Otázky a odpovede

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o informáciu v súvislosti so zmenou nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pro výkone rozhodnutia od 1. 1. 2022.

1/ Aká výška nepostihnuteľnej (základnej) sumy na vyživovanú osobu sa uplatní od 1. januára pri výpočte zrážky zo mzdy, ktorou sa zráža výživné na maloleté dieťa v prípade, ak je zamestnanec poberateľom starobného dôchodku? Do 31. 12. 2021 sa v prípade zrážok na maloleté dieťa uplatnila vždy rovnaká suma na zamestnanca, ktorý dôchodok poberá aj na toho ktorý nie. Vzniká od 1. 1. 2022 v tomto rozdiel - uplatní nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu v sume 76,32 € (v zmysle § 2a ods. 3) alebo v sume 38,15 € (25 % zo 100 % ŽM x 70 %)?

2/ Nastáva od 1. 1. 2022 nejaký rozdiel v uplatňovaní počtu vyživovaných osôb pre prednostné a neprednostné pohľadávky (zabezpečené zrážkami zo mzdy) v prípade, ak trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného v prospech niektorej osoby? T. j. od 1. 1. 2022 si môže zamestnanec pri neprednostnej pohľadávke uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu v prospech, ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, ale v prípade prednostnej pohľadávky a pohľadávky na výživné si takúto osobu nemôže uplatniť ako vyživovanú osobu? Uvediem príklad. Zamestnanec má prednostnú exekúciu, neprednostnú exekúcie, exekúciu na výživné na plnoleté dieťa a exekúciu za pokutu za priestupok. Má 3 deti, z toho v prospech 1 dieťaťa je vedená exekúcia na výživné na plnoleté dieťa. Pri prednostnej exekúcii a exekúcii na výživné na plnoleté dieťa a pokute za priestupok si môže uplatniť len 2 vyživované osoby, pri exekúcii na neprednostnú pohľadávku ako vyživované osoby 3 deti? Alebo je to inak?

Nákup antigénových testov na testovanie zamestnancov sa môže účtovať na účet 527 a ekonomickú klasifkáciu 633006 alebo 633007?

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).

Poplatky za výpis z obchodného registra, platené priamo súdu, resp. kolkovými známkami sa účtovali na účet 538. Ako je to v prípade, ak si tento výpis z obchodného registra vyberieme prostredníctvom pošty. V tom prípade je tento poplatok "správny poplatok" alebo služba platená pošte? Ako je to, keď si výpis vyberieme u notára? Je to správny poplatok alebo služba platená notárovi? Účet 538 alebo účet 518 /popr. nejaký iný?/? V jednoduchom účtovníctve sú to služby alebo ostatné výdavky? 

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Ako správne účtovať poplatok za predĺženie záruky na výpočtovú techniku? Podľa niektorých názorov sa zahrnie do ceny obstarávaného materiálu, dlhodobého majetku, resp. tovaru. Iné odborné názory sú, že to nie je náklad spojený s obstaraním, ale s používaním majetku. Vtedy sa má zaúčtovať do nákladov firmy. Otázne je však, či ho aj časovo rozlišovať. Ktorý názor je správny?

Náklady na verejné obstarávanie zákazky (prípravné činnosti a vyhodnotenie verejného obstarávania) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku v obci sa účtujú do nákladov na 518 alebo sú súčasťou obstarávacej ceny tohto majetku na 042 a financujú sa z kapitálových výdavkov?

Slovenská spoločnosť platetieľ DPH, ktorá má v obchodnom majetku automobil a pohonné látky do tohoto auta sú zaplatené súkromnou kartou zamestnanca, štatutára podlieha účet spojený s touto bankovou kartou povinnosti oznámenia podľa zákona č. 222/2002 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.? Z toho účtu sa nehradia preddavky na DPH, ani sa nepríjmajú platby DPH, neslúži ani na príjmy/platby faktúr súvisacich s podnikaním spoločnosti. Použitie karty je iba v prípade zaplatenia PHL na čerpacej stanici.

Podľa zákona o DPH má platiteľ dane pri dodaní tovaru vystaviť faktúru. Faktúra sa podľa zákona vystaví voči inému platiteľovi dane. Čo je platiteľ povinný vystaviť pri odoslaní tovaru fyzickej osobe, nepodnikateľovi, neplatiteľovi DPH pri predaji tovaru na dobierku? Nakoľko dátum dodania tovaru je deň, keď kuriér odovzdá tovar kupujúcemu, stačí do balíka vložiť dodací list a pri úhrade kuriérovi zaevidovať túto platbu do evidencie DPH?

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.