Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Zamestnancovi obecného úradu deň svadby pripadne na pracovný deň. Ako je to s pracovným voľnom na tento účel, majú prípadne nárok na voľno od zamestnávateľa aj jeho rodičia?

Manželia sa okrem svojho dieťa spoločne starajú ešte aj o manželovo zdravotne postihnuté päťročné dieťa, ktoré od januára tohto roku, každé tri týždne vozia do špeciálneho zariadenia sociálnej starostlivosti. Zamestnávateľ manželke na uvedený účel odmietol preplácať čerpané pracovné voľno, s odôvodnením, že nie je považovaná za rodinného príslušníka dieťaťa a navyše si už v tomto roku vyčerpala pre návštevu lekára so svojím vlastným dieťaťom 7 dní. Ako je to s nárokom a rozsahom na platené voľno v tomto prípade?

Zamestnankyňa na obecnom úrade dostala výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. V čase doručenia výpovede bola už dva mesiace vdovou starajúcou sa o dieťa vo veku dva a pol roka. Je v tomto prípade výpoveď s ňou platná a mohol jej zamestnávateľ počas ošetrovania chorého dieťaťa nariadiť čerpanie dovolenky?

Zamestnávateľ pred začatím letnej sezóny zakúpil zamestnancom permanentky na plaváreň z prostriedkov sociálneho fondu. Určil okruh zamestnancov a podmienky, za ktorých ich zamestnanci môžu získať. Podlieha uvedený nepeňažný príjem zamestnancov dani z príjmov?

Potrebuje pracovník vyššieho územného celku, na pozícii vedúceho oddelenia, v prípade ďalšieho pomeru  u iného zamestnávateľa v úplne inej sfére činnosti ako je jeho pracovná náplň v úrade, súhlas terajšieho zamestnávateľa?

Aký je zákonný rozsah voľna na výkon odborovej funkcie, a za akých podmienok je zamestnávateľ povinný úplne uvoľniť zamestnanca z plnenia pracovných povinností a umožniť mu sa plne venovať iba výkonu odborovej funkcie?

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach:

• či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov),
• aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu,
• či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou.

Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?

Otázka sa týka ochrany zamestnancov. Zamestnávateľ poskytoval zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako ustanovujú právne predpisy, a to na základe vlastného rozhodnutia aj bez diskusie so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov. V časoch ekonomickej krízy však zamestnávateľ znižuje, resp. odoberá určité benefity, výhody. Aké možnosti majú zamestnanci, ako sa môžu spoločne brániť, resp. zabezpečiť si ochranu a udržať si pracovné podmienky a podmienky zamestnávania aspoň na doterajšej úrovni. Stačí, ak si zvolia zamestnaneckú radu, alebo treba založiť odborovú organizáciu?

Kto má väčšie právomoci a kto poskytuje väčšiu ochranu zamestnancom? V prípade, že je potrebné založiť odborovú organizáciu, ako ju možno vytvoriť? Ako postupovať, a či zamestnávateľ môže zabrániť konať v tejto veci, alebo nás môže nejakým spôsobom postihovať, ak by sme v danej veci konali? Aké sú možné formy zastupovania zamestnancov?

V súvislosti s použitím výpovedného dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník v z. n. p. práce nie je celkom zrejmé, aký je rozdiel medzi pojmami neplnenie predpokladov a požiadaviek na prácu a ako sa má zamestnancovi preukázať neuspokojivé plnenie úloh?

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?