Otázky a odpovede

Spoločnosť sa rozhodla, že nebude účtovať o odloženej dani. K 01.01.2019 preúčtovala zostatky 481 na analytiku 428. Taktiež opravovala chyby min. období voči účtu 428, čím sa jej zmenil zisk na stratu, z toho dôvodu preúčtovala na konci roka zostatok 428 na 429. Má preúčtovať aj zostatok analytiky 428 z odloženej dani na účet 429, hoci na tomto analytickom účte má zisk?

Spoločnosť má halu, ktorá je plne odpísaná. K tejto hale bola vykonaná prístavba vo výške 40-tis. eur. zaúčtovaná na 042. Keďže neboli vysporiadané všetky pozemky pod touto prístavbou nezaradili sme ju do užívania dňom kolaudácie (tá bola v11/2017) ale až v 01/2019. Je toto zaradenie správne? Máme to zaradiť ako technické zhodnotenie haly a navýšiť vstupnú cenu, alebo zaradiť ako iný majetok s novým inventárnym číslom?

Sme RO zriadená obcou. 30.12. som previedla mzdy na depozitný účet. Banka nám 31.12. vynulovala depozitný účet a sociálny účet na účet zriaďovateľa. Takže sme k 31.12. na depozite a sociálnom účte v 0 €. Obec mi peniaze vrátila 2.1.2020. Ako to mám zaúčtovať? 

Akým spôsobom treba sledovať, evidovať v účtovníctve alebo vo výkazoch vystavenú blankozmenku bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, vystavenú na zabezpečenie úveru?

Spoločnosť S1 sídliaca na území SR so slovenským IČ DPH nakupuje tovar od firmy F2 so sídlom v PL s poľským IČ DPH. Na základe kúpno-predajnej zmluvy je konečná cena za tovar vrátane dopravy z PL na SR. Firma F2 prepravuje tovar zo svojho skladu v PL priamo na prevádzky spoločnosti S1 na SR. Daný stav je dokladovaný vystavenými Faktúrami a dokladmi CMR. Spoločnosť F2 vyžaduje od spoločnosti S1 Potvrdenie – Vyhlásenie príjemcu tovaru v zmysle čl. 45a odst.1 písm. b) bod 1. vykonávacieho nariadenia EU č.282/2011.

Je spoločnosť S1 povinná takéto vyhlásenie potvrdiť, aj keď tovar sama nedováža? Je nutné v tomto prípade potvrdiť prijatie tovaru iným dokladom, než potvrdením dodacieho listu a CMR a ako postupovať v prípade, že do obchodu nevstupuje tretia strana ako prepravca-dopravca v zmysle vykonávacieho nariadenia EÚ č.282/2011?

Prijímateľ (nezisková organizácia alebo OZ), ktorý v roku 2018 dostal na svoj účet z 2 % podielu zaplatenej dane viac ako 3 320 € (za zdaňovacie obdobie 2017), musí použiť tieto finančné prostriedky do konca roka 2019 a do 31. 5. 2020 musí už ZVEREJNIŤ špecifikáciu použitia tohto podielu v OBCHODNOM VESTNÍKU. Mohli by ste poskytnúť podrobnejší návod k tomuto zverejneniu použitia daňových asignácií. (Kde a ako sa zaregistrovať- www. stránka, aké údaje budú potrebné, ako zverejniť …atď.)

Hlavnou činnosťou občianskeho združenia- útulok psíkov je: pomoc opusteným, týraným a inak znevýhodneným zvieratám, vybudovanie depozitu pre tieto zvieratá, hľadanie domova a dočasnej opatery, združovanie členov a dobrovoľníkov stotožnených s našimi myšlienkami a organizovanie dobročinných akcií a verejných zbierok na tieto účely. OZ teraz dostala daňové asignácie (1, 2 %), ktoré chce použiť na nasledujúce účely – veci: veterinárne náklady, nákup krmiva pre psíkov, klietky pre psíkov, prepravky pre psíkov, spotrebný materiál (napr. pelechy, čistiace prostriedky, podložky...atď.), okno na budovu útulku. Samozrejme na všetky tieto výdavky má OZ faktúry alebo bločky. Otázkou je, či OZ môže použiť podiely zaplatenej dane (prijaté daňové asignácie) na úhradu hore uvedených faktúr (nákladov)?

Osoba poberajúca invalidný dôchodok sa stane komplementárom v komanditnej spoločnosti (nevznikne zamestnanecký právny vzťah a ani iný obchodný vzťah). Táto osoba bude iba komplementárom s podielom na zisku spoločnosti. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. spadá tento pod Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, a to ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d). Ako sa zmení postavenie tejto osoby poberajúcej invalidný dôchodok ak jej vznikne príjem komplementára, ktorý zdaňuje v daňovom priznaní? Stratí nárok na invalidný dôchodok a vznikne jej povinnosť voči Sociálnej poisťovni platiť nejaký druh poistného? Navyše, za takúto osobu platí štát zdravotné poistenie. Ak áno, aké poistne konkrétne by mala platiť táto osoba, ak poberá už invalidný dôchodok.

Môžu byť obsahom jednej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca v prospech zamestnávateľa podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce aj viaceré zrážky, nielen jedna? A to na rôzne účely? Napríklad príspevok zamestnanca na poskytnuté stravné lístky a tiež nájomné za prenájom bytu (nájomná zmluva so zamestnávateľom)? Alebo musia byť uzatvorené dve samostatné dohody (§ 131 ods. 3 ZP), každá len na jeden typ zrážok? Je takáto dohoda povinne zverejňovanou zmluvou, resp. musia sa takéto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnancov zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia.

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?