Otázky s vecným pojmom: Faktúra

Obdržali sme faktúru za opravu auta, kde sú rozpísane položky so sumami nasledovne: -výmena vodiacich pneumatík pneu á 600,-€ prezutie s vyvážením 40,-€ - výmena záberových pneumatík pneu á 620,-€ prezúvanie bez vyváženia 60,- € - výmena brdových platniciek á 200,- € Ako správne zaúčtovať túto faktúru. Dám to celé na 511 -oprava alebo rozúčtovať 501 a 511. Ako správne pri opravách určím čo pôjde na 511 a čo na 501?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľ DPH kúpila osobný automobil, kde, okrem ceny za vozidlo je uvedená aj predĺžená záruka na 5 rokov v sume 1 600 € bez DPH. Ako správne túto faktúru zaúčtovať?

Slovenská firma (platiteľ podľa § 4) uzatvorila lízingovú zmluvu - finančný lízing (po uplynutí doby trvania zmluvy bude vlastníkom kamiónu lízingový nájomca- SK firma) s rakúskou firmou (platiteľ v Rakúsku). 1. Teraz tento rakúsky dodávateľ fakturuje (riadna faktúra) mesačne splátky. Máme považovať tieto splátky za dodanie tovaru alebo služby? Resp., majú sa hlásiť v DPH priznaní však? 2. Tento rakúsky dodávateľ tiež fakturuje (riadna faktúra) mesačne poistenie kasko. Máme považovať toto kasko za dodanie tovaru alebo služby? Resp. má sa hlásiť v DPH priznaní?

Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato firma fakturuje na slovenskou firmu registrovanou podle § 4 zákona o DPH č. 222/2004 technickou pomoc spočívající ve geografické činnosti (data pro GIS). Služby jsou v rámci pracovních cest provedeny na Slovensku. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, odst. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, odst. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Prosíme o určení režimu DPH v následujícím příkladě: Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato česká firma fakturuje zprostředkování nákupu hmotného movitého majetku slovenskému plátci reg. podle § 4 (slovenského zákona o DPH). Předmět nákupu byl přemístěn z ČR na Slovensko. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, ods. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, ods. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

Slovenská právnická osoba a platiteľ DPH na Slovensku vykonala elektroinštalačné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu, ktorá nie je platiteľom DPH (nie je platiteľ ani na Slovensku, ani v Nemecku). Faktúra bola vystavená bez Slovenskej DPH (aj bez prenesenia daňovej povinnosti), keďže nehnuteľnosť sa nenachádza v tuzemsku. Je to správny postup?

Slovenská spoločnosť (platiteľ v SK § 4) kúpi tovar (luxusnú loď) z USA. Loď sa priplaví do prístavu v Slovinsku, kde ho preclí slovinská spoločnosť (zástupca slovenskej spoločnosti). Následne sa použijú slovinské/európske ustanovenia zákona o DPH podobné tomu nášmu: „Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH)“. Takže slovinský orgán nevymeria DPH pri dovoze ak sú splnené podmienky. Následne slovenská spoločnosť A predá tento tovar maďarskej spoločnosti B (platiteľ v Maďarsku). Tovar (loď) však fyzicky nevstúpi na územie SR, ani HU, fyzicky sa plaví priamo do Talianska. Riešením je, že Slovenská spoločnosť sa registruje v Taliansku na DPH, slovinská spoločnosť oslobodí tovar v rámci intrakomunitárnej dodávky (obdoba nášho § 43). Daňový zástupca (slovinská spoločnosť) podá za zastúpeného dovozcu (slovenská spoločnosť) daňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých uvedie dodanie tovaru do Talianska. Slovenská spoločnosť nadobudne tovar v Taliansku, samozdaní tovar v Taliansku a podľa talianskych DPH zákonov vyfakturuje tovar maďarskej spoločnosti B. Maďarská spoločnosť rieši taliansku DPH prostredníctvom refundácie. Nie je prípustné, že slovenská spoločnosť sa neregistruje v Taliansku, napr. ak by sa registrovala len maďarská spoločnosť v Taliansku, lebo SK spoločnosti vznikne nadobudnutie tovaru v Taliansku. Sú hore uvedené úvahy správne? Ak tovar fyzicky nepríde na územie SR alebo HU, nemožno to riešiť inak však?

Obec previedla zateplenie budov ZŠ cez projekt. Budovy však odpisujeme my ako škola, lebo sú zverené do našej správy. Keďže sú však budovy už odpísané, urobila som technické zhodnotenie o tento projekt a odpisujem 40 rokov. Následne však obec škole zaslala faktúru na projektovú dokumentáciu, ktorú zaplatila obec, ale to už nie je súčasť projektu. Obec chce aby som vytvorila novú kartu na projektovú dokumentáciu - tiež ako technické zhodnotenie v sume 8 000 €. Ale neviem, ako dlho to treba odpisovať (odp. skupina) a ako zaúčtovať. Prosím o radu.

Prosím, mala by som otázku k odpovedi č. ID3075 z 13.11.2017: z akého dôvodu skončila platnosť odpovede 31.12.2017? Rovnaký prípad ako v ID3075, ale v roku 2023: Slovenský platiteľ si objednal právne služby u dodávateľa z EU. Predmetom fakturácie by bola likvidácia dcérskej spoločnosti tohto slovenského platiteľa, ktorá sídli v zahraničí. Otázka: je možné odpočítať DPH z faktúry za právne služby, služba bude daňovým náklad slovenského subjektu?