

ISSN 1339-1429
zoradiť výsledky podľa:
ID3596 | | Ing. Ondrej Baláž
Máme faktúru od Orange, na ktorej je uvedený dátum vyhotovenia 15.01.2019, koniec zúčt. obdobia aj deň dodania 09.01.2019. V rozpise je uvedený mesačný poplatok od 10.01.2019 do 09.02.2019 v sume 12,5 €, podrobný rozpis hovorov 10.12.2018-09.01.2019 v sume 1,33 €. Hovory do inej mobilnej siete 4,02 € bez DPH. Faktúru zaevidujeme v roku 2019. Do roku 2018 zaúčtujeme pomernú časť cez interný doklad zo sumy 1,33 €+4,02 € t. j. 3,8 € na účet 518/383? (Cez účet 383 nám odporučil účtovať audítor, je to takto správne?) Mesačný poplatok máme účtovaný na 314, tiež na odporúčanie audítora.
ID2848 | | Ing. Anton Kolembus
Poplatky za výpis z obchodného registra, platené priamo súdu, resp. kolkovými známkami sa účtovali na účet 538. Ako je to v prípade, ak si tento výpis z obchodného registra vyberieme prostredníctvom pošty. V tom prípade je tento poplatok "správny poplatok" alebo služba platená pošte? Ako je to, keď si výpis vyberieme u notára? Je to správny poplatok alebo služba platená notárovi? Účet 538 alebo účet 518 /popr. nejaký iný?/? V jednoduchom účtovníctve sú to služby alebo ostatné výdavky?
ID3278 | | Ing. Ondrej Baláž
Spoločnosť s. r. o. TT ako postupník uzatvorila zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru (Tatra Leasing), ktorej predmetom financovania je motorové vozidlo. Nevrátená časť poskytnutého spotrebného úveru k podpisu zmluvy je vo výške 12 230 € (t.j. výška istiny, ktorú budeme ešte splácať 40 mesiacov). Od postupcu - spoločnosti s. r. o. BA obdržala spoločnosť s. r. o. TT dodávateľskú faktúru na motorové vozidlo vo výške 16 600 € + DPH. Ako zaúčtovať postúpenie zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v podvojnom účtovníctve? Ako účtovať mesačne splátkový kalendár, kde sa spláca Tatra Leasing istina + úrok + havarijné poistenie a PZP? Ako zlikvidovať záväzok voči postupcovi z dodávateľskej faktúry na motorové vozidlo? Aká bude výška sumy obstarania motorového vozidla?
ID3416 | | Ing. Ondrej Baláž
Firma plánuje obstarať automat na kávu v hodnote podľa cenovej ponuky 2 500 €. Pôjde o kávovar, ktorý má zásobník na kávové kapsule, z ktorých sa dá voliť výber kávy a spodná časť stoj na kávu. Kávovar bude slúžiť pre obchodných partnerov na prípravu kávy a bude umiestnený v rokovacej miestnosti. Patrí takýto typ kávovaru do odpisovej skupiny 1. kód 28.93 Stroje na výrobu potravín, nápojov, a na spracovanie tabaku alebo do OS 2. 28.29. 4 kde sú aj predajné automaty, aj keď tento automat nebude predajný.
ID3786 | | Ing. Iveta Matlovičová
Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ?
Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.
ID3676 | | JUDr. Zdenko Doktor
Môže byť skončený pracovný pomer zo strany zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj zo strany zamestnávateľa (nemocnice) v čase vyhláseného núdzového stavu a uloženej pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom?
ID3762 | | Ing. Anton Kolembus
Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v ČR). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v CR). Covid test uhradi zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR, zamestnanec si da urobiť covid test. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR , zamestnanec si da urobiť covid. Covid test uhradí zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR vyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR nevyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid ). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
ID3833 | | Ing. Marián Drozd
CZ firma je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) v mesiacoch 06/2018, 10/2018 a 11/2018 dodala tovar tejto CZ firme na území SK. Ide o tri faktúry, v každom uvedenom mesiaci 1. Takže tovar neopustil územie Slovenka. SK firma preto fakturovala tovar s SK DPH podľa § 69/1. CZ firma v roku 2018 dodávala tovar na území SR skoro vždy s prenosom podľa § 69/2. V mesiacoch 9/2018 a 10/2018 dodala tovar s SK DPH podľa § 69/1 slovenským FO. CZ firma požiadala o refundáciu DPH- vrátenie DPH za celý rok 2018 (od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018), ale SK daňový úrad odmietla žiadosť, lebo v tomto období bol dodaný tovar podľa § 69/1, takže nie sú splnené podmienky refundácie za uvedené obdobie. Otázkou je, v ktorom období nárokovať teraz cez slovenské DPH priznanie DPH z roku 2018? (Keďže refundácia je odmietnutá.) Napr., podať dodatočné SK DPH priznanie za 10/2018 s tromi došlými faktúrami? V 10/2018 bolo dodanie podľa § 69/1. Alebo podať dodatočné SK DPH priznanie za 12/2018 s tromi došlými faktúrami? V 12/2018 však nebolo dodanie podľa § 69/1.
ID3597 | | Ing. Ondrej Baláž
Faktúra od O2 nám bude dodaná aj vystavená 06.01.2020. Zúčtovacie obdobie bude 01.12.-31.12.2019. Túto faktúru zaevidujeme až v roku 2020, pričom si uplatníme aj DPH. Na faktúre je uvedený mesačný poplatok bez DPH vo výške 31,67 € a O2 poistka vo výške 4 €, ktorá nie je predmetom dane. Aké prípady máme zaúčtovať do r. 2019?
ID3003 | | Ing. Jarmila Strählová
SZČO došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy?