Otázky a odpovede

Spoločnosť s ručením obmedzeným získala živnostenské oprávnenie, kde potrebuje zodpovedného zástupcu. Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. musí byť táto osoba v pracovnom pomere s danou spoločnosťou. Stačí kratší pracovný čas, napr. jedna hodina mesačne? Kedy má spoločnosť tohto zamestnanca prihlásiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, keďže má túto živnosť zapísanú do predmetu podnikania, ale túto činnosť ešte nevykonáva?

Spoločnosť registrovaná pre účely DPH v tuzemsku zakúpila ojazdený dopravný prostriedok - automobil z Belgicka od právnickej osoby, registrovanej pre účely DPH v Belgicku. Na faktúre je uvedená cena automobilu, aukčný poplatok a ostatné náklady bez DPH - dodanie tovaru v rámci ES. Spoločnosť následne tento automobil predala fyzickej osobe. Aké povinnosti vyplývajú spoločnosti v tuzemsku? Z akej sumy má odviesť daň? Aké znenie plnenia má spoločnosť uviesť na faktúre, keď tento automobil predáva FO?

Fyzická osoba - športovec má uzatvorenú  hráčsku zmluvu - hokej v Českej republike.  Môže si uplatniť výdavky vypčítané pecentom alebo skutočne preukázateľné výdavky, čiže jeho dosiahnuté príjmy sa budú zdaňovať podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. a použije  metódu zápočtu?  V Českej republike hrá hokej, dostáva peniaze na účet na základe zmluvy, má aj tam povinnosť odviesť daň?

Od 1. 1. 2011 sa musia platiť  odvody do Sociálnej poisťovne aj z odmeny konateľa. Konateľ  z  Českej republiky poberá odmenu v spoločnosti, ktorú má na Slovensku, rovnakú  firmu vlastní   aj v Českej republike, tam ma aj pracovný pomer a platí tam aj odvody. Zo slovenskej spoločnosti poberá iba odmenu konateľa. Musí na Slovensku platiť odvody, keď jeho pracovná činnosť je v Českej republike?  Treba ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne  v Českej republike?

Spoločnosť A s.r.o. (česká firma, registrovaná pre DPH v ČR) prenajíma osobný automobil spoločnosti B, s.r.o. (slovenská firma, registrovaná pre DPH v SR). Ide o dlhodobejší prenájom. Firma A mesačne fakturuje firme B cenu dohodnutého nájmu (poskytnutá služba, s oslobodením od DPH v ČR, firma B samozdaní v SR a súčasne si uplatní odpočet). Okrem nájmu však spoločnosť A tiež prefakturuje spoločnosti B nakúpené PHL (firma B obdržala klientsku kartu, ktorou platí nakúpené PHM. Karta je zriadená na firmu A a teda aj faktúra za nakúpené PHM je dodaáateľom PHM adresovaná firme A. Táto následne prefakturuje pohonné látky firme B.  Treba posudzovať dodanie tohto plnenia ako dodanie tovaru? Ako v tomto prípade určiť miesto zdaniteľného plnenia a povinnosť platiť DPH? Alebo je toto dodanie služby (náklady súvisiace s prenájmom vozidla) a tým pádom je plnenie v ČR oslobodené a v SR samozdanené s nárokom na odpočítanie poločnosť B povinná viesť evidenciu jázd a či si môže (za predpokladu, že vozidlo využíva výlučne na podnikateľské účely) výdavky na automobil v plnej výške uplatniť do nákladov.

Ako sa majú posúdiť výdavky súvisiace s premiestnením majetku (ide o náklad alebo sa majú kapitalizovať)? Nejde o premiestnenie do inej dcérskej spoločnosti v rámci konsolidovaného celku, ale v rámci upgrade linky je nutné zmeniť „layout" linky, a tým získať priestor pre realizáciu celej investičnej akcie. Ako postupovať v prípade, že materská spoločnosť má iný názor, ako je uvedený v IFRS?

Ako treba podľa IFRS zaobchádzať s premlčanými dividendami z akcií (ktoré si nikto nevyzdvihol a spoločnosť nemá kontakt na akcionárov), príp. premlčanými záväzkami (istina + úroky) z vlastných dlhopisov? Zákonná premlčacia doba je 4 roky v prípade dividend a 10 rokov u záväzkov z dlhopisov. Spoločnosť sa rozhodla, že z dôvodov „reputačného" rizika obidve lehoty predĺži o ďalších 6 rokov, t. j. do 6 rokov po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty vyplatí nároky akcionárom / veriteľom v plnej výške, po jej uplynutí nevyplatí nič. Bolo odhadnuté, že po uplynutí zákonnej premlčacej doby dôjde k vyplateniu 10 % z pôvodných záväzkov. Je z hľadiska IFRS tento prístup správny? Záväzok voči akcionárom / veriteľom je evidovaný v plnej výške po dobu zákonnej premlčacej lehoty + obdobie, za ktoré sa spoločnosť rozhodla plniť navyše. Po uplynutí tejto doby sú záväzky z vlastných dlhopisov odúčtované do prevádzkových výnosov, záväzky z dividend do nerozdeleného zisku. Je tento prístup z hľadiska IFRS správny?

Chceli by sme sa opýtať na spôsob vykazovania postúpenej pohľadávky z titulu faktoringu z pohľadu IAS/IFRS, pričom postúpenie bolo uskutočnené v menovitej hodnote. Predpokladám, že v prípade takejto pohľadávky sa len zmení jedna pohľadávka na inú pohľadávku (nevykazuje sa odpis a následne vynos z predaja pohľadávky tak ako v našej legislatíve).

Moja otázka sa týka uznania výnosov z predaja bytov z pohľadu IAS/IFRS. Ide o developerskú spoločnosť, ktorá postavila bytové domy za účelom predaja jednotlivých bytov. Podľa môjho názoru by mal byť výnos uznaný ku dňu splnenia 5 podmienok daných IAS 18 pre predaj tovaru a v súlade s IFRIC 15 – teda najmä ku dňu prevodu vlastníctva a spojených rizík, t. j. zápisu do katastra nehnuteľností. Vedenie spoločnosti má však záujem uznať výnosy k dátumu kolaudácie domu, a to v prípade uzatvorených zmlúv o budúcich zmluvách na predaje bytov. Argumentuje tým, že je viac než pravdepodobné, že k predaju dôjde a taktiež aj tým, že je už vyinkasovaný nevratný preddavok vo výške 15 % z ceny bytu (cca 18 tis. eur). Je možné pri predaji nehnuteľnosti uznať výnos v inom okamihu, ako je prevod vlastníctva v katastri nehnuteľností?

Podľa môjho názoru v tomto prípade však nedochádza priebežne k prevodu rizík a výhod spojených s vlastníctvom, napr. v zmluve je výslovne uvedené, že riziká prechádzajú na kupujúceho dňom podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. A budúci kupujúci nemôže s nehnuteľnosťou nakladať, riziko kupujúceho spočíva v zmene ceny nehnuteľností na trhu, keďže kúpna cena je daná, nemenná.

Sme spoločnosťou s ručením obmedzeným zaoberajúcou sa poskytovaním služieb a vlastníme pozemok, na ktorom sme pôvodne plánovali stavať sídlo spoločnosti. Teraz ho však chceme predať. Na základe kúpnej zmluvy nám záujemca o kúpu časti pozemku uhradí zálohu ako prejav vážneho a trvalého záujmu o jeho budúcu kúpu, pričom vlastnícke právo aj právo nakladať s pozemkom ako vlastník prejde na záujemcu až povolením vkladu v katastri nehnuteľností. Zmluvne je dohodnuté, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností bude podaný až vtedy, keď dôjde k podpisu zmluvy s ďalším záujemcom o druhú časť pozemku. Prijatú zálohu budeme účtovať na účet 324 – Prijaté preddavky a faktúru vystavíme až povolením vkladu v katastri nehnuteľností, keď podľa zmluvy prejde na záujemcu právo nakladať s pozemkom ako vlastník. Započítava sa nám prijatá záloha na predaj pozemku do obratu pre účely zákona o DPH?