Otázky s vecným pojmom: Zamestnanec

Zamestnávateľ má zámer zakúpiť univerzálne darčekové poukážky (CADHOC) v nominálnej hodnote 100 € za kus. Tieto darčekové poukážky chce poskytnúť svojim zamestnancom ako nárokovateľnú odmenu za odpracované roky pre firm, a to vo forme nepeňažného plnenia (zamestnancovi vyplýva nárok na poukážku na základe kolektívnej zmluvy resp. vnútropodnikového záväzného predpisu). Spoločnosť neuplatňuje postup s navýšením nepeňažného plnenia, ale postupuje "starým" spôsobom, t. j. bez navýšenia nepeňažného plnenia. Otázky: - bude nákup darčekových poukážok daňovo uznaným nákladov v tom prípade, ak budú poskytnuté zamestnancom ako nepeňažné plnenie (bez brutácie), na ktoré im vyplýva nárok z kolektívnej zmluvy / vnútropodnikového predpisu ? - Budú zároveň odvody z takto poskytnutého nepeňažného plnenia daňovým výdavkom ? - Ak by zamestnávateľ uplatnil postup s navýšením nepeňažného plnenia (brutácia), bol by nákup darčekových poukážok + odvody z takto poskytnutého nepeňažného plnenia daňovým výdavkom ?

Prosím môžete nám podať informáciu ohľadom opatrenia č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného zo dňa 20. 05. 2023, účinného od 01. 06. 2023. 

Momentálne sme zamestnancom vyplácali finančný príspevok vo výške: 3,75 zo sumy 6,80 a zo soc. fondu sme im dávali príspevok vo výške 0,68 (10 % zo sumy 6,80).

Keďže od 01.06.2023 došlo k zvýšeniu stravného zo sumy 6,80 na 7,30 €. Moja otázka znie, či sme povinní od tohto dátumu navýšiť príspevok na 4,02 a zo soc. fondu 0,73?

Alebo môžem pokračovať v pôvodnej sume platnej do 31.05.2023 a napríklad by sme zmenu dali od septembra 2023?

Stále by sme sa teda zmestili do minima  príspevku na stravné.

1.1.-31.5.2023..... 6,80........ Min 2,81 - Max. 3,74

1.6.2023...............7,30........ Min. 3,02 - Max. 4,02

Obec zamestnáva zamestnancov na dobu určitú cez ÚPSVaR podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 50j), uzatvára s nimi zmluvu aj výšku platu určuje podľa Zákonníka práce, hoci nemá schválený poriadok odmeňovania a všetkých ostatných zamestnancov odmeňuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Odvoláva sa na to, že postupuje podľa zmluvy s ÚPSVaR, ktorá však nestanovuje výšku platu, ale maximálnu výšku príspevku na takto prijatých zamestnancov. Je takýto postup správny? Môže si obec upraviť v poriadku odmeňovania postup podľa Zákonníka práce len pre vybrané skupiny zamestnancov, napr. zamestnancov prijatých cez ÚPSVaR, alebo skupiny zamestnancov podľa pracovných činností? Môže zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. do platových stupňov neprihliadať na dĺžku započítanej praxe, prípadne započítať prax v plnom rozsahu (podľa veku), ak to nemá v internom predpise? 

Zamestnávateľ poistil zamestnanca pri služobnej ceste do zahraničia. Poistený je zamestnanec na dobu trvania služobnej cesty. Poistenie zahŕňa poistenie liečebných nákladov, batožiny, úrazu zamestnanca. Každý druh poistenia je zvlášť vyčíslený.

Je možné všetky tieto poistenia uznať ako daňovo uznateľný výdavok, alebo len poistenie liečebných nákladov a ostatné druhy poistenia zostávajú ako nedaňový výdavok zamestnávateľa a zároveň nepeňažným príjmom zamestnanca?

Zamestnanec, vzhľadom na rodinné problémy, sa dohodol so zamestnávateľom na zmene plného pracovného úväzku na polovičný úväzok. Mal pracovať 4 hodiny denne. Z dôvodu spomínaných rodinných problémov nechodí do práce pravidelne, ale podľa toho, ako mu to okolnosti dovoľujú. Teda v niektoré dni odpracuje napr. 8 hodín, v iné 3 hod. a niektoré vynecháva. Celkový mesačný fond pracovného času vo výške 50 % je zachovaný. Má zamestnanec právo za uvedených okolností na poskytnutie stravných lístkov za dni, v ktorých odpracuje 4 hod. a viac + 30 min. na obedňajšiu prestávku ? Ak áno, môže zamestnávateľ aj spätne poskytnúť stravenky za tieto dni, keďže túto okolnosť nemohol predvídať?

Obraciam sa na vás s prosbou o usmernenie ohľadom zdaňovania alebo nezdaňovania finančného príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu. Viem, že finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nie je výškou limitovaný a nezdaňuje sa. Nezdaňuje sa ani v prípade, ak je zamestnancovi poskytnutý pozadu? Napríklad, dodatočne sa zistí, že zamestnanec základnej školy  počas prázdnin pracoval a finančný príspevok na stravovanie sa mu vyplatí neskôr. Príspevok zamestnávateľa 2,48 € bude zdanený a  príspevok zo SF 0,70 €?

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.

Ako postupovať v prípade preradenia zamestnanca na inú prácu- iné pracovisko, ak s preradením súhlasí? Napríklad zdravotná sestra, ktorá vykonáva prácu na konkrétnom oddelení - pracovisku (konkrétne pracovisko je dojednané v pracovnej zmluve, príp. v opise pracovných činností, ktorý je súčasťou pracovnej zmluvy) sa preradí s jej súhlasom na iné oddelenie na určitý čas. Je potrebné v tomto prípade vyhotoviť najskôr dodatok k pracovnej zmluve a následne aj oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní? Musí  pritom ísť len o dôvody preradenia uvedené v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce alebo môže ísť o akýkoľvek dôvod, napr. dočasná výpomoc z dôvodu nedostatku sestier/ porušenie pracovnej disciplíny...? Je rozdiel medzi preradením a preložením zamestnanca? Môže zamestnávateľ jednostranne nariadiť zamestnancovi, aby vykonával prácu na inom pracovisku - v rámci sídla zamestnávateľa (zamestnanec má v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce uvedené sídlo zamestnávateľa) a ak áno, akou formou to má urobiť? Napríklad, už vyššie spomenutý prípad zdravotnej sestry, len s tým rozdielom, že v pracovnej zmluve by bolo ako miesto výkonu práce dojednané sídlo zamestnávateľa a nie konkrétne pracovisko zamestnávateľa. Bola by vhodná forma oznámenia o zmene pracoviska na základe rozhodnutia zamestnávateľa + opis pracovných činností na novom pracovisku? Nejde v tomto prípade o preradenie?

Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od  1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Prosím o zaslanie informácie, má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.