Otázky a odpovede

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného?

A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?

Spoločnosť A vlastní podielové cenné papiere svojej dcéry sídlo v inom štáte EU spoločnosť B. Rozhodnutím jediného spoločníka sa spoločnosť B v EU presídli na Slovensko. Bola založená s.r.o na Slovensku spoločnosť C. Spoločnosť A vložila do základného imania spoločnosti C nepeňažný vklad podielové cenné papiere, ktoré spoločnosť A evidovala na účte 061. Hodnota nepeňažného vkladu v spoločnosti A je nižšia ako hodnota ZI v spoločnosti C, nakoľko bol zaúčtovaný v spoločnosti A oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov 414/061 Zároveň bolo rozhodnuté, že spoločnosť C sa zlúči so spoločnosťou A, a to tak, že v spoločnosti A sa navýši základné imanie o hodnotu základného imania spoločnosti C. napr. ZI spoločnosti A 500, ZI spoločnosti C 200, zlúčením ZI spoločnosti A 700. / rozhodný deň bol určený/ Vedeli by ste mi predkontovať ako správne toto celé zaúčtovať. Spoločnosť A je platiteľ DPH, spoločnosť C nie, tieto dve spoločnosti sa idú zlučovať. Nevzniká spoločnosti C sa zo zákona registrovať na DPH. Môj názor je, že nie, v opačnom prípade by vznikla povinnosť registrácie.

Spoločnosti boli pripísané pri ukončení TV na bežný účet úroky brutto a tiež zrážková daň vo výške 19 % z pripísaného objemu. Zrážkovú daň som zaúčtovala na analytický účet dane z príjmov (nákladová položka), úroky do výnosov. Pri zostavovaní daňového priznania odpočítam úroky brutto na riadku 210 tlačiva. Ako sa mám vysporiadať so zrážkovou daňou, ktorú mám na nákladovom účte a znižuje mi výsledok hospodárenia počas roka? Úroky predstavovali sumu 100 000 eur, zrážková daň 19 000 eur. Základ dane je 900 000 eur. Suma 900 000 eur už zohľadňuje výnosy aj zrážkovú daň z TV. 

V tlačive daňového priznania dane z pridanej hodnoty (DPHv21_1) sú riadky na vyplnenie 05 a 06, to je riadky z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 11 a § 11a zákona so zníženou sadzbou dane. Kedy a v akých prípadoch sa tieto riadky vypĺňajú podľa zákona?

Slovenská spoločnosť (nie je platiteľ DPH na Slovensku) registrovaná len podľa § 7a zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú vrámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Tým pádom slovenská spoločnosť (registrovaná podľa § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Preto v prípade, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number), je v poriadku, ak slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Platiteľ DPH zaeviduje tržbu v ERP (VRP) duplicitne v mesiaci september 2023. Tržba nebola realizovaná, ale bola chybne zaevidovaná 2x. Platiteľ zistí uvedenú chybu v mesiaci október 2023. Rovnako v mesiaci október 2023 vyhotoví opravný doklad v EPR/VRP. Do ktorého mesiaca vykázať opravu základu dane a DPH v rámci priznania DPH a v rámci kontrolného výkazu DPH?

Slovenská spoločnosť s. r. o., daňový rezident SR má jediného spoločníka poľského občana, nerezidenta SR, rezident PL. Slovenská s. r. o. ide vyplatiť dividendy za rok 2022. Som názoru, že táto výplata podlieha zrážkovej dani, a keďže ideme na medzinárodnú zmluvu uplatním našu 7 % zrážkovú daň, pretože v Zmluve medzi SR a PL v článku 10 bod 2 písm. b je uvedená vyššia sadzba dane (10 %). daňovník § 2 písm.e) bod 1 predmet dane § 3 ods. 1 pis e) zdroj príjmov § 16 ods. 1 pism. e) bod 9

Obec v priebehu roku 2022 čerpala rezervný fond na základe uznesení OcZ na bežné výdavky - odmeny zamestnancov MŠ, podujatia spojené s akciou Dni obce - koncerty, ubytovanie hostí, catering, ohňostroj a iné vo významnej sume. Za predchádzajúce obdobie bol výsledok bežného rozpočtu schodok. Porušila obec v tomto prípade zákon o rozpočtových pravidlách?

Je vytvorenie komisie na ochranu verejného záujmu podľa Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. povinnosťou obce, alebo možno túto komisiu nahradiť obecným zastupiteľstvom? Ide o malú obec s 5 poslancami, kde je aplikačná prax doručovania oznámenia priamo OZ. 

S.r.o. má v pohledávkách fakturu na částku 1 000 €, která byla splatná k 10. 9. 2021. Na odběratele byla na základě nezaplacení pohledávky a podaného návrhu s.r.o. navržena exekuce. Exekucí nebylo nic zaplaceno, s.r.o. zatím vytvořilo opravnou položku ve výši 20 % k 10.9.2022 a k 10.9.2023 dalších 30 %. Nyní přišla od exekutora informace - upovedomie o zastavení exekuce z důvodu: povinný bol oddlužený konkurzem s datumem 9.8.2023 . Může nyní s.r.o. pokračovat v uplatnění 50 % opravné položky ke dni 10.9.2024 a poté provést v roce 2024 rozpuštění opravné položky a daňový odpis pohledávky nebo je tento postup na základě zaslaného zastavení exekuce již nesprávný? Pokud musí s.r.o. zvolit jiný postup jako odepsat pohledávku, prosím o postup, jak toto řešit.