Otázky a odpovede

Ako správne účtovať poplatok za predĺženie záruky na výpočtovú techniku? Podľa niektorých názorov sa zahrnie do ceny obstarávaného materiálu, dlhodobého majetku, resp. tovaru. Iné odborné názory sú, že to nie je náklad spojený s obstaraním, ale s používaním majetku. Vtedy sa má zaúčtovať do nákladov firmy. Otázne je však, či ho aj časovo rozlišovať. Ktorý názor je správny?

Obec v rámci programu „Leader“ dostane dotáciu na revitalizáciu parku. V kapitálových výdavkoch sú  zaradené nasledovné položky:

Mám pochybnosti o účtovaní týchto položiek ako o kapitálových výdavkoch. V smernici je stanovené, že majetok v hodnote od 500 eur do 1699  eur sa účtuje ako drobný dlhodobý majetok. Podľa toho by sa ako kapitálový výdavok účtovala len dvojhojdačka v hodnote 600 eur. Alebo existuje  možnosť, že tieto položky sa budú brať ako celok, sústava vecí  – obecný mobiliár, a všetko dokopy ako kapitálový výdavok  v hodnote 1580 eur?

Poplatky za výpis z obchodného registra, platené priamo súdu, resp. kolkovými známkami sa účtovali na účet 538. Ako je to v prípade, ak si tento výpis z obchodného registra vyberieme prostredníctvom pošty. V tom prípade je tento poplatok "správny poplatok" alebo služba platená pošte? Ako je to, keď si výpis vyberieme u notára? Je to správny poplatok alebo služba platená notárovi? Účet 538 alebo účet 518 /popr. nejaký iný?/? V jednoduchom účtovníctve sú to služby alebo ostatné výdavky? 

Zamestnanec ukončil pracovnú neschopnosť a neprišiel do práce a ani si nenahlásil dovolenku. Dostal absenciu v práci (dva dni). Je potrebné túto absenciu nahlasovať príslušnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni?

Fyzická osoba, ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia už registrovaná u príslušného správcu dane od roku 2004, začala prenajímať garáž v mesiaci február 2010 na základe zmluvy o prenájme na dobu 12 mesiacov.

Dokedy mala fyzická osoba – podnikateľ v súlade s § 31 od. 2 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., oznámiť túto skutočnosť správcovi dane?

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Firma plánuje obstarať automat na kávu v hodnote podľa cenovej ponuky 2 500 €. Pôjde o kávovar, ktorý má zásobník na kávové kapsule, z ktorých sa dá voliť výber kávy a spodná časť stoj na kávu. Kávovar bude slúžiť pre obchodných partnerov na prípravu kávy a bude umiestnený v rokovacej miestnosti. Patrí takýto typ kávovaru do odpisovej skupiny 1. kód 28.93 Stroje na výrobu potravín, nápojov, a na spracovanie tabaku alebo do OS 2. 28.29. 4 kde sú aj predajné automaty, aj keď tento automat nebude predajný.

Dovoľujem si položiť doplňujúcu otázku k ID 3926. Pôvodne mal zamestnanec pracovať 4 hodiny denne. Striktne to stanovené nebolo, vzhľadom na pružný pracovný čas u ostatných zamestnancov. V odpovedi píšete, že „zamestnávateľ je podľa § 91 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.“ Teda, ak by zamestnanec pracoval pravidelne napr. 4 hodiny a 50 minút, nemusí mu zamestnávateľ (alebo nesmie) poskytnúť obedňajšiu prestávku? Pri skrátenom pracovnom úväzku a bežnom pracovnom čase začínajúcom medzi 8.00 – 8.30 hod. by zamestnanec nemohol využiť výdajne stravy v čase obedňajších hodín. Dúfajme, že daňové hľadisko vyrieši k 1.1.2022 poslanecká novela Zákonníka práce, ktorá umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne.

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?