Otázky a odpovede

Vedeli by ste mi prosím poradiť aj v súvislosti s českým VO? Zaujímalo by ma, či by zadávateľ videl ako dôvod na vylúčenie účastníkov z VO skutočnosť, že subdodávateľ (ktorý nepodáva samostatne ponuku ani nie je súčasťou konzorcia, ktoré podáva ponuku) figuruje v ponuke a kvalifikácii viacerých účastníkov, ktorý predkladajú ponuku. Ide o výrobcu motorov, cez ktorého chceme preukazovať technickú kvalifikáciu (referenciu) a v našej ponuke bude vystupovať ako "jiná osoba" v zmysle § 83 ZZVZ, pričom nakoľko je obmedzený počet výrobcov motorov predpokladáme, že bude súčasťou ponuky aj iných uchádzačov (aby mal väčšiu šancu na výhru). Ak by figuroval v ponuke iného uchádzača v tej istej súťaži ako "jiná osoba" (rovnako, že použijú jeho referenciu), bol by to podľa Vás dôvod na vylúčenie uchádzačov? Ak by bol iba ako subdodávateľ, bez preukázania referencie, bol by to dôvod na vylúčenie?

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Dodávateľ nám dodal rezervačný systém miestností, je to infraštruktúra ako celok. Vzájomne poprepájané a samostatne nepoužiteľné. Zároveň na faktúre sú rozpísané položky, pričom harvérová časť pozostávajúca z 5 displejov je v sume 500 eur a softvérová časť pozostáva zo sumy 4 500 eur. Rezervačný systém bude jeden majetok alebo viac majetkov (majetkových kariet samostatne odpisujúcich)? Ak by išlo o 1 majetok, bude to hmotný majetok alebo nehmotný majetok?

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne? 

Prosím o pomoc pri účtovaní stabilizačného príspevku zamestnancom zariadenia pre seniorov - v rozpočtovej organizácii zriadenej obcou, a to z hľadiska účtovníctva, aj rozpočtovníctva. Ďakujem pekne

Malá nezisková organizácia má ubytovaných odídencov z Ukrajiny. Od obce dostáva za ich ubytovanie príspevok. Podlieha predmetný príjem zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov? Ak áno, aké náklady môžu byť priradené k týmto príjmom? V súvislosti s ich ubytovaním sme mali výdavky na el. energiu, vodu plyn, stravu, lieky, veterinárne ošetrenia, obuv, odevy, a iné Ak uvedená nezisková organizácia z týchto príspevkov prekročí obrat 49 790 €, je povinná sa registrovať ako platiteľ DPH?

Při úhradě faktury jsem zjistila, že dodavatel je rizikový plátce DPH. Jak postupovat? Mám dodavateli uhradit jen částku bez DPH a DPH odvést v rámci přiznání k DPH přímo finančnímu úřadu nebo mohu zaplatit dodavateli celou částku? Prosím o přesný postup, kam případně DPH odvést a kam částku zadat (řádek DP)? Jedná se o celkovou sumu cca 13 tis., z toho DPH 2 167 Euro.

Veľmi pekne Vás chcem poprosiť poradiť, ako zúčtovať nákup el.energie ako PHL do elektromobilu na účet 501 alebo 502? Ďakujem.

Obec má zmluvu na operatívny leasing na kopírovací stroj, na 60 mesiacov, splátky sú štvrťročne po 180,- €. Nie sme platiteľmi DPH. Ako sa účtuje takýto leasing a na akú ekonomickú položku? 

Dovoľte mi prosím obrátiť sa na Vás s nasledovnou otázkou ohľadom kompetencií poskytovania služieb predaja smútočných doplnkov obcou v našom prípade je mesto prevádzkovateľom cintorínov mesta, ktoré aj v podobe VZN vydalo prevádzkový poriadok pohrebísk mesta. Ako prevádzkovateľ v tomto VZN mesto určilo cenu za nájom pohrebných miest (§ 21 zákona o pohrebníctve), pričom okrem toho v prílohe VZN boli určené aj „poplatky“ za urnové doplnky, ako napr. váza urnová, nápisná doska, kríž tvarovaný atď. Podľa zákona o pohrebníctve je prevádzkovanie pohrebiska živnosťou vtedy, ak to obec prevádzkuje prostredníctvom inej osoby. V tomto prípade to tak nie je, nakoľko uvedené služby prevádzkuje obec. Avšak ods. 3 § 17 zákona o pohrebníctve jednoznačne vymedzuje/určuje, ktoré činnosti patria do prevádzkovania cintorína: a) Vykopanie hrobu a zasypanie hrobu b) Vykonávanie exhumácie c) Vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska d) Správu pohrebiska e) Správu márnice a domu smútku, ak sú na pohrebisku vybudované f) Údržbu komunikácií a zelene na pohrebísk. Podľa môjho názoru, predaj smútočných potrieb (ktorých cena určite nepatrí do kategórie poplatok !) je jednoznačne živnosťou – a to v zmysle § 8 zákona o pohrebníctve, ktorý znie : §8 (1) Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou. (v tomto prípade už nehovorí zákon, že len v prípade ak obec túto službu vykoná prostredníctvom inej osoby ) (2) Prevádzkovanie pohrebnej služby zahŕňa a) Počiatočnú starostlivosť o ľudské pozostatky, b) Úpravu ľudských pozostatkov a ich ukladanie do rakvy c) Prepravu ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov a prepravu potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu d) Miestnu prepravu, prenos rakvy a pochovanie (3) Prevádzkovanie pohrebnej služby môže ďalej zahŕňať činnosti, ktoré súvisia s pohrebom a to (a) Predaj rakiev a smútočných potrieb (b) Zabezpečovanie a organizáciu pohrebného obradu (c) Poradenskú činnosť súvisiacu s pohrebom Mojou otázkou je, že ak obec vykonáva aj činnosti uvedené v zmysle odseku 3 (bod a, b) § 8 zákona o pohrebníctve – tak či v zmysle zákona o pohrebníctve vykonáva podnikateľskú činnosť? Pravdepodobne by túto činnosť mesto mohlo zabezpečiť napr. prostredníctvom príspevkovej organizácie?