Otázky s vecným pojmom: Prenesenie povinnosti platiť DPH

Zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované pre uplatňovanie osobitných úprav v iných členských štátoch, si nemôžu uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom osobitného daňového priznania, ktoré podávajú v členskom štáte identifikácie (napr. CZ firma v CZ OSS). Nárok na vrátenie dane pre zdaniteľné osoby neusadené v tuzemsku sa uplatňuje podľa pravidiel na vrátenie dane, ktoré sú uvedené v § 55a až § 55e a v § 56 až § 58 zákona o DPH. Ak je zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu (napr. CZ firma CZ OSS), registrovaná v tuzemsku za platiteľa dane podľa § 5 zákona, t. j. v tuzemsku vykonáva aj iné činnosti, ako je dodanie tovarov alebo služieb, ktoré spadajú pod osobitnú úpravu, (t. j. vznikne mu daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12) nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb, ale uplatní odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb, ktoré súvisia s ich dodaniami osobitnej úpravy (podľa § 68 ods. 1), prostredníctvom riadneho SK daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

Príklad 1- Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, nevykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. nevznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 musí ísť cestou refundácie, nemôže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 78). Lebo § 49 ods. 10 mu to vlastne zakazuje.

Príklad 2- 2a., Ak CZ firma, ktorá je aj registrovaná v CZ OSS, aj na § 5, a súčasne vykonáva v tuzemsku aj iné činnosti, t. j. vznikne mu v danom mesiaci daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1 alebo prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2, 12 môže si vybrať: môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS cez slovenské DPH priznanie (§ 49 ods. 10, § 78) alebo môže nárokovať slovenské DPH súvisiace s predajom tovaru uvedeného v OSS prostredníctvom refundácie, lebo § 55a ods. 6 mu to dovoľuje. 2b., Slovenské DPH, ktoré nesúvisí s predajom tovaru v danom mesiaci uvedeného v OSS musí žiadať prostredníctvom refundácie, ak mu v danom mesiaci nevznikne daňová povinnosť na Slovensku podľa § 69 ods. 1. Lebo § 55a 2c, mu vlastne zakazuje refundáciu v tomto prípade. Sú hore uvedené úvahy správne?

Slovenská firma – komisionár (§ 4 platiteľ) fakturuje českej firme – komitent (platiteľ v CZ) províziu za sprostredkovanie tovaru podľa komisionárskej zmluvy. Slovenská zdaniteľná osoba pri fakturácii sprostredkovateľskej provízie českej s. r. o. postupuje pri určení miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že ak česká s. r. o. nemá v SR prevádzkareň (v zmysle § 4 zákona o DPH), miesto dodania služby je ČR (kde má odberateľ sídlo), preto slovenská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Je táto úvaha správna pri určení miesta dodania služby? Druhou možnosťou by bolo, že komitent by fakturoval komisionárovi sumu vo výške hodnoty tovaru zníženú o sumu provízie komisionára v pôvodnom DPH režime.

Slovenská spoločnosť registrovaná na SR ako platiteľ DPH dostala faktúru od slovenskej firmy za mýto v Českej republike bez DPH. Dodávateľ má české IČ DPH, rakúske IČ DPH, nemecké IČ DPH. na faktúre nie je žiadna odvolávka na reverse charge. Účtujem túto faktúru teda s 0 € DPH? Nie je to prenos ani samozdanenie? Služba je dodaná v zahraničí.

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, kúpila spotrebný materiál cez slovenský eshop, vidaxl.sk. Pri objednávke zabudol uviesť IČ DPH. Prevádzkovateľom uvedeného eshopu je zahraničná osoba registrovaná na Slovensku, IČ DPH SK412.... Má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, právo na odpočítanie DPH, ak nie je na faktúre uvedené jej IČ DPH? Ak sa doplní do faktúry IČ DPH, je v danom prípade prenos DPH, alebo bude správne vystavená faktúra, keď nebude uvedený prenos a v tom prípade si slovenská spoločnosť odpočíta DPH? 

Neviem, či som správne pochopila novú úravu § 69 ods. 12 písm. f) a g). Ak mám doklad z ERP do 1 000 € / 1 600 € karta, na ktorom je predaj dotknutého tovaru a technické podmienky mi umožňujú, aby doklad obsahoval všetky identifikačné údaje o odberateľovi vrátane IČO, IČ DPH, jednotkovú cenu.... už to nie je zjednodušená faktúra, a preto pôjde o predaj tovaru v režime prenesenie DP (tak ako v roku 2018) s povinným textom "prenesenie DP"? Ale, ak mám presne ten istý doklad z ERP s identickým tovarom, len nevyplním nejaký povinný údaj z riadnej faktúry napr. IČO, tak sa takýto doklad z ERP bude považovať za zjednodušenú faktúru s bežným režimom DPH? Alebo obidva tieto doklady z ERP (jeden s kompletnými, druhý len s čiastočnými identifikačnými údajmi odberateľa) sa budú zdaňovať bežným postupom ZD + DPH (nie prenesenie DP)?

Ako sa posudzuje nasledovné: Dodávateľ (platiteľ DPH) dodáva zemné práce odberateľovi (platiteľ DPH). Zároveň stavebnú suť, ktorú vybagruje odvezie a aj odoberie na dodávateľov pozemok. Ako sa v tomto prípade posudzuje prenesená daňová povinnosť? Týka sa aj odvozu a aj uskladnenia na pozemku dodávateľa? 

Firma A (platiteľ podľa § 4) bude dodávať platiteľovi B (platiteľ podľa § 4) stavebné práce: montáž a stavba schodov, ktoré sa viažu ku konkrétnej nehnuteľnosti (stavby) umiestnenej na území SR. Pozreli sme sa v tabuľke CPA, a tam sme našli len pohyblivé schody a ich montáž, ktoré síce patria do sekcie F klasifikácie CPA, ale nie sú celkom to isté. Otázkou je, či má firma A vystaviť faktúru s 20 % DPH, alebo sa aplikuje paragraf § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a daňová povinnosť sa má preniesť na odberateľa?

Jedna subdodávateľská firma (platiteľ podľa § 4) v súvislosti so stavbou mosta na území SR uskutočňuje podľa zmluvy nasledovné plnenie: vodné stavebné a montážne práce komplexne. Odberateľom je tiež platiteľ podľa § 4 zákona o DPH. Uvedené plnenie je v zmluve podrobne rozpísané, presnejšie tieto činnosti bude vykonávať: vodné stavebné a montážne práce vodná doprava stavebných materiálov, administratívne služby súvisiace s lodnou dopravou, blokovanie vodnej dopravy a vybavenie súvisiacich povolení, prenájom vodných dopravných a stavebných prostriedkov (plávajúci žeriav), stavebné práce s plávajúcim žeriavom poskytovanie záchranného člnu na stavbe poskytovanie osobnej prepravy na stavbe výstavba pilierov mostu, zabetonovanie pilierov mosta. Faktúra bude vyzerať tak, že budú fakturované: vodné stavebné práce pri výstavbe mosta a v jej prílohe budú rozpísané uvedené činnosti. Prevažnou činnosťou budú samozrejme vodné stavebné a montážne práce, ale faktúry budú obsahovať aj uvedené ostatné činnosti. Pod kódmi 41, 42, 43 CPA sme našli stavebnú činnosť montáž oceľovej konštrukcie mosta (F 43). Je správne tvrdenie, že keď ide o komplexné stavebné práce (ktoré bezprostredne súvisia s montážou oceľovej konštrukcie mosta), faktúry sa môžu vystaviť s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH, alebo aký postup navrhujete?

Zateplovanie budov - činžiakov. Vzťahuje sa na zatepľovanie prenos daňovej povinnosti podľa § 69? (SZČO, mesačný platiteľ DPH, tuzemský odberateľ aj dodávateľ).

Sme platitelia DPH a dodali sme trezor aj s montážou firme, ktorá je registrovaná na DPH podľa § 7. Vzťahuje sa na danú dodávku trezoru spolu s montážou prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12j alebo máme vystaviť faktúru s DPH, keďže sú registrovaní pre DPH podľa § 7?