Otázky a odpovede

Spoločnosť X so sídlom na Slovensku, ktorá nie je neregistrovaná pre DPH, dodá od 1. januára 2025 do 15. októbra 2025 tovary a služby v tuzemsku, ktoré sa zahŕňajú do obratu v hodnote 50 000 eur. Do 22. októbra 2025 je spoločnosť X povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH. V tejto žiadosti zároveň uvedie deň, kedy presiahla obrat. V žiadosti zároveň neuvedie, že sa chce stať platiteľom DPH dodaním tovaru, ktorým presiahla obrat 50 000 eur. Daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom jej pridelí IČ DPH (s platnosťou od 1.1.2026). Spoločnosť X dňa 5. decembra 2025 dodá tovar za 15 000 eur inému platiteľovi DPH na Slovensku. Spoločnosť X týmto dodaním presiahne obrat 62 500 eur, stane sa platiteľom DPH týmto dodaním, pričom pred tým pridelené IČ DPH nadobúda platnosť týmto dodaním. Zároveň je povinná už z tohto dodania zaplatiť DPH. Túto skutočnosť X je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu.

Čo pre spoločnosť znamená, že je povinná z dodania v sume 15 000 eur (kde prekročila obrat 62 500 eur) už zaplatiť daň? Považuje sa spomenutých 15 000 eur za sumu už s daňou a firma odvedie DPH v sume 2 804,88 eur? Alebo sa tých 15 000 eur považuje za základ pre výpočet DPH a firma odvedie 3 450 eur? A je spoločnosť v tomto prípade povinná spätne opravovať faktúru a vyčísliť základ dane a daň? 

Exteriérový prvok pod názvom "Klimatické zmeny" - ide o oceľovú konštrukciu, v ktorej je zabudovaný exteriérový LCD s príslušenstvom - 3 ks /držiak, riadiace PC, senzor spúšťania). Súčasťou tohto prvku je aj primontovaná informačná tabuľa. Oceľovú konštrukciu a jej inštaláciu účtovať zvlášť prostredníctvom účtu 022 a zvlášť účtovať LCD s príslušenstvom a informačnú tabuľu? 

Kaviareň s celoročnou prevádzkou má počas letných mesiacov funkčnú letnú vonkajšiu terasu s obsluhou. V rámci areálu, kde sa nachádza kaviareň sa počas letných mesiacov konajú aj podujatia, počas ktorých zabezpečuje prevádzka kaviarne občerstvenie v predajných stánkoch. Po ukončení letnej sezóny funguje len vnútorná časť kaviarne. Z dôvodu zvýšeného dopytu po službách kaviarne na vonkajšej terase ako aj v predajných stánkoch zamestnávateľ potrebuje zabezpečiť na letnú sezónu vyšší počet pracovníkov na pozíciu čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku. Môže zamestnávateľ na tento účel výkonu činností - čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku uzatvoriť dohody o vykonaní sezónnych prác podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Spĺňajú pracovné činnosti: čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku pojmové znaky sezónnej práce v cestovnom ruchu podľa Prílohy č. 1b, písm. b) bod 6. Zákonníka práce? Obe pracovné činnosti sa vykonávajú len počas letných mesiacov, opakujú sa každý rok a netrvajú dlhšie ako 8 mesiacov v kalendárnom roku.

V DP k DPH nám pri vystavení dobropisov a ťarchopisov nesúhlasí výpočet DPH v riadku 25. Príklad: Dobropisy - základ 19 % -3 919,32 € DPH -744,67 € Ťarchopisy - základ 23 % +5 134,14 € DPH +1 180,85 € Dobropisy - základ 5 % -380,96 € DPH -19,04 € Riadok 24 základ +833,86 € a DPH +417,13 € Ale v DP by mala byť suma v rozmedzí 41,69 € až 191,79 € rozdiel je 225,30 €. Poprosila by som poradiť ako postupovať, pretože neviem či mi dovolí poslať DP a ak áno, či nebude problém na DÚ.

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH, má v obchodnom majetku 3 nehnuteľnosti, ktoré prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni cca 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude cca 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Zamestnanec bol odoslaný na vstupnú prehliadku z dôvodu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon práce v noci. Lekár pracovnej zdravotnej služby vyhotovil posudok so záverom v tomto znení: "spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením s časovým obmedzením do 15.12.2025". Zamestnávateľovi z takéhoto výsledku posúdenia nebolo zrejmé, čo tento záver znamená (zamestnávateľ mal za to, že podľa takéhoto záveru posudku zamestnanec nemôže vykonávať nočnú prácu do 15.12.2025), pretože dotknutý zamestnanec uviedol, že lekár pracovnej zdravotnej služby mu k tomu uviedol, že môže vykonávať nočnú prácu, ale vzhľadom na jeho zdravotný stav chce lekár PZS preveriť vplyv výkonu nočnej práce na zdravotný stav zamestnanca skôr ako o rok, keďže prehliadky sa vo vzťahu k práci v noci vykonávajú raz ročne. Zamestnávateľ preto kontaktoval lekára PZS, ktorý uviedol, že predmetný záver posudku podľa písm. b) (spôsobilý s dočasným obmedzením) môže byť aj len časové obmedzenie plnej spôsobilosti na výkon posudzovanej práce, a na základe takéhoto záveru posudku zamestnanec môže vykonávať nočnú prácu minimálne do 15.12.2025, kedy sa vykoná opätovné posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu. Na požiadavku zamestnávateľa, aby v takýchto prípadoch uvádzal záver posudku podľa písm. a) "spôsobilý na výkon posudzovanej práce", a to, že zamestnanca potrebujú podrobiť preventívnej prehliadke v skoršom termín nech si zabezpečia iným spôsobom v súlade s ustanovením § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou), ako vydávaním posudkov so záverom podľa písm. b ) (spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením), lekár PZS uviedol, že oni si nemajú ako inak zabezpečiť výkon prehliadky v skoršom termíne, a že riešením je len to, že pristúpia k vydávaniu dvoch posudkov - jeden pre nich s výsledkom podľa b) a jeden pre zamestnávateľa s výsledkom podľa a). Je postup lekára PZS v súvislosti s uvádzaním záveru o spôsobilosti s dočasným obmedzením v zmysle vyššie uvedeného možný, alebo má pravdu zamestnávateľ? Ako by mal zamestnávateľ v tejto situácii postupovať?

Obec ma registrovaný socialny podnik a chce okrem ostatných podnikateľských aktivít robiť aj zvoz komunalného odpadu pre občanov. Ak si na uvedenú činnosť zoberie do výpožičky stroje a pracovníkov na základe dodatku k pracovnej zmluve o dočasom pridelení zamestnanca, môže tak urobiť, keď ide o pracovníkov prispevkovej organizácie zriadenej tiež obcou? Či tam nie je závislý vzťah, keď majú toho istého zakladateľa?

Chceli by sme sa opýtať, ako by sme mali zúčtovať nasledovný prípad - z hľadiska DPH a z hľadiska výnosov: v odvode hotovosti, ktorý generujeme denne z platobnej stanice parkovacieho systému, nám vznikol rozdiel/manko - na výpise z terminálu je hodnota hotovosti 242 €, fyzicky je však hotovosť len vo výške 240 €. Dôvodom ale je technické zlyhanie platobnej stanice, ku ktorému máme aj oficiálne vyhlásenie prevádzkovateľa: "Chýbajúca hotovosť je dôsledkom problémov s platobnou stanicou, ktorá sa opakovane vypína a reštartuje. Tým pádom ovládací softvér nedokáže s určitosťou zaevidovať pohyby hotovosti - napr. v prípade, ak niekto čaká na výdavok 1 € a počas toho sa riadiaci notebook reštartuje. Zákazník 1 € dostane, ale platobná stanica túto zmenu v hotovosti nezaeviduje, a teda vzniká rozdiel medzi evidenciou a reálnym stavom mincí.

Aké možnosti riešenia situácie má zamestnávateľ (príspevková organizácia zriadená ministerstvom) s cieľom dodržať ustanovenie o zákaze vzájomnej podriadenosti a nadriadenosti zamestnancov (§ 7 zákona č. 552/2003 Z. z.) v prípade, ak nadriadený zamestnanec sa stane blízkou osobou podriadenému zamestnancovi (ľúbostný vzťah, uzavretie manželstva medzi podriadeným a nadriadeným) alebo v prípade, ak zamestnávateľ zamestnal a zaradil do vzťahu priamej podriadenosti a nadriadenosti osoby blízke, o čom však zamestnávateľ v čase zaradenia nemal vedomosť, a uvedené zistil po 2 rokoch zamestnávania týchto osôb, ak ani jeden z týchto zamestnancov nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, prípadne zamestnávateľ ani nemá možnosť zamestnanca (po dohode so zamestnancom) preradiť ho na iné miesto, lebo (vhodným) voľným miestom nedisponuje, a nie je ani možná zmena riadiacich väzieb (stanovenie iného vedúceho zamestnanca pre dotknutého podriadeného zamestnanca)?