Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Predaj pekárenských výrobkov a sadzba DPH

ID5065 | | Ing. Marián Drozd

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH. 

Bonus na deti a odklad priznania druhej oprávnenej osoby

ID5063 | | Ing. Miroslava Brnová

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Voľba riaditeľa školy

ID5057 | | JUDr. Jozef Tekeli

Musí obec ako zriaďovateľ školy vypísať pred ukončením funkčného obdobia riaditeľa ZŠ výberové konanie na túto funkciu riaditeľa? V prípade, žeby obec nevyhlásila voľbu riaditeľa, ale len poverila dočasným výkonom funkcie riaditeľa ZŠ inú osobu, počas poverenia by vypísala novú voľbu riaditeľa, na aké dlhé obdobie je možný tento postup realizovať, ak je vôbec správne takéto rozhodnutie obce? V našom prípade zriaďovateľom školy je obec, škola má právnu subjektivitu.

Opravná pložka k pohľadávkam

ID5029 | | Ing. Anton Kolembus

Dobrý deň, voči spoločnosti XY evidujeme pohľadávku, kde dátum vystavenia našej faktúry je 11. 5. 2020 a ostatné neskôr počas roka 2020. Pohľadávky riešime súdnou cestou. Súdom ich máme uznané a čakáme na vyplatenie od spoločnosti XY. Opravné položky sme netvorili. Pohľadávka je stále nepremlčaná. Môžem sa rozhodnúť, kým nie je pohľadávka premlčaná (4 roky), že nebudem tvoriť opravnú položku? Ak ju musím tvoriť potom účtujem 547/391 daňový výdaj? / nad 1080 dní 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky? Tento rok predpokladáme, že dlžník pôjde do konkurzu. Ako správne postupovať?

účet 427

ID5027 | | Ing. Anton Kolembus

Dobrý deň, organizácia Pasienkové pozemkové spoločenstvo rozmýšľa nad kúpou pozemku. Peniaze budú použité z nerozdelených ziskov min.období. Predpokladám, že by sa malo účtovať: 428/427 tvorba 031/32x kúpna cena 32x/221 úhrada za pozemok a v budúcnosti, keď dôjde k predaju tohto pozemku tak by mal byť zápis .? 427/031 výnos 31x/64x a v rámci daňového priznania sa douplatní obstarávacia cena pozemku v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) ? Alebo dôjde iba k zdaneniu bez nároku na uplatnenie vo výdavkoch obstarávacej ceny .? Prosím o informáciu ako sa daňovo vysporiada prípadný budúci predaj tohto pozemku v rámci dane z príjmov dakujem

Rozhodnutie - vyrubenie dane z nehnuteľnosti

ID5021 | | Klára Klabníková

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

prístup k zvukovej nahrávke obecného zastupiteľstva

ID5055 | | JUDr. Jozef Tekeli

Chcem sa spýtať na možnosť prístupu k zvukovej nahrávke obecného zastupiteľstva. Som poslanec zastupiteľstva a pre pracovné povinnosti som sa nemohol zúčastniť zastupiteľstva. Chcel by som si vypočuť zvukovú nahrávku z tohto zasadnutia. Koho a akým spôsobom mám žiadať o nahrávku? Starostu obce cez zákon 211/2000? Alebo mám ako poslanec, právo na poskytnutie nahrávky aj mimo citovaný zákon? 

Daňový bonus a NČZD na manželku

ID5059 | | Ing. Zita Kajanovičová

Odídenkyňa, ktorá prišla na Slovensko v roku 2022 z Ukrajiny aj s 13-ročnou dcérou sa minulý rok na Slovensku vydala za občana SR a porodila ich spoločné dieťa. Má manžel tejto odídenkyne nárok na uplatnenie si NČZD na manželku, ak sa starala o ich spoločné narodené dieťa? Má manžel tejto odídenkyne nárok na uplatnenie daňového bonusu na jej 13-ročnú dcéru, ktorá žije v ich spoločnej domácnosti?

Zmluva o výkone vo verejnom záujme (MHAD) - vyúčtovanie s DPH alebo bez

ID5049 | | Tatiana Macháčová

Mesto má vo vlastníctve autobus na elektrický pohon, ktorý si zaobstaralo z prostriedkov EÚ. Autobus mesto zmluvne vypožičalo svojej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej má mesto 100%-nú majetkovú účasť a ktorá bola založená za účelom plnenia verejno-prospešných služieb (ďalej len „dopravca“). Následne mesto uzavrelo s dopravcom Zmluvu o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave (mestskej hromadnej doprave) a o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy na území mesta Dunajská Streda (ďalej len „Zmluva“) a to s účinnosťou od 1.1.2024. Dopravca nemá z poskytnutej služby žiadne tržby, pretože v roku 2024 je preprava mestskou hromadnou autobusovou dopravou na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva bezplatná. Objednávateľ podľa Zmluvy bude každoročne poskytovať dopravcovi úhradu za riadne poskytnuté služby. Objednávateľ po skončení polroka ktorého sa vyúčtovanie týka spracuje polročne vyúčtovanie preddavkov za predchádzajúci polrok a to na základe skutočne odjazdených kilometrov podľa platných cestovných poriadkov, zálohových platieb Objednávateľa a celkovej nákladovej ceny za 1 kilometer vrátane primeraného zisku ako preplatok alebo nedoplatok. Ako podklad k výpočtu vyúčtovania je Dopravca povinný každý mesiac do 10. pracovného dňa nasledujúceho mesiaca po uplynutí mesiaca, ktorého sa týka, predložiť Objednávateľovi mesačný prehľad o odjazdených, ubehnutých kilometroch na jednotlivých linkách. Naša otázka: Môže dopravca vyúčtovať svoje výdavky mestu ako objednávateľovi za služby vo verejnom záujme s DPH? 

Príjem zo závislej činnosti súčasne v dvoch členských štátoch EÚ

ID5041 | | JUDr. Simona Laktišová

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?