Otázky s vecným pojmom: Odpad

Pripravujeme ročné ohlásenie o odpadoch pre obec a nie je nám jasné, či uvádzame v kolónke Typ dokladu – M alebo P. Nikde to nie je jednoznačne uvedené. Môžete to vysvetliť?

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?

Obec doteraz klasifikoval a rozpočtoval príjem z odvodu poplatkov za uloženie odpadov na skládke v k.ú. obce od prevádzkovateľa skládky na podpoložke 133013, kód zdroja 41. Nadväzujúc na zmeny v zákone č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení zákonov v z. n. p. tento príjem od roku 2019 obec dostane cez Environmentálny fond, ktorý by sa mal klasifikovať na podpoložke 312002 - Zo štátneho účelového fondu, kód zdroja 45. Je správny postup obce vykonať rozpočtové opatrenie presunom rozpočtovaných prostriedkov z daňových príjmov na tuzemské transfery v rámci verejnej správy, pričom ide o účelovo určené finančné prostriedky?

Na aký účet sa účtuje likvidácia obalov oprávnenou organizáciou (518 alebo 548?). Kedy náklady na likvidáciu obalov vstupujú do ceny vyrábanej produkcie?

Slovenský platiteľ DPH poskytne českému platiteľovi DPH (registrovanému aj na Slovensku) službu, ktorá sa skladá z prenájmu kontajnera na stavebný odpad, odvozu stavebného odpadu a uloženia stavebného odpadu na skládku TKO (stavba, z ktorej sa odpad vozí ako aj skládka odpadov je na Slovensku). kde vzniká daňová povinnosť (ČR, SR), fakturuje na slovenské či české IČ DPH s daňou alebo bez DPH?

Slovenský platiteľ DPH dodáva pre českého platiteľa DPH služby. Český platiteľ DPH je zároveň registrovaný aj na Slovensku (stavia nehnuteľnosť na Slovensku) služby:

1) odvoz stavebného odpadu,

2) skládkovanie (likvidácia) stavebného odpadu (skládka je na Slovensku),

3) nájomné za kontajner na stavebný odpad, kde vzniká daňová povinnosť (na Slovensku podľa § 16 ods. 1 = fakturácia na slovenskú registráciu s DPH alebo v ČR podľa § 15 = oslobodenie od dane a fakturácia na českú registráciu DPH)?

Slovenský platiteľ DPH dodá službu občanovi ČR (nepodnikateľ, neplatiteľ DPH):

1. skládkovanie odpadu na skládke na území SR,
2. dodanie tovaru s dopravou z SR do ČR,
3. prepravu nákladu z SR do ČR,

má pri niektorom z prípadov povinnosť registrovať sa pre DPH aj v Českej republike?

Som vlastníkom nehnuteľnosti v intraviláne obce Štitáre, okres Nitra, ktorá je vedená ako záhrada. V tejto obci nemám trvalý ani prechodný pobyt a na  území obce sa dlhodobo nezdržiavam. Nehnuteľnosť vôbec nevyužívam a teda ani neprodukujem žiadny komunálny odpad ani drobný stavebný odpad. Uvedenú nehnuteľnosť chodím iba cca trikrát za kalendárny rok pokosiť aj to iba z dôvodu, aby sa porasty nedostali na susediace pozemky a odpad, ktorý vzniká kosením, ekologicky kompostujem na uvedenom pozemku. Na tejto nehnuteľnosti sa nenachádza žiadna chata ani iný objekt, v ktorom by sa dalo ukryť v prípade nepriaznivého počasia.

Obec, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, mi každoročne vyrubuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pričom sa odvoláva na zákon č. 582/2004 Z. z. a všeobecne záväzné nariadenie obce. Každý rok podávam žiadosť o odpustenie tohto poplatku v zmysle všeobecno záväzného nariadenia obce. Zo strany obce mi nikdy tento poplatok odpustený, resp. aspoň znížený nebol, a to, podľa vyjadrenia obce z dôvodu, že nemám v obci trvalý ani prechodný pobyt a odpustenie, resp. zníženie poplatku sa týka len poplatníkov, ktorí majú trvalý, resp. prechodný pobyt v tejto obci. Zároveň chcem uviesť, že v miestne trvalého bydliska uvedenú daň platím.

Ak som podľa § 77 zákona č. 582/2004 Z. z. poplatník z titulu, že nehnuteľnosť môžem užívať, tak prečo podľa § 82 toho istného zákona nemôžem žiadať o odpustenie uvedenej dane? Podľa komentárov k uvedenému zákonu, ktorých autormi sú Ing. Hečková, Ing. Košalová, JUDr. Pagáčová a JUDr. Vargová, citujem: Znížiť poplatok podľa najnižšej sadzby alebo odpustniť poplatok je obec povinná v tom prípade, ak sa poplatník nezdržiava alebo nezdržiaval v obci viac ako 90 dní v zdaňovacom období.

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

V našej obci niektorí občania obce na svojich dvoroch rozoberajú staré autá. Plechy odovzdávajú do šrotu a staré pneumatiky si ukladajú na kopu a keď ich je veľa, tak ich po nociach a niekedy aj za bieleho dňa pália. Môžem ich ako starosta obce za to nejako postihovať. Ak áno, podľa akého zákona?