Otázky v kategórii: Pracovné právo

Mesto je jediným (100 %) spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (obecný podnik), ktorú založilo, ktorá je registrovaným integračným sociálnym podnikom založeným s hlavným cieľom - podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, pričom vykonáva podnikateľskú (najmä stavebnú činnosť). S poukazom na § 1 ods. 2 písm. c) zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme je obecný podnik zamestnávateľom (právnická osoba založená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %). Obecný podnik zamestnával doposiaľ len zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, a teda sa na nich zákon o výkone prác vo verejnom záujme nevzťahoval s poukazom na § 1 ods. 5 zákona. Štatutárny orgán nie je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, a teda sa na neho tiež tento zákon nevzťahuje s poukazom na § 2 ods. 1 zákona. Aktuálne má obecný podnik v pláne prijať administratívneho zamestnanca. Bude sa na zamestnanca vzťahovať zákon o výkone prác vo verejnom záujme s poukazom na § 2 ods. 2 zákona? Ak áno, sú s tým totiž spojené aj ďalšie povinnosti pre zamestnávateľa, napr. oznámenie voľných pracovných miest na mieste prístupnom zamestnacom u zamestnávateľa, vydanie pracovného poriadku a pod. Poznámka: Obecný podnik neposkytuje služby všetkým občanom alebo väčšine občanov, ale uzatvára zmluvy s inými subjektami (napr. mesto, školy a pod.) pri svojej podnikateľskej činnosti, napr. zmluvy o dielo na stavebné práce.

Česká firma je registrovaná ako zamestnávateľ na Slovensku (má slovenské DIČ zo závislej činnosti, podáva mesačné hlásenia do poisťovní a na daňový úrad.) Miesto výkonu práce je v Bratislave (predajňa) a ide približne o 15 zamestnancov. Teraz česká firma založila slovenskú s. r. o. (spoločníkom tejto slovenskej s. r. o. je táto česká firma) Nechceme riešiť tak pracovné vzťahy, že CZ firma s dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancami k 31. 12. 2021 a spíšeme novú pracovnú zmluvu na novú slovenskú s. r. o. od 1. 1. 2022, lebo by to malo efekt na odpracované roky u firmy, prípadné odstupné, ak sa s nimi nedohodneme...atď. Podľa právnikov možné riešenie by bolo, že túto zmenu (zmena zamestnávateľa- právnická osoba) by sme len od 1. 1. 2022 oznámili zamestnancom, a v rámci tohto oznámenia by všetky práva a povinnosti zamestnávateľa sme previedli na novú slovenskú s. r. o. Na základe tohto dokumentu by sme všade odhlásili a prihlásili zamestnancov už uvedeným spôsobom. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom? Ak nie, mohli by sme riešiť hore uvedené dodatkom k pracovnej zmluve, čo by podpísali obidve strany?

Zamestnanec je od 02.02.2021 na PN-ke, čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni, ale aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, ale tento rok (2022) zamestnanec sa neozval ohľadne jeho zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať, ani telefón nedvíha. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sme od neho nedostali. Tiež sme nedostali potvrdenie o predlžení PN. Chceli by sme sa opýtať, že aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať. Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

Máme zamestnankyňu na pracovnú zmluvu, ktorá t. č. poberá rodičovský príspevok. Je možné ju zamestnať napr. na 5 hodín týždenne, aby neprišla o svoj rodičovský príspevok? Ak áno, akou formou - na dohodu, resp. sa pokračuje v už podpísanej pracovnej zmluve a len ju treba znova prihlásiť do Sociálnej poisťovne?

Konateľ s.r.o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z OR. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?

Zamestnávateľ chce zmeniť zamestnancovi pracovnú pozíciu, kde sa mu mení aj pracovný čas a mzda, samozrejme, so súhlasom zamestnanca. Stačí k pracovnej zmluve vystaviť dodatok s uvedenými zmenami alebo treba vystaviť novú pracovnú zmluvu? 

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a následne po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti, s tým že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu.

Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“), alebo mu platí vstupné oboznámenie BOZP ktoré absolvoval pri nástupe do práce na dohodu o prac. činnosti.

Zamestnanec XY bol prijatý do zamestnania na pozíciu Disponenta výroby na trvalý pracovný pomer. Pri nástupe do zamestnania bol riadne oboznámený v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( štandardné vstupné BOZP oboznámenie ). Po jednom mesiaci bol preložený na iné pracovisko s iným charakterom práce s tým že by sa jeho pracovná zmluva zmenila podľa súčasného charakteru práce.

Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo stačí preškolenie zamestnanca XY vedúcim zamestnancom na konkrétne pracovisko?

Je možné spracovanie účtovníctva firmy za celé účtovné obdobie, ktoré sa spracuje do 1 mesiaca, byť predmetom dohody o vykonaní práce?

Zamestnanec, vzhľadom na rodinné problémy, sa dohodol so zamestnávateľom na zmene plného pracovného úväzku na polovičný úväzok. Mal pracovať 4 hodiny denne. Z dôvodu spomínaných rodinných problémov nechodí do práce pravidelne, ale podľa toho, ako mu to okolnosti dovoľujú. Teda v niektoré dni odpracuje napr. 8 hodín, v iné 3 hod. a niektoré vynecháva. Celkový mesačný fond pracovného času vo výške 50 % je zachovaný. Má zamestnanec právo za uvedených okolností na poskytnutie stravných lístkov za dni, v ktorých odpracuje 4 hod. a viac + 30 min. na obedňajšiu prestávku ? Ak áno, môže zamestnávateľ aj spätne poskytnúť stravenky za tieto dni, keďže túto okolnosť nemohol predvídať?