Otázky a odpovede

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).

Poplatky za výpis z obchodného registra, platené priamo súdu, resp. kolkovými známkami sa účtovali na účet 538. Ako je to v prípade, ak si tento výpis z obchodného registra vyberieme prostredníctvom pošty. V tom prípade je tento poplatok "správny poplatok" alebo služba platená pošte? Ako je to, keď si výpis vyberieme u notára? Je to správny poplatok alebo služba platená notárovi? Účet 538 alebo účet 518 /popr. nejaký iný?/? V jednoduchom účtovníctve sú to služby alebo ostatné výdavky? 

Spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB) poverilo vykonaním služby (inštalácia nových schránok, a pod.) občana, ktorý je zamestnaný a má príjem zo závislej činnosti. Za túto službu mu SVB schválilo finančnú odmenu. Je SVB povinné uzatvoriť s občanom písomnú dohodu o vykonaní práce alebo postačuje zápis zo zasadnutia SVB, v ktorom je tento stav uvedený ? Je občan povinný priznať príjem a odviesť z neho daň?

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Starostka obce požiadala o predčasný starobný dôchodok v júli 2010. Rozhodnutie o pridelení starobného dôchodku prišlo tento mesiac - september 2010, v ktorom jej priznávajú predčasný starobný dôchodok od 9. 7. 2010. Ako postupovať ďalej - kedy urobiť zmenu v Sociálnej poisťovni, žiadať o vrátenie poistného za uplynulé mesiace? Má nárok na odchodné i keď naďalej (zatiaľ) zostáva vo funkcii starostky obce? Ak áno, v akej výške a kedy jej ho treba vyplatiť?

Na splnenie podmienky zamestnaneckej prémie sa nezapočítava doba zamestnania na základe dohôd, ale pri samotnom výpočte alikvotnej časti zamestnaneckej prémie sa táto doba počíta? Zamestnanec pracoval 6 mesiacov v hlavnom pracovnom pomere a 1 mesiac na dohodu o pracovnej činnosti. Zamestnanecká prémia sa mu bude počítať len za 6 mesiacov alebo za 7 mesiacov?

Spoločnosť vlastní pozemky, pre ktoré platí schváleným platným územným plánom obce regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania ako plocha B6 - Plochy rekreácie a cestovného ruchu. Sú plochy rekreácie a cestovného ruchu z hľadiska DPH stavebnými pozemkami, pri predaji ktorých je potrebné k nim pripočítať DPH?

Ako by mal kupujúci ďalej postupovať, keď odstúpil od kúpnej zmluvy nového auta, ktoré kupoval minulý rok (je tam 5 ročná záruka) od ...... s.r.o.? Písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predávajúcemu doručené poštou doporučenie s doručenkou. Kupujúci ako dôvod odstúpenia uviedol § 48 ods. 1 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo auto v priebehu prvého roka opravované už 5krát (spolu 3 rôzne chyby a zároveň 1 chyba sa opakovala 3krát). Auto nemá ani rok. Opravy vykonala autorizovaná opravovňa. Za poslednú sme si však už museli zaplatiť, ak sme chceli doklad o oprave. Kupujúci v odstúpení vyzval predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny do 10 dní od doručenia odstúpenia s uvedením čísla účtu, na základe čoho mu kupujúci vráti automobil. Predávajúci sa mu zatiaľ neozval, nijako ho nekontaktoval. Ako by mal kupujúci ďalej postupovať? A čo keď sa v najbližšej dobe (dokým sa tento problém s odstúpením od zmluvy vyrieši) auto opäť pokazí, kto bude hradiť opravu, predávajúci či kupujúci? Platí na auto po odstúpení od kúpnej zmluvy stále 5 ročná záruka?

Chcem sa opýtať na dva problémy, s ktorými som sa stretol v mojej praxi. Jedna z mojich pacientok, ktorá sa lieči na CHOBPCH, hypertenziu, v noci intermitentne nastavená na oxygenoterapiu, žiada opakovane sanitku na vyšetrenie v Bratislave. Doteraz sme jej vždy vychádzali v ústrety, pre lístky na sanitku chodila väčšinou jej sestra, resp. švagriná, ktorá mnohokrát nevedela, kam pacientka ide ani dátum vyšetrenia. Výmenný lístok nebolo potrebné dávať, pacientka bola na odb. ambulanciách dispenzarizovaná. Raz takto prišla jej švagriná, ktorej som odmietol dať lístok na sanitku, lebo nevedela, kam a kedy pacientka ide na vyšetrenie, povedala mi, že my to máme vedieť. Za niekoľko minút volala pacientka, že prečo jej odmietame dať lístok na sanitku. Snažil som sa jej vysvetliť, že nie na každý prevoz na odb. vyšetrenie potrebuje sanitku. Povedal som jej, že keď vie prísť ku mne na ambulanciu sama, a má deti dobre postavené v majetkovom zmysle, že predsa i kvôli nej by bolo asi vhodnejšie, keby ju občas niekto z príbuzných odviezol na vyšetrenie, pretože pacienti po vyšetrení čakajú na odvoz domov niekedy i hodiny. Potom mi zatelefonovala ešte raz, odvtedy sa neozvala. Nerieši sa to zrejme sťažnosťou, ale ja sa chcem predsa opýtať, bol môj postup správny?

Podobný problém mám s pacientom, ktorý býva od mesta, kde mám ambulanciu, niekoľko kilometrov, mal zlomeninu jednej stehennej kosti, nedobre zoperovanú, prvý úraz bol pod vplyvom alkoholu. Neskôr v priebehu pol roka si pri pošmyknutí zlomil druhú stehennú kosť. Od začiatku doteraz opakovane žiada sanitku na prevoz na rehabilitáciu, na odb. vyšetrenia a i na cestu ku mne. Má tiež deti, ktoré musia pracovať, preto ho na vyšetrenia nemôžu odviesť, je odkázaný na dve barle. Som povinný dávať mu lístok na sanitku vždy, keď o to požiada, resp. keď ide na lekársku kontrolu? Na lLPK 9.8.2013 nebol, lebo som mu prvýkrát nedal lístok na sanitku a on odmieta sa inak ku mne, resp. na odb. vyšetrenie dopraviť. Zatiaľ to tiež nie je riešené sporom, ale pýtam sa, kde sú hranice, kedy sa pacient aspoň minimálnym pričinením má o seba starať sám? Má to ísť všetko na účet zdravotnej poisťovne? Nemal som doteraz žiadne upozornenie zo strany ZP, skôr sa preventívne pýtam, má tento pacient zakaždým nárok na dopravu sanitkou?

Som vlastníčkou motorového vozidla Peugeot 308 SW. V technickom preukaze je uvedené v kolónke druh motorového vozidla: nákladné vozidlo a v kolónke kategória N1 . Podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávka na pozemných komunikáciach v z. n. p. ide o motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg, čo súhlasí aj s údajom o najväčšej prípustnej hmotnosti, uvedenou v mojom technickom preukaze (2 032 kg). V skutočnosti dané motorové vozidlo preváža len osoby, v technikom preukaze je uvedený počet osôb na sedenie: 5. Tento automobil mal niekedy aj deliacu mriežku a tá je už odstránená, o čom je aj záznam v technickom preukaze. Keďže deliaca mriežka mala za cieľ oddeliť náklad od osôb a dnes tam už nie je (čo potvrdil aj Obvodný úrad pre cestnú dopravu oficiálne v technickom preukaze), je ešte dôvod nazývať daný automobil ako nákladný? Možno považovať potvrdenie o odstránení deliacej mriežky za uznanie daného vozidla za osobné? Pri zadávaní kategórie vozidla v daňovom priznaní, vypĺňanom na elektronickom portáli daňovej správy je možná však iba kombinácia: M1, M4, N2, N3, O5 a O6. To však nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávka na pozemných komunikáciach - príloha č. 1, kde je uvedená iná kategorizácia vozidiel. Akú kombináciu teda použiť? Ovplyvní použitá kombinácia aj výšku dane? Mám teda automobil zaradiť medzi osobné alebo nákladné? Vychádza mi z tohto, že mám použiť kategóriu N2 napriek tomu, že v technickom preukaze je uvedená kategória N1? Kategória N2 však podľa podľa prílohy k zákonu č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávka na pozemných komunikáciach je pre vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3 500 kg, ale neprevyšujúcou 12 000 kg, kde však moje vozidlo nemôžem zaradiť.