť v uvedenej a. s. Je povinnosť zraziť všetky odvody do sociálnej poisťovne?

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).

Z hospodárenia stálej prevádzky v Nemecku rozhodol jediný spoločník - konateľ vyplatenie tantiémy (zdroj nie je zisk po zdanení) za rok 2012 vo výške 37 500 €. Zdroj príjmu nie je teda zisk po zdanení, nejde o tantiému aj keď je tak označená - je to odmena. Tantiéma-odmena za rok 2012 je evidovaná ako nevyplatená na účtoch 522/333 . Je toto účtovanie správne? Pre nedostatok finančných prostriedkov je táto odmena stále nevyplatená. Tento príjem bude vyplatený konateľovi-zároveň zamestnancovi, ktorý má od platiteľa príjem zo závislej činnosti. Zdaňuje sa tento príjem zamestnanca-konateľa ako bežný príjem zo závislej činnosti v čase výplaty? Ako sa postupuje pri výpočte VZ na odvody do sociálnej a zdravotnej poistovne pri výške 37 500 € a v akej výške?

Ako postupovať pri výplate odmeny likvidátora z pohľadu zdravotného a sociálneho poistenia? Pri sociálnom poistení pôjde o nepravidelný alebo pravidelný príjem, keďže doteraz likvidátor nebol do sociálnej poisťovne prihlásený? Bude potrebné jeho odmenu rozpočítať na mesiace likvidácie, vypočítať takto niekoľko vymeriavacích základov a podať výkaz poistného a príspevkov alebo iba mesačný výkaz poistného, kde určite bude odmena presahovať maximálny vymeriavací základ.