Otázky v kategórii: Pracovné právo

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na rok 2011 v Článku II. ods. 2 ustanovuje pre zamestnancov v pracovnom pomere 15 rokov dovolenku vo výmere 6 týždňov. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce podľa § 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., preto sa domnievam, že sa aj na neho vzťahuje ustanovenie o dovolenke dohodnuté v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2011. Je tento názor správny?

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Riaditeľ školy povolil pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska za podmienok stanovených v pracovnom poriadku na 2 hodiny a pracovný čas na pracovisku (prácu, ktorú musí vykonať na pracovisku – priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť + ostatné činnosti s ňou súvisiace) stanovil na 6 hodín.

V prípade, že pedagogický zamestnanec si chce za prácu nadčas čerpať náhradné voľno, musí si čerpať 6 hodín alebo taký počet hodín, aký má v daný deň určený v rozvrhu hodín?

Ak pracovná zmena je stanovená od 7,30 do 15,30 hod. ako oceniť prácu pedagogického zamestnanca v prípade konania rodičovských združení, konzultačných hodín pre rodičov, pracovných porád, talentových skúšok napr. do športových tried, zápis detí do 1. ročníka a pod., ktoré sú po 15,30 hod. a trvajú rôzne časové úseky u jednotlivých pedagogických zamestnancov?

Má pedagogický zamestnanec právo požadovať od zamestnávateľa za prácu nadčas poskytnutie náhradného voľna v čase školských prázdnin, pokiaľ má dostatok dovolenky a podľa plánu dovoleniek by si mal čerpať dovolenku?

V akých prípadoch môže zamestnávateľ pedagogickému zamestnancovi poskytnúť za prácu nadčas náhradné voľno?

V zákone 317/2009 Z. z. § 36 bod 4 je uvedené: „O ukončení adaptačného vzdelania  sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda skúšobnej komisie".  Nadväzne na to v bode  6 sa píše. "Na základe protokolu o ukončení adaptačného vzdelávania po uplynutí 15–dňovej lehoty od jeho podpísania alebo do troch dní od podpísania protokolu o opravnom ukončení adaptačného vzdelávania vydá riaditeľ rozhodnutie o úspešnom ukončení alebo neúspešnom ukončení adaptačného vzdelávania."

Zaujíma má kedy môžeme zamestnanca zaradiť do vyššej platovej triedy, ak sa v rozhodnutí uvádza, že „Proti  tomuto rozhodnutiu  je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní...":

1. 15 dní sa počíta od vydania protokolu alebo  vydania rozhodnutia?
2. Ak zamestnanec napíše, že sa vzdáva  odvolania hneď v deň vydania rozhodnutia, môžeme ho zaradiť do vyššej platovej triedy  hneď na ďalší pracovný deň?
3. Prečo sa vydáva rozhodnutie až po 15 dňoch od vydania protokolu, ak je adaptačné vzdelávanie ukončené úspešne. Je nelogické, aby sa zamestnanec odvolával.

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach:

• či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov),
• aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu,
• či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou.

Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.