Otázky a odpovede

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).

Ako treba podľa IFRS zaobchádzať s premlčanými dividendami z akcií (ktoré si nikto nevyzdvihol a spoločnosť nemá kontakt na akcionárov), príp. premlčanými záväzkami (istina + úroky) z vlastných dlhopisov? Zákonná premlčacia doba je 4 roky v prípade dividend a 10 rokov u záväzkov z dlhopisov. Spoločnosť sa rozhodla, že z dôvodov „reputačného" rizika obidve lehoty predĺži o ďalších 6 rokov, t. j. do 6 rokov po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty vyplatí nároky akcionárom / veriteľom v plnej výške, po jej uplynutí nevyplatí nič. Bolo odhadnuté, že po uplynutí zákonnej premlčacej doby dôjde k vyplateniu 10 % z pôvodných záväzkov. Je z hľadiska IFRS tento prístup správny? Záväzok voči akcionárom / veriteľom je evidovaný v plnej výške po dobu zákonnej premlčacej lehoty + obdobie, za ktoré sa spoločnosť rozhodla plniť navyše. Po uplynutí tejto doby sú záväzky z vlastných dlhopisov odúčtované do prevádzkových výnosov, záväzky z dividend do nerozdeleného zisku. Je tento prístup z hľadiska IFRS správny?

Stavebná firma nám v rámci stavby fakturovala oceľovú konštrukciu na osadenie solárnych panelov, máme túto konštrukciu zaradiť do stavebnej časti a budeme ju odpisovať so stavbou 20 rokov? Ostatné súčasti  ako solárne panely, menič, riadiaca a komunikačná jednotka, rozvádzač, monitoring batérií... + montáž máme dať do 2. odpisovej skupiny KP 27.9?

Spoločnosť s. r. o. TT ako postupník uzatvorila zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru (Tatra Leasing), ktorej predmetom financovania je motorové vozidlo. Nevrátená časť poskytnutého spotrebného úveru k podpisu zmluvy je vo výške 12 230 € (t.j. výška istiny, ktorú budeme ešte splácať 40 mesiacov). Od postupcu - spoločnosti s. r. o. BA obdržala spoločnosť s. r. o. TT dodávateľskú faktúru na motorové vozidlo vo výške 16 600 € + DPH. Ako zaúčtovať postúpenie zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v podvojnom účtovníctve? Ako účtovať mesačne splátkový kalendár, kde sa spláca Tatra Leasing istina + úrok + havarijné poistenie a PZP? Ako zlikvidovať záväzok voči postupcovi z dodávateľskej faktúry na motorové vozidlo? Aká bude výška sumy obstarania motorového vozidla?

Postavili sme Autokomplex, v ktorom máme Autoumývarku a kaviareň a reštauráciu. Zaujímalo by nás do akej odpisovej skupiny máme zaradiť Automat na výmenu mincí. Je pripevnený na novopostavenej budove, kde bude kaviareň a reštaurácia. Slúži ale na výmenu mincí pre autoumývarku. Zabezpečovací systém budovy máme odpisovať ako súčasť budovy? Kamerový systém máme odpisovať samostatne? Do akej odpisovej skupiny ho máme zaradiť? Ozvučenie budovy pozostáva zo zosilovača a reproduktorov (sú namontované na stenách) a jedného MHC Minisystému - celkovo nepresahuje 1 700 €. Bude to iba drobný majetok napr.pod názvom -Ozvučenie- v knihe drobného HM? Alebo ho máme odpisovať ako súčasť budovy? Tepelné čerpadlo s rozvodmi mame odpisovať ako súčasť budovy? Výrobu a montáž barového pultu, ktorý je v časti kaviareň a reštaurácia máme odpisovať samostatne alebo ako súčasť budovy? Samoobslužná umývarka vrátane umývacej technológie , ktorá je v nej nainštalovaná patrí do ktorej odpisovej skupiny?

Poplatky za výpis z obchodného registra, platené priamo súdu, resp. kolkovými známkami sa účtovali na účet 538. Ako je to v prípade, ak si tento výpis z obchodného registra vyberieme prostredníctvom pošty. V tom prípade je tento poplatok "správny poplatok" alebo služba platená pošte? Ako je to, keď si výpis vyberieme u notára? Je to správny poplatok alebo služba platená notárovi? Účet 538 alebo účet 518 /popr. nejaký iný?/? V jednoduchom účtovníctve sú to služby alebo ostatné výdavky? 

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Zamestnankyňa nastúpila 12.3.2019 na materskú dovolenku. V roku 2019 odpracovala:

• v januári 20 prac. dní ( 31 kalendárnych dní)
• vo februári 18 prac. dní ( 28 kalend. dní)
• v marci 6 prac. dní ( 11 kalend. dní)

V roku 2019 vyčerpala 3 dni dovolenky, čiže zostatok dovolenky k 12.3.2019 mala 9 dní z r.2018 + 25 dní na r.2019. Materská dovolenka trvala od 12.3.2019 do 4.11.2019. Od 5.11.2019 čerpá rodičovskú dovolenku. Do práce by chcela nastúpiť po dovŕšení 3 rokov dieťaťa, t.j. 27.4.2022. Chcela by som sa spýtať, koľko dní má teda nárok na dovolenku? Za rok 2019 25 dní + 9 dní z r.2018 ? r. 2020, 2021 = 0 dní (čerpanie rodičovskej dovolenky) r. 2022 = 30 dní , alebo sa bude krátiť dovolenka (nakoľko matka v r. 2021 dovŕšila 33 rokov) ? Zamestnankyňa ktorá ju zastupovala, by teda mala skončiť toho 27.04.2022, kedy by nastúpila zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke?

Obec má 470 obyvateľov. Na obecnom úrade v priamej podriadenosti starostu pracujú tri osoby:  účtovníčka + personalistika, mzdy a matrika, hlavná kontrolórka a referentka pre  správu daní a poplatkov a na vedenie pokladničnej agendy.

Zástupca starostu v komunálnych voľbách kandidoval za starostu a bol úspešný. Manželka novozvoleného starostu je viac ako dve volebné obdobia zamestnacom obecného úradu a má na starosti pokladnicu a správu daní a poplatkov.

Mali sme snahu získať právny výklad k ustanoveniu § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Opoveď nebola jednoznačná.

Podľa  prvej časti citovaného ustanovenia by nemala  manželka p. starostu  zotrvať na  pracovnej pozícií, ktorú v súčasnosti zastáva. Pán starosta sa odvoláva na poslednú časť ustanovenia § 7 zákona č. 552/2003 Z. z., "okrem zamestnacov zamestnávateľa u ktorého pôsobí len jeden  vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom" . Vzhľadom na túto výnimku starosta zastáva názor, že zákon nie je porušený a môže jeho manželka naďalej podliehať priamej pokladničnej kontrole starostovi.

Na druhej strane vieme, že starosta nemá pracovný pomer s obcou, ide o volenú funkciu a jeho postavenie definuje zákon o obecnom zriadení.

Chcela by sme vedieť ako aplikovať správne poslednú časť ustanovenia § 7 citovaného zákona! Môže sa posudzovať starosta obce ako vedúci zamestnanec?

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade?