Otázky s vecným pojmom: Poskytnutie služby

Slovenská spoločnosť (nie je platiteľ DPH na Slovensku) registrovaná len podľa § 7a zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú vrámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Tým pádom slovenská spoločnosť (registrovaná podľa § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Preto v prípade, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number), je v poriadku, ak slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato firma fakturuje na slovenskou firmu registrovanou podle § 4 zákona o DPH č. 222/2004 technickou pomoc spočívající ve geografické činnosti (data pro GIS). Služby jsou v rámci pracovních cest provedeny na Slovensku. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, odst. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, odst. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

Slovenská právnická osoba a platiteľ DPH na Slovensku vykonala elektroinštalačné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu, ktorá nie je platiteľom DPH (nie je platiteľ ani na Slovensku, ani v Nemecku). Faktúra bola vystavená bez Slovenskej DPH (aj bez prenesenia daňovej povinnosti), keďže nehnuteľnosť sa nenachádza v tuzemsku. Je to správny postup?

Slovenska spoločnosť (s. r. o.) presiahla v roku 2023 hranicu príjmov 49 790 € k povinnej registrácii ako platiteľ DPH. Daná spoločnosť dosahuje príjmy z predmetu podnikania, ktorým je dodávanie služieb. Príjmy pochádzajú z krajín mimo Európskej únie. Preto je otázka, či je táto spoločnosť povinná sa registrovať u správcu dane ako platiteľ DPH od momentu dosiahnutia hranice príjmov, alebo sa do tohoto limitu nezahrňujú príjmy z krajín mimo Európskej únie?

Materská spoločnosť na SK, má organizačnú zložku v Nemecku a odštepný závod v Čechách. Organizačná zložka v DE fakturuje materskej spoločnosti vykonané práce. Odštepný závod v CZ má vo vlastníctve 20 vozidiel. Mesačne fakturuje materskej spoločnosti prenájom týchto vozidiel, ktoré využívajú zamestnanci materskej spoločnosti. Organizačná zložka v DE je registrovaná v Nemecku a riadi sa legislatívou platnou v DE. Odštepný závod v CZ je registrovaný v CZ a sa riadi legislatívou platnou v CZ. Otázka znie, ako naúčtovať faktúru v materskej spoločnosti za služby z organizačnej zložky a nájom vozidiel z odštepného závodu v CZ u materskej spoločnosti? Účtovať do nákladov? A ktoré účty použiť?

Fyzická osoba (Slovensko) poskytla službu v inom členskom štáte (ČR). Je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH. Po dohode s odberateľom služby (česká spoločnosť) fakturuje nielen poskytnutie služby (programátorské práce) ale česká spoločnosť jej "preplatí " náklady na ubytovanie počas školenia v Českej republike, ktoré si hradila z vlastných finančných prostriedkov. Otázka: Ako správne fakturovať (z hľadiska DPH) "refakturáciu" ubytovania ? Službu neposkytla fyzická osoba, teda by mala byť vyčlenená z celkovej fakturovanej sumy za poskytnuté služby a nemala by byť ani uvádzaná v súhrnnom výkaze. Môže byť vystavená jedna faktúra? Je tento náš názor správny? 

Obec je vlastníkom obecných kúpeľov, ktoré poskytujú bazén a saunu obyvateľom obce, ostatným návštevníkom, školám a športovým klubom. Okrem toho poskytuje prenájom nebytových priestorov, napr. priestor pre automat na nápoje. Obec sleduje obrat. Za uvedené služby sa vyberá poplatok podľa schváleného cenníka. Poskytovanie služieb obecných kúpeľov je stále stratové a tieto služby sa poskytujú za účelom umožnenia športovania a regenerácie v obci. Tieto služby sú poskytované za iným účelom ako je dosiahnutie zisku. Môžu byť poskytované služby obecných kúpeľov zaradené medzi oslobodené služby § 33 služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou? Za odpoveď vopred ďakujeme.

Slovenská s.r.o. poskytuje služby práce vo výškach (ide o priemyselného horolezca- priemyselného alpinistu), presnejšie: Ide o rôzne práce vo výškach, napr. náter a oprava vysokých budov, orezávanie stromov či umývanie okien vo výške. Práce vo výškach sa týkajú všetkých činností na lešení, komínoch, plošinách či rôznych stavebných konštrukciách. Momentánne napr. opravujú vrtule veterných generátorov vo výške skleným vláknom. Tieto služby poskytujú pre českú firmu na konštrukciách umiestnených v CZ. Otázkou je, či miesto dodania týchto služieb sa podľa Vás riadi podľa § 15 ods. 1 a dodanie ide do SV, alebo dodanie sa riadi podľa § 16, t. j. slovenská firma si musí overí registračnú povinnosť ako aj podmienky platenia DPH v ČR? (t. j. nejde to do slovenského SV) OSS neprichádza do úvahy, lebo odberatelia sú zdaniteľné osoby (CZ firma).

Jednoosobová s. r. o. bude vykonávať krajčírske služby, šijacie služby, textilnú, odevnú výrobu, takže ide o krajčírstvo. Konateľ sa však ešte nerozhodol, kde bude prevádzkovať toto krajčírstvo. V hre sú 3 možnosti:

1., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v mieste podnikania (sídle firmy) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

2., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť na adrese v mieste bydliska spoločníka (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

3., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v prenajímanej nehnuteľnosti (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti), najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?