Otázky v kategórii: Pracovné právo

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

V organizácii je zavedený pružný pracovný čas. Ako je to s nárokom na stravné lístky u zamestnancov, ked v danom dni neodpracujú viac ako 4 hodiny? Nemajú v tých dňoch nárok na stravný lístok? Je potrebné mať odborovú organizáciu, aby sa mohol zaviesť pružný pracovný čas?

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na rok 2011 v Článku II. ods. 2 ustanovuje pre zamestnancov v pracovnom pomere 15 rokov dovolenku vo výmere 6 týždňov. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce podľa § 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., preto sa domnievam, že sa aj na neho vzťahuje ustanovenie o dovolenke dohodnuté v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2011. Je tento názor správny?

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Riaditeľ školy povolil pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska za podmienok stanovených v pracovnom poriadku na 2 hodiny a pracovný čas na pracovisku (prácu, ktorú musí vykonať na pracovisku – priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť + ostatné činnosti s ňou súvisiace) stanovil na 6 hodín.

V prípade, že pedagogický zamestnanec si chce za prácu nadčas čerpať náhradné voľno, musí si čerpať 6 hodín alebo taký počet hodín, aký má v daný deň určený v rozvrhu hodín?

Ak pracovná zmena je stanovená od 7,30 do 15,30 hod. ako oceniť prácu pedagogického zamestnanca v prípade konania rodičovských združení, konzultačných hodín pre rodičov, pracovných porád, talentových skúšok napr. do športových tried, zápis detí do 1. ročníka a pod., ktoré sú po 15,30 hod. a trvajú rôzne časové úseky u jednotlivých pedagogických zamestnancov?

Má pedagogický zamestnanec právo požadovať od zamestnávateľa za prácu nadčas poskytnutie náhradného voľna v čase školských prázdnin, pokiaľ má dostatok dovolenky a podľa plánu dovoleniek by si mal čerpať dovolenku?

V akých prípadoch môže zamestnávateľ pedagogickému zamestnancovi poskytnúť za prácu nadčas náhradné voľno?

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Aké povinnosti plynú zamestnávateľovi pri ukončení pracovného  pomeru so zamestnancom dohodou. Ide o odhlásenie zo  Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne, prípadne vzniká aj povinnosť voči daňovému úradu a podobne?